Počas celého roka sme s mojím parťákom Dominikom zisťovali kedy, kde a ako je najvhodnejšie loviť na Kráľovej. Keďže s revírmi, ako sú tieto, nemáme až také skúsenosti, chceli sme získať rady od „služobne starších“, a tak sme počas roka zisťovali, čítali či skúšali.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.06.2021.
Cez leto sme pri brehoch pokrytých mohutnými balvanmi strávili dve kratšie výpravy, no veľký boj so zelinami, vetrom, obrovskou plochou a prekážkami vo vode sme prehrávali. Pomerne frustrovaní sme sa na pár týždňov vzdali napriek tomu, že to bol náš najväčší „challenge“ pre túto sezónu. Každý naokolo chytal obrovské ryby, pridával fotky, videá – a my sme chceli tiež!
Októbrová výprava
Po odmlke sme sa však začiatkom októbra odhodlali opäť, tentoraz na šesť dní, navštíviť našu súperku, ktorá málokedy daruje niečo len tak zadarmo. Všetko začínalo dlhými prípravami. Museli sme si nachystať kompletnú výbavu, kŕmenie, vybaviť sa teplým oblečením či nabiť všetky čelovky
a v neposlednom rade rozhodnúť, kde sa usadíme, aby sme rybu čo najlepšie trafili. Zvolili sme nakoniec miesto, kde sa koryto starého Váhu ťahalo pomerne blízko brehu.
Môj prvý kapor z Kráľovej s hmotnosťou 17,24 kg.
Dúfal som v úspech
Prišiel som k vode v utorok s priateľkou Dankou, ktorá mi pomohla rozložiť bivak, pretože vo vetre, ktorý tam je v podstate stále, nebolo v mojich silách zvládnuť to sám. Kým som nafúkal čln, namontoval motor, sonar, rozložil udice a nabil montáže, Danka mi všetko krásne uložila do bivaku a šla domov autom, aby som ho nemusel nechávať pod hrádzou. Bolo už približne pol ôsmej a ja som stihol vyviezť len jednu udicu, pretože tma prišla rýchlejšie, ako som čakal. Povedal som si, že nevadí, ráno si privstanem a pôjdem to všetko pekne položiť tam, kde chcem. Ľahol som si a premýšľal, aký je vlastne cieľ tejto výpravy. Bol som skromný a dúfal som, že sa podarí aspoň jedna ryba cez desať kilogramov.
Kapry s obrovským
apetítom nemali problém
„zobkať“ boilies 3 × 24 mm.
Nevedel som, čo skôr
Krátko po polnoci, keď som sa prepísal a išiel spať, príposluch hlásil padák. Veľmi fúkalo a občas to píplo, ale keď som počul padák, vyletel som z vyhriateho spacáka, lebo som vedel, že to musí byť ryba. Rýchlo som si dal prsačky, vzal udicu a šiel na čln. Počas toho, ako som štartoval motor, cievka na udici sa extrémne rozbehla a ledvaže som ju stihol chytiť. Okrem toho, že som tam bol sám, lebo Dominik mohol pre povinnosti v práci prísť až ďalší deň, bola to moja prvá zdolávačka v živote na tejto vode, v noci a aby to nebolo málo, začalo aj pršať. Keď som prišiel nad kapra, od toho adrenalínu som nevedel čo skôr – či ťahať rybu, ovládať motor alebo ho vypnúť. Nakoniec ma v tých vlnách, vetre a daždi odplavilo pomerne ďaleko od miesta, kde som chytal, no nakoniec sa mi podarilo kapra zdolať.
Šťastný Dominik s jeho šestnástkou.
Môj najväčší kapor
Samozrejme, že som si zabudol rozsvietiť na brehu svetlo, a tak hoci šťastný z ryby, ktorú som mal v člne, bol som ešte viac v strese z toho, ako sa vrátiť späť. Nakoniec som podľa GPS v hodinkách prišiel na breh a mohol som preniesť najväčšieho kapra, akého som kedy chytil do vaničky. Po odvážení som hneď volal priateľke, aký som šťastný, a tá ma prišla odfotiť s krásnym šupináčom, ktorý vážil 17,24 kg čistej váhy. Bol to nádherný zážitok, výprava len začala a hneď takouto rybou!
Ďalší z krásnych klenotov Kráľovej.
Už vo dvojici...
Spal som asi 3 hodiny, ráno som sa premohol a vstal, vyviezol to a zhruba po pol hodine znovu záber, v tomto prípade jazda. Opäť po krásnej zdolávačke kapor na brehu a opäť šupináč s hmotnosťou 12,50 kg. Dominik sa ponáhľal najviac ako vedel, no podarilo sa mu prísť až večer, a preto sme v silnom daždi rozložili len bivaky. Jeden, v ktorom spal Dominik so svojou priateľkou Katkou a druhý, v ktorom sme trávili voľný čas, varili a pod.
Spoločná radosť zo zdolanej ryby.
Kapor ako prasiatko
Ráno sme vstali krátko po tom, ako vyšlo slnko a Dominik sa ponáhľal na vodu nájsť miesto, kde bude chytať. Krátko po ôsmej mal vyvezené udice a približne po desiatich hodinách prišiel opäť padák na Dominikovu pravú udicu. Šli sme na vodu spolu a Dominik zažíval podobné pocity ako ja v prvú noc. Na udici mal svoju prvú rybu z Kráľovej, ktorá letela do hlbočiny vždy, keď ju pritiahol bližšie k člnu a začal navíjať šokovku. Keď som mu podobral kapra, ktorý vyzeral ako malé prasiatko, opäť sme s radosťou išli na breh, aby sme kapra zvážili a spravili si pár fotiek. Kaprík mal presne 16 kilogramov čistej váhy a Dominik rovnako ako ja nový osobný rekord.
Pochopili sme nové veci
Výprava pokračovala ďalej v rovnakom kolotoči záberov, snažili sme sa najviac, ako sme vedeli a pochytali kopec rýb. Jednu noc sme dokonca na svoje konto s Dominikom pripísali náš prvý spoločný double po tom, ako sa v podstate naraz rozbehli 3 prúty. Rovnako však treba povedať, že aj keď sme veľa rýb chytili, ešte viac sme stratili, avšak každá ryba bola pre nás obrovský úspech. Pred touto výpravou sme sa naháňali za číslami, aby ryby mali čo najviac kíl a boli čo najväčšie, ale myslím, že nebudem klamať, ak za oboch poviem, že nás táto výprava veľmi zmenila. Ukázala nám, že sa oplatí pri vode sa nevzdávať a tiež to, že keď spravíte všetko pre úspech, tak to prinesie ovocie. No hlavne to, že ryby nie sú len o lámaní rekordov, ale predovšetkým sú to príbehy a unikátne zážitky, aké každá ryba so sebou donesie. Je úžasné, čo všetko musíte vynaložiť na to, aby ste si s ňou mohli spraviť fotku a popriať jej veľa zdravia predtým, ako ju pustíte späť tam, kde patrí.
Úspešná rekapitulácia
Dokázal by som napísať veľmi veľa slov a príbehov ku každej rybe, avšak o tom možno niekedy nabudúce, pretože to by bolo naozaj nadlho. V sobotu v noci veštila predpoveď počasia silnú búrku, ale výpravu sme sa rozhodli ukončiť podľa pôvodného plánu až v nedeľu poobede. Boli sme síce radi, že nám v noci neodfúklo bivaky nad hlavou, no v nedeľu sme spokojní výpravu ukončili so skóre 2 × 15+, 4 × 10+, viacerými kaprami 7 - 9+ a stovkami momentov, na ktoré môžeme spomínať ešte veľmi dlho.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
