O rybárskej prestávke nemôže byť ani reči, pretože december, keď sa vydarí, môže byť rovnako dobrý ako všetky ostatné mesiace v roku. Pomocou jemnej feedrovej techniky sa môžete na tečúcich vodách baviť priam kráľovsky, ak sa nezľaknete nepohodlia, ktoré spočíva len v tom, že je trochu chladno...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Večer sa vyjasnilo a bolo jasné, že ráno bude mrazík. A veru áno. Ráno je všade bielo. Nie je to však snehová pokrývka, ktorú by sme v decembri normálne čakali, ale samotná inovať. Tento rok, rovnako ako vlani a predvlani, nás posledný mesiac v roku snehom neoblažil. Nesneží ani na horách, niežeby u nás v nížine. Ale to mi vyhovuje. Mierna zima, to je voda na môj mlyn. Okolo deviatej vyrážam k vode. Idem len tak naľahko. Jemný feedrový prútik, podberák, brašna s niekoľkými nevyhnutnosťami (keby som odtrhol koncovú zostavu) a kýblik s troškou kŕmenia a nástrahami – to je všetko, čo dnes budem potrebovať.
Kŕmenie vyľahčím chlebovými drobinkami.
Idem na návštevu k podustvám
Moje kroky vedú okolo starého mlynského náhonu. Šliapem si to proti prúdu, okukujem vhodné miesta a plánujem, kde nahodím, až sa budem vracať. Po dvesto metroch sa zastavím a vyskúšam prvé miesto, ktoré sa mi zdá byť zaujímavým. Za miernou zákrutou vytvoril prúd hlbšiu tôničku a za ňou nasleduje tiahla hlbina. V zime sa tu pravidelne zdržujú pleskáče, piesty a jalce a kúsok pod nimi, kde je dno rovné a tvrdé, postávajú podustvy. A ja mám v pláne pozrieť sa, či sú práve ony tu a či sú pri chuti…
Zimná plotica.
Ponúknem im chutnú zmes
Pripravím rýchlo trochu jemnej a dobre sa rozpadávajúcej zmesi, ktorá silne kalí. Je slaná a korenená. Pridám do nej trochu chlebových drobiniek, čo zmes ešte viac odľahčí a zatraktívni. Miešam zmes a ruky mi mrznú. Je to nepríjemné, lenže nevyhnutné. Keď teraz ryby nijako nemigrujú a držia sa svojich stanovíšť, mohlo by sa zdať, že uloviť ich bude ľahké, ale keď im tam dole trochou kŕmenia „zavoníte“, bude to ešte jednoduchšie. Hodím do prúdu tri väčšie krmítka. Len čo krmítko klepne o dno, pár sekúnd počkám a trhnem prútom. Zmes z krmítka vypadne a začne svoju prácu. Po troch hodoch vymením krmítko za menšie. Naberiem doň štipku mäsových červov, zo zmesi urobím na koncoch krmítka len zátky a nahodím.
Podustvy berú ako v lete.
Nijaký velikán, ale ani drobec
Ku koncovej zostave poviem len toľko, že je to celkom obyčajná priebežka s nadväzcom dlhým 50 centimetrov, z monofilu s priemerom 0,11 mm a s háčikom veľkosti 16, na ktorom sú napichnuté dva mäsové červy. Hneď ako krmítko dopadne na dno, odložím prút do vidličiek, napnem vlasec a čakám na záber. Jemnučká špička ho signalizuje doslova za pár sekúnd. Krátko sebou cukne, prihne sa, povolí a zase sa pekne prihne. Zaseknem bez váhania! Načo tiež čakať, keď ryba ťahá za vlasec?! Máchnem prútom a už cítim na konci vlasca rybu. Nebude to žiadny velikán, ale nie je to ani žiadny drobec. Zápasí so mnou zo všetkých síl. Mohol by som ju hneď zdvihnúť k hladine, ale vediem rybu k brehu pomaly a opatrne. Nechcem, aby špliechala po hladine a vyplašila ostatné ryby na lovisku.
Mojou zimnou rybou je jalec.
Tak predsa sú tu!
Už mám rybku nad podberákom. Opatrne ju zdvihnem. Je to veľmi pekná plotica a pekne vyfarbená. Teraz sú všetky ryby z čistej vody veľmi pekné. Púšťam ploticu a hneď zase nahadzujem. A ďalší záber je tu raz‑dva. Tentoraz sa špička ohne svižnejšie a na zaseknutie nie je ani zďaleka toľko času ako pri prvom zábere. Nechám teda prút prútom a len máličko dopnem vlasec. Možno sa ryba k nástrahe vráti a keď nie, tak si ju hádam všimne iná. Pre istotu držím ruku nad rukoväťou prútu. Bác! Je to tu! Špička ide do sklonu a ja zaseknem. Úspech. Ryba cuká vlascom a ohýba jemný prútik. Keď ju ťahám k sebe, v prúde sa strieborne zalesknú jej boky – je to podustva. Tak predsa tu sú!
Privediem ju k podberáku, pridvihnem jej hlavu a ona do neho vkĺzne ako po masle. Je to pekný kúsok okolo štyridsiatich centimetrov. Pekná ryba na túto vodu. Podustva má malý háčik pevne zaseknutý vo svojich tvrdých rohovitých ústach, a tak musím vziať na pomoc peán. Konečne je voľná a ja si ju môžem dôkladne prezrieť. Tmavý chrbát, strieborné boky, oranžové plutvy a tá zvláštne nezameniteľná tlamka pripomínajúca dve plastové škrabky postavené proti sebe. Takéto ústa nemá žiadna iná ryba a nechápem, ako si ju niekto môže spliesť.
Púšťam podustvu, upravím červy na háčiku, naplním krmítko a šup s tým zase do vody. Ponáhľam sa, aby som nepremeškal ani sekundu. S braním to môže byť ošemetné a je potrebné využiť chvíľu, keď sú ryby ochotné brať. Mám šťastie, pretože dnes naozaj berú. Z jedného miesta vytiahnem hneď niekoľko podustiev, než sa odmlčia a tým mi dajú najavo, že je čas ísť ďalej. Zoberiem svoje veci a ticho sa presuniem o niečo ďalej po prúde, kde uprostred toku trčí vetva, okolo ktorej sa zachytili ďalšie a vytvorili tak zaujímavú prekážku, kde sa držia ryby aj v lete.
V tôni narazím aj na karasy.
Čo sa chytí na klbko červíkov?
Aj tu si počínam rovnako ako na predošlom mieste. Máličko nakŕmim, vymením krmítko za menšie, ale tentoraz príde maličká zmena. Na háčik nenapichnem len dva červíky, ale rovno celé klbko. Dobre viem, prečo to robím, pretože krátko po nahodení príde na túto väčšiu nástrahu záber ako hrom a ryba si berie vlasec z navijaka. Len krátko, ale prvotný únik to bol pekný. Zdolávam rybu pomaly a opatrne. S jedenástkou nadväzcom si toho človek veľa dovoliť nemôže a táto ryba, aj keď som ju ešte nevidel, dokáže byť riadne prefíkaná. Bude to iste jalec. A veruže je! Pekne vypasený, ako sa na jalca sluší a patrí.
Jalec je moja zimná ryba a chytám ich veľmi rád. Je to jediná ryba, ktorá aj v zime akceptuje väčšie nástrahy. Druhým hodom chytám ďalšieho jalca, ale už podstatne menšieho. Ďalej už jalce pokúšať nebudem, pretože je takmer isté, že väčšieho, než bol ten prvý aj tak nechytím, a tak nastražím zase len dva červy, na ktoré prichádzajú zábery pravidelne jeden za druhým.
Zábery ustali, nuž idem ďalej
Chytám opäť nejaké plotice, dva krásne karasy, červenicu, ale žiadnu podustvu. Ako sa zdá, tento úsek im príliš nevyhovuje. Jednotlivé druhy rýb si vodu pekne rozdelili. Keď zábery ustanú, podídem zase ďalej. Tentoraz je to najhlbšie miesto v tomto úseku, ktoré sa nachádza pri brehu za ostrejšou zákrutou. Nahadzovať budem len kúsok od brehu do hlbšieho jarku, ktorý vymlel prúd. Teraz je síce vody menej, tečie veľmi pomaly, ale ja verím, že toto miesto bude aspoň také úspešné ako tie predošlé.
Posledný kapor sezóny?
Nakŕmim, nahodím, čakám a nič… Prehodím raz, dvakrát. Stále nič. Už začínam mať pochybnosti, keď tu sa špička prúta predsa len pohne. Prihne sa pomaly, rozvážne a skôr to vyzerá, ako keby sa niečo zachytilo za vlasec. Napriek tomu seknem a dobre robím. Na háčiku je ťažká ryba a spočiatku s ňou pomaly nemôžem ani pohnúť. Avšak keď sa dá do pohybu, je to ona, kto drží v ruke taktovku. Pomaly ide po prúde a ja nemôžem robiť nič, len držať prút v ruke a pokúšať sa brzdiť. Vytiahne mi z navijaka poriadny kus vlasca, než si dá povedať a zastaví sa. Potom prichádza pomalé a zdĺhavé ťahanie ryby proti prúdu. Už ju mám pod nohami, ale k hladine ju nezdvihnem ani o kúsok. Dlho, predlho krúži, drží sa dna a trvá to, než môžem nastaviť podberák peknému kapríkovi, ktorý bude zrejme posledným tejto sezóny… Nebol. Do konca roka som sa dostal na ryby ešte trikrát a chytil som dva kapry. Okrem nich aj pár veľmi pekných pleskáčov a piestov a tiež moje obľúbené podustvy.
Hoc aj vymrznutý, ale úspešný
Tak vyzerá feeder v decembri, keď počasie praje, ryby sú pri chuti a trafíte tie správne miesta. Nič zložitého na tom nie je a najmä na plytších tokoch, ktoré sú celkom čitateľné. Ak stavíte na kvalitné kŕmenie, jemné špičky a nenápadný nadväzec a drobnú nástrahu, bezpečne uspejete aj keď vám bude primŕzať sopeľ pod nosom. Ale čo by nadšený rybár pre pár záberov neurobil!
Milí kolegovia rybári, prajem vám všetkým úspešné zakončenie rybárskej sezóny a rovnako tak skvelý začiatok tej novej, pretože už je predo dvermi…!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
