Pôvodne som chcel napísať výsostne rybolovný článok o našich úspechoch a prehrách na španielskom Ebre. Nedá sa. Dokumentárny zápis o súčasnej situácii azda zostane aj pre ďalšie generácie, aby vedeli, že venovať sa rybárskej záľube nebolo vždy iba jednoduché…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2022.
Vybičovaná cestovateľská horúčka
„… nebuďte nervózny, pán Jánošík. Práve som písal na nórske veľvyslanectvo a ich vláda dá vyhlásenie v piatok, ako bude Covid‑mapa vyzerať v pondelok.“ Krátke ticho v telefóne prerušil zvýšený hlas: „Pán Hájik, ale my odchádzame už v stredu.“ „Presne, ako hovoríte,“ dopĺňam, „… a to už v utorok budeme vedieť, ako sa k situácii postavia Holanďania, kadiaľ majú let naši ďalší rybári. No transfer autobusu cez Česko, Nemecko a Švédsko nám už v sobotu potvrdilo naše ministerstvo.“
Hejk, alebo po našom šťukozubec.
Kde sa to zamotalo?
Záujemcovia o rybársky zájazd do Nórska si ho na jeseň v roku 2019 aj zaplatili. Prišiel marec 2020 a s ním aj zatváranie všetkého, čo malo aj nemalo dvere. Večer v správach sme sa dozvedeli, či ráno môžeme vyjsť na ulicu, nieto ešte na priehradu, ktorú máme za humnami, ale patrí už do iného okresu. O zahraničných rybačkách sme ani nesnívali.
Zdalo sa nám všetkým prirodzené, že všetko odložíme o rok. A vtedy to začalo… „Tu je Milan, prosím ťa, ja rok nebudem čakať, pošli mi moje peniaze.“ „Dobrý deň, tu Šebestová, môžete môjho syna prepísať na druhý termín a ja s manželom pôjdeme v prvom, ale zrušte letenky, lebo pocestujeme autobusom.“ „Čau, tu je Jožo. Peter, šak já nevím, či mám nékam íst, šak ma niekde napíš, dobre?“
Prepisovali sa mená, termíny a cestovné poistenia. Rušili sa letenky, trajektové lístky a rezervácie ubytovania. Robili sme od večera do rána, iba na ryby nezostal čas. Do toho vstúpilo očkovanie, politické dezinformácie a, bohužiaľ, aj umieranie. Ani sme sa nenazdali a bol tu rok 2021, keď sa deti v školách neučili, kde je aká krajina, odkiaľ kam tečie rieka, ale spoznávali štáty iba podľa farieb pandemických podmienok.
A že vraj prvýkrát
na mori...?!
Tak dosť!
Povedal som si, že ak nám to covidová mapa dovolí a neohrozím zdravie mojich klientov, tak ja ten zájazd do Nórska urobím. Z troch termínov sa utriasli dva a ja pravidelne mailom upovedomujem zostávajúcich klientov, aká je situácia vo svete. Nevyberám si medzi očkovanými a neočkovanými, pre mňa sú všetci „moji rybári“, iba každý má iné povinnosti.
Pred cestou som zvolal všetkých nezaočkovaných ku mne do kancelárie, aby sme spoločne vyplnili vstupný formulár do Nórska, ktorý je v angličtine a pre laika nezrozumiteľný. Odbúralo to stres hlavne tým, ktorý používajú mobil iba na telefonovanie.
Aj tak sme stále frajeri...
Vyrážame
Cesta cez Česko, Nemecko a Švédsko prebehla bez problémov a na nórske hranice prichádzame na tretí deň po ich otvorení ako prvý zahraničný turistický autobus. Hraničný prechod bol prázdny. Zastavili sme pred hlúčikom ôsmich príslušníkov polície ako jediný dopravný prostriedok. Prichádza k nám zarúškovaná colníčka a do dverí autobusu zavelí: „Všetci von a jeden rad k stene!“ To bol povel, na ktorý sa neodvráva. Dvaja príslušníci prezreli autobus a ďalší skontrolovali prívesný vozík. Medzitým každému skontrolovali pas, oskenovali európsky certifikát o očkovaní. Všetkým som odporučil mať dokumenty aj na papieri, nielen v mobile. Predstavte si, že jednej dvojici skener nedokázal doklad v tlačenej forme načítať, vraj chybná tlačiareň. Pomohol QR kód v telefóne. Tí, ktorí sa nedokázali preukázať certifikátom, predložili vstupný formulár do Nórska a následne im urobili AG test. O hodinu sme pokračovali ďalej. Dobrá príprava robí zázraky.
Hádajte...
Tanier alebo sloboda?
Spolu to zvládneme!
Som rád, že ste sa v čítaní prebojovali až sem. Hádam to dodá odvahu tým, ktorí už nechceli cestovať a pomôže tým, ktorí sa na cestu odhodlali.
Neuveriteľné, zdolaný na 12 g prút.
Menej rybárov – viac rýb
Vôňa slanej vody a uvítací škrekot hladných čajok nám dal zabudnúť na obmedzenia, lebo pred nami už bola iba sloboda rybárov na mori. Hneď v prvé dni som zaregistroval oveľa menej člnov na obľúbených lovných miestach, kde sme chytali po minulé roky. Tam, kde sa za týždeň premlelo sto lodí, teraz to bolo iba dvadsať. Jednoznačne to prospelo rybám v ich množstve a veľkosti. To, že nám na Hitre päť dní fúkal taký silný vietor, že na výjazd na more sa nedalo ani pomyslieť, je fakt, s ktorým sme sa museli zmieriť.
Spokojný rybár.
Úspešný zájazd
Ďalší turnus bol už pre mňa po byrokraticko‑organizačnej stránke oveľa jednoduchší a aj Poseidon si uvedomil, že vetrom trestal tých nesprávnych a pripravil nám desať slnečných dní na ostrove Smola. Opäť som pocítil silu prírody a jej odhodlanie bojovať s ľudskými civilizačnými nástrahami. Rýb bolo všade veľa a darilo sa aj tým menej skúseným. Keď moji traja priatelia vyložili z člna dvadsaťšesť kusov šťukozubca a povedali, že už budú loviť iba systémom „chyť a pusť“, tak som vedel, že tento zájazd bude mega úspešný. Na spiatočnej ceste domov sme si všimli niekoľkokilometrový rad na vstupe do Nórska. Nórsko sa pripojilo k otvorenej Európe…
Na parádu.
Budete paf, čo sme chytili!
Začiatkom septembra je situácia stále v cestovateľskej pohode. Rok odkladaný zájazd na Ebro po osi Viedeň – Barcelona – Caspe prebehol bez problémov. Na letisku sa nám stačilo preukázať vstupným formulárom do Španielska, ktorý už obsahoval QR kód pre zaočkovaných. Cestuje nás dvanásť chalanov, ktorí sú závislí od prívlače. Ráno zhltneme v penzióne raňajky a vraciame sa až po celodennom chytaní z člna k večeri. Mať pripravené jedlo a nestarať sa o nákup, varenie a umývanie riadu znamená o desať chytených zubáčov viacej a verte, že rybársky „absťák“ sme mali všetci. Aj tu sa opakuje príklad z Nórska – o čo menej sme stretali člnov, o to viac sme chytali rýb. Výprava chytila cez tristo zubáčov a zo dvadsať sumcov. Osobne som zdolal na prívlačový prút (30-70 g) dvestoštrnásť centimetrového sumca. Medzi najzaujímavejšie úlovky, ktoré sme chytili na udicu však patrili desaťkilová kotva, zavážacia loďka a úplne nová sumcová udica s navijakom. Upozorňujem, že od tohto roku si na Ebre v Aragónskej oblasti môže privlastniť rybu iba ten, kto vlastní licenciu na ponechanie si ryby, ktorá stojí 20 €/deň.
Zubáč, s ktorým netreba predpažovať.
V bezpečí pri vode…
Viem, že je veľa odporcov cestovania, ale pri dodržaní vyžadovaných pravidiel v jednotlivých štátoch a vzájomnej ohľaduplnosti sa dostanete na rybárske miesta, kde ste ďaleko od ľudí, ktoré považujem za bezpečnejšie, ako sú naše obchodné centrá…
Nevzdávajme to, veď rybačka
za to stojí!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
