V nedeľu ráno sme sa prebudili do úplného „antišťučieho“ počasia. Obloha bola načisto jasná a na stromoch sa nepohol ani lístoček. Ako štart a zároveň aj cieľ sme zvolili miesto, kde som v piatok začínal.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2022.
Na veľkom revíri sme boli iba druhý deň. Zatopený bývalý lom (rozloha 500 ha a maximálna hĺbka 60 m) mal členité dno, ktoré som však ešte doma podrobne zmapoval. Lákala nás tam zaujímavá hrana blízko brehu, ktorá klesala až do ôsmich metrov, následne sa však dno smerom na vodu dvíhalo až do troch metrov. Okolo nás boli tiež potopené stromy…
Martin a jeho šťučka.
Šťučie vodné rodeo
S vidinou úlovkov sme ráno rýchlo rozbalili výbavu, obliekli sa do broďákov a vyrazili na vodu. Prvú rybu dňa si pripísal Róbert, ktorý ten deň na počet vyhral. Podarilo sa mu totiž prísť na to, čo šťuky za slniečka a bezvetria preferujú – boli to veľké gumy s twistrovým chvostom. Behom chvíle sa mu podarilo zdolať niekoľko menších šťúk, k nemu sa potom pridal aj Martin a Michal, ja som na svoju prvú rybu stále čakal. Dotiahol som síce jednu šťučku až k boatu, od rybiny som však ešte nesmrdel. Našťastie, môj čas mal ešte len prísť.
Na boate nie je manipulácia
s rybou jednoduchá.
Po postupnom prechytávaní hrany, ktorá išla až na 16 metrov, sme sa začali blížiť k plytšej pasáži. V jeden moment som na sonare pod sebou uvidel veľkú rybu, chcel som jej tam teda pustiť gumu vertikálne, a tak som začal svoju nástrahu rýchlo sťahovať, a to tak rýchlo, ako to len šlo. Pri sťahovaní ma však prerušil razantný záber zhruba 10 metrov od boatu, zasekol som a hneď som vedel, že ide o lepšiu rybu, že na prúte nemám osemdesiatku. Aj napriek tomu, že som sa snažil mať špičku prúta čo najnižšie pri hladine alebo dokonca aj vo vode, tak šťuka mi začala skákať. Bol to úžasný pohľad – ryba cez jeden meter robí akrobacie nad hladinou len pár metrov od vášho boatu…! Je pravda, že zároveň by sa vo mne v tej chvíli krvi nedorezal, pretože som mal strach, že si ryba vo vzduchu nástrahu vytrepe. Záhadným spôsobom sa mi podarilo dostať ju do podberáka a mohol som si vydýchnuť. Na bellyboate sme nemali šancu ju zmerať a urobiť pekné fotky, tak sme sa vydali k brehu a namerali sme 110 šťučích centimetrov. Cieľ výpravy bol razom splnený a mohli sme sa spokojne rozísť domov.
Každá takáto ryba ulovená
z belíčka je cenná.
O týždeň neskôr
Neprešiel ani týždeň a my sme sa na jazere zišli znova. Tentoraz však len traja – ja, Martin a David. Zraz sme mali o siedmej ráno, rýchlo sme niečo nakúpili a vydali sa na vodu. Počasie sa vydarilo tentoraz rýdzo šťučie: bolo pod mrakom, fúkal vietor a občas spadla nejaká kvapka. Vietor nám hral do karát, mal ten správny smer a dovoľoval nám dlhé drifty. Začali sme na mieste, ktoré nám už bolo dobre známe. Je tu dobrý prístup do vody a priestor pre pohodlné rozbalenie všetkých vecí. Po nasadnutí na boat sme sa odkopali k prvej hrane a začala celodenná drina. Zo začiatku sme všetci poctivo „dreli“ veľké gumy. Ja s Davidom sme išli spolu a Martin išiel v rýchlom drifte pred nami a pomaly, ale isto sa nám vzďaľoval. Prvý záber mal David, bohužiaľ sa úplne nevenoval prútu tak, ako by mal a „vďaka“ našej konverzácii záber úspešne prespal.
Róbertovi pri pokojnej hladine fungovali veľké twistery.
Podberák nestačí…
Dopoludnia sa nám nedarilo prekabátiť žiadnu rybu, čím sme si len potvrdili, že táto voda nie je jednoduchá a že to bude boj o každý záber. Tesne pred poludním naraz počujeme s Davidom z diaľky krik a zároveň vidíme, ako sa Martin pohybuje zaujímavo po vode. Vyzeralo to, že má asi veľkú rybu a nevie si s ňou sám poradiť. Ja som mal našťastie motor, nuž som sa mu vydal na pomoc s tým, že David nás bude musieť dobehnúť. Keď už som sa dostal k Martinovi na vzdialenosť, že sme mohli komunikovať a napriek silnému vetru sme si rozumeli, tak som si vypočul: „Ty jo, Viki, mám tu veľkú rybu a už trikrát som ju mal v podberáku a nezmestila sa mi tam, musíš mi ju podobrať.“ (V skutočnosti lietali vzduchom úplne iné slová, ale tie si asi dokáže každý domyslieť.) Tiež som si od Martina vypočul, že je síce veľká, ale určite nie natoľko ako tá moja z minulého týždňa. To som mu však v momente, keď som ju zbadal, mohol zodpovedne poprieť a vravím, že tá moja vyzerala oproti tej jeho ako malá rybka. Nuž, na istote mu to nepridalo a mne tiež nie, lebo som mu ju nechcel podberákom odraziť. Našťastie sa však všetko podarilo hneď na prvýkrát – podobral som ju a išli sme s ňou k brehu. V momente, keď sme ju vytiahli z podberáka a položili na podložku, nestačili sme sa čudovať. Namerali sme neskutočných 119 cm a navážili cez 14 kg. Dvoma slovami: „ryba snov“. Rýchlo sme urobili pár fotiek a šťučia kráľovná sa porúčala a zamierila späť do hlbín.
Meranie prvej veľkej šťuky našich výprav.
Ešte v ten deň sa Martinovi podarila ďalšia ryba okolo metra, ktorú sme pred fotením nešťastne stratili, ale vlastne nám to ani tak nevadilo. Tamtá veľká šťuka bola pre nás všetkých zážitkom na celý deň.
V nedeľu ráno sme chceli skúsiť opačnú stranu jazera, dostali sme tip na zaujímavé fleky, ktoré sa nám však nepodarilo na bellyboatoch nájsť. Celkovo sa nám to tam nepáčilo, aj keď som na ceste k brehu dostal vyžlu približne 55 cm na 28 cm gumu. Predsa sme sa napokon rozhodli, že sa vrátime na „našu“ stranu jazera. Rýchlo sme prigurtňovali boaty na strechy a už sa išlo.
Ja som mal hneď zo začiatku šťastie a chytil som na chatterbait malú šťučku, a to ma nabudilo. Venoval som sa teda chatterbaitu ďalej a po chvíli sa podarila ďalšia okolo 90 cm, ktorá už pekne zabojovala. Davidovi sa však šťastie vyhýbalo celý deň, mal niekoľko záberov, na rybu si však nesiahol. Ale aj to k rybačke patrí a ku šťukárine s veľkými nástrahami zvlášť. Ten deň sa ešte Martinovi podarilo zopár malých rýb, ale nič, čo by stálo za fotku. Popoludní sme za krásneho slniečka zbalili bellyboaty a vydali sa každý svojím smerom domov.
Neskutočne stavaná ryba.
Do tretice všetko dobré
O ďalšie dva týždne sme na jazere boli znova. Tentoraz skoro celá partia. Mali sme pred sebou dva, niektorí dokonca tri dni chytania. Ja som bol na jazere už v piatok ráno spoločne s tatkom, na nič sme nečakali a pustili sme sa do chytania len čo to šlo. Počasie stálo za to, vietor bol obohatený o dážď. Za dopoludnia sa nám podarilo chytiť iba jednu rybu, keď mne na chatterbait zabrala šťuka 94 cm. Urobila mi radosť, ale radšej by som bol, keby ju chytil tatko. Okolo poludnia sa vyčasilo a dorazil za nami David, toho som pustil k otcovi na čln a začal som si na brehu pripravovať boat na ďalší deň.
Večer sme sa zišli celá partia, pri jedle a pivku sme prebrali taktiku na ďalší deň a ráno sme išli na to.
V sobotu bol pomerne silný vietor a fúkal priamo smerom k brehu, čo nám znemožňovalo drifty, na ktoré sme tu boli zvyknutí. Počas soboty sme nachytali zopár rýb, niekto viac a niekto menej, ale to už tak na rybách chodí… Skúšali sme naozaj veľké nástrahy, ako aj chatterbaity, ktoré sa nám na tejto vode osvedčili. Okolo druhej hodiny sme si boli oddýchnuť na brehu a Michal nám pripravil teplý obed, ktorý nás vo veternom počasí dobre zahrial. Po obede sme opäť pokračovali v drifte a na zaujímavejších miestach sme sa zdržali o niečo dlhšie. To nám väčšinou prinieslo menšie šťuky, tie veľké sa nám však vyhýbali.
S touto rybou sme museli na breh.
Šoférska smola a rybárske šťastie
Nedeľné ráno som odštartoval veľmi „šťastne“ – pri odchode z miesta, kde sme spali, som nemohol nájsť kľúče od auta. Celý nervózny, čo si počnem, som trikrát prehádzal celé auto, aby som úplne náhodou našiel kľúče na palubnej doske za predným sklom. K vode som teda dorazil neskôr ako chlapci.
Rýchlo som pripravil boat, zobral nástrahy a vyrazil na vodu. Z minulého dňa som vedel, že keď sú tu veľké vlny a voda nepokojná, tak fungujú objemné nástrahy, ktoré tlačia veľa vody. Behom pár nahodení sa mi to potvrdilo a približne štyri metre od bellyboatu mi zabrala obrovská ryba. Nádherný záber som videl a mal ho v priamom prenose. Rýchlo som hlásil chalanom, že mám veľkú rybu a začalo zdolávanie. A hoci som mal 150 g prút, nebolo to len tak. Pretože som mal rybu tak nakrátko, išiel som s prútom okamžite do vody, aby som zamedzil výskoku. Nepomohlo to, ryba mi niekoľkokrát celá vyskočila z vody a vo mne by sa opäť krvi nedorezal. Po skokoch sa naopak začala tlačiť do dna a podľa sonaru som videl, že ryba z hladiny doplávala behom pár sekúnd až na dno a toto mi urobila dvakrát po sebe. Tiež sa mi ešte snažila zaplávať do zatopeného stromu, ale to som jej už nedovolil a úspešne som ju zdolal. Namerali sme 114 cm a hmotnosť odhadli – zhodli sme sa, že to bola ryba 10 kg +. Ten deň som už úplne stratil motiváciu na chytanie, a tak som si ho skôr užíval na vlnách pri krásnom slniečku s občasným nahodením a pocitom, že som si už svoju životnú šťuku chytil.
Šťukárina je tvrdá a ťažká rybárska disciplína. Z ťažkých a veľkých nástrah bolia ruky aj chrbát a zábery nie sú na dennom poriadku. Ak však človek vydrží a poctivo hádže, tak odmena príde skôr alebo neskôr. Ja som mal okrem usilovnosti a odhodlania tiež obrovskú dávku šťastia, to ale tiež k rybačke neodmysliteľne patrí. Prajem vám, nech sa aj vy dočkáte svojich životných úlovkov a ideálne z bellyboatu!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
