V druhej časti sme lovili s Tomášom a Borisom rekordné sumce v Taliansku aj na rieke Váh na Slovensku. Medzinárodný rozmer našich stonočných avantúr potvrdil mimoriadny zážitok na Morave, keď nás lízlo skutočné tornádo. To sa vyzúrilo na našom bivaku, no skutočne tragické škody zanechalo na Hodonínsku...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.05.2022.
Ďalší deň po práci opäť opúšťam Bratislavu, v tomto prípade smerom na juh. Po hodine jazdy prichádzam za Tomášom a Borisom na sútok dvoch riek a toto miesto sa mi naozaj veľmi páči. Chalani už majú vyvezené a ukazujú mi miesto, ktoré nechali voľné pre mňa. Jeden prút vyvážam na podvodný plavák, kde ako nástrahu použijem nadáje (pijavice) a s druhým musím počkať na zotmenie, keďže ho chcem dať na trhačku na opačnú stranu rieky, len akurát teraz ešte jazdí dosť člnov. Ihneď po zotmení, keď sa to na vode upokojí, vyrážam k spadnutému stromu a na hladinovú trhačku nastražujem menšieho karasa. Z tejto rybačky odchádzame veľmi spokojní, každému z nás sa podarilo chytiť dva sumce a Tomášovi dokonca aj jedného naozaj veľkého boleňa.
Je to super pocit, keď vám pomáha držať uloveného sumca zápasník MMA a fotí vás hokejista NHL.
Máme za sebou šesťdesiatdva nocí pri vode
Je sobota, a to znamená, že končím v práci skôr ako počas pracovného týždňa, takže aj preto navrhujem Tomášovi, nech ideme splaviť našu obľúbenú rieku a povenovať sa vábeniu. S vábničkou mi to vždy celkom išlo a teší ma fakt, že sa mi podarilo počas 24 hodín uloviť sumce na tri rôzne techniky lovu, t. j. na trhačku, na podvodný plavák a teraz už aj vábením. Tento víkend bol ozdobený aj pomyselnou čerešničkou na torte, keď tesne po polnoci z nedele na pondelok zdolávam na trhačku sumca s dĺžkou 154 cm na mieste, kde chytám prvýkrát. Za nami je už 62 nocí pri vode a my ideme ďalej…
Nasledujúci týždeň už nebol taký úspešný, lebo sa ochladilo a dosť často aj pršalo. Za zmienku stojí vtipná príhoda, keď Tomáš kúpil na večeru 1,5 kg krkovičky a 6 ks zemiakov, takže na večeru boli zemiaky a krkovička bola skôr príloha, keďže jej bolo podstatne viac.
Za túto možnosť loviť
z pontóna na Dunaji ďakujeme chalanom z Danubefishing.
Bez úlovku, ale v rybárskej pohode
Vymysleli sme si, že chceme chytať niekde mimo bežných miest na hlavnom toku Dunaja. Plán bol, že sa na dvoch člnoch preplavíme na miesta, ktoré sú nedostupné z brehu, preto obvolávam pár kamošov, o ktorých viem, že sú na Dunaji ako doma a budú vedieť poradiť. Jedným z nich je aj Robo, ktorý zastrešuje projekt Danubefishing – lov z pontóna na Dunaji. Po jeho slovách „však poďte chytať odo mňa z pontónu, ukotvím vám ho na Hrušovskej zdrži“, zostávam doslova v nemom úžase. Dva dni nato sa naozaj vykladáme na pontóne a sme milo prekvapení z komfortu a celkového prepracovania tohto rybárskeho hausbótu (odporúčam navštíviť ich stránku www.danubefishing.com, kde sa dozviete viac). No žiaľ, keďže celý týždeň pršalo, voda sa zakalila a jej teplota klesla o viac ako tri stupne, čo sa odzrkadlilo na tom, že sumce sa z tejto plytšej časti stiahli niekam do hlbšej časti Dunaja. Skúšali sme všetko možné aj nemožné, ale na tejto rybačke sme sumca nechytili. Ale to je proste Dunaj a dve noci sú veľmi krátky čas na jeho pokorenie. To, že sme zostali bez úlovku, vynahradila nám okolitá príroda, krásne západy slnka, to všadeprítomné ticho a pravá rybárska pohoda. Normálny človek by išiel po takejto rybačke oddychovať domov, my sme sa len zastavili osprchovať sa a večer sme opäť pri vode.
Naša stonočná
spálňa.
Záujem a podpora fanúšikov nás ženú ďalej
Máme pred sebou 70. noc a ja točím video na facebook, v ktorom ďakujeme ľudom za podporu a v krátkosti opisujem, čo všetko sme už zažili. Prekvapuje ma, koľko ľudí nás sleduje a podporuje v tomto bláznivom nápade dať 100 nocí po sebe na rybách. Po zverejnení tohto videa sa ich počet ešte znásobuje, a to je presne to, čo nás ženie dopredu. Priznávam, že boli rána, keď som si povedal, že už kašlem na to, že dnes nikam nejdem…, no napriek tomu som to cez deň rozchodil a večer sme pokračovali (predsa len únava už robila svoje).
Sumce sa dáko zastavili a bolo to obdobie, keď sme boli 11 nocí bez záberu. Našou najčastejšie používanou nástrahovou rybou bol karas, keďže bolo najjednoduchšie ho prechovať a previezť k vode. No rozhodol som sa zmeniť to, skúsil som nastražiť pleskáča a zrazu prišiel záber. Odvtedy sme začali obmieňať druhy nástrahových rýb a počet záberov a zdolaných sumcov rástol. Proste bolo vidieť, že karasa už nechcú, takže takmer každá naša ďalšia rybačka začínala lovením nástrahových rýb na feeder. Neraz sa nám stalo, že sme sumcové prúty vyvážali už skoro potme, pretože sme sa zdržali pri chytaní vhodných nástražiek.
Je polovica júla a extrémne horúčavy striedajú typické letné búrky, čo má na svedomí rozbahnenie príjazdových ciest k rieke. Aj z tohto dôvodu neťahám v tomto období len sumcov na udice, ale aj chalanov, ktorí po ceste na ryby zapadli v poli. Zablatenosť môjho offroadu dosahuje maximum, a to nielen zvonku, ale vďaka Lole (moja jazvečíčka, ktorá to dala celé s nami) aj zvnútra.
Tomášova úprimná radosť z úlovku.
Tento týždeň sú pri chuti konečne tie väčšie!
Opäť prišiel jeden z večerov, keď Tomáš chytá inde ako ja (občas sme sa museli rozdeliť, aby nás nechytila takzvaná ponorková choroba). Dohadujem sa s chalanmi – Martin Fehérváry (hokejista NHL) a Martin Horínek (zápasník MMA) – áno, aj oni sú zanietení rybári(!), že to skúsime dnes večer spolu. Chalanom posielam na whatsappe polohu miesta, ktoré som vybral a okolo 18.45 sa tam spoločne stretávame. Spoločná rybačka je úspešná: ja približne o desiatej večer zdolávam väčšieho sumca s dĺžkou nad 150 cm a po polnoci si užíva zdolávačku sumca Fehy. Akurát s tým rozdielom, že on prišiel na kapry a sumec mu zobral boilies… O to viac si ho vychutnal na svojom 3 lb kaprárskom prúte.
Na nasledujúcu noc…, pardon, vlastne ráno, bude zasa dlho spomínať Tomáš. Z ničoho nič prerušilo ranné ticho razantné hrkanie rolničky a jeho prút mu ukázal maximum svojho ohybu. Jedným skokom je vonku zo spacáka a zasekáva, lenže to, čo nasleduje potom, pobaví aj mňa a Borisa, ktorí to celé sledujeme z postele a teplého spacáka. Tomáš zrazu sedí na zemi, nohami je zapretý o svoj sumcový stojan, cievku navijaka má zatiahnutú na krv – no aj napriek tomu ho sumec „upratuje“. Všetci traja konštatujeme „toto je čo?“ No žiaľ, sumec sa stihol vytiahnuť za mostný pilier, pri ktorom mal Tomáš trhačku a zostáva visieť napevno v dákej podvodnej prekážke. Aj napriek použitiu člna vyhráva súper, čo je v rieke doma. Tento týždeň sú pri chuti konečne tie väčšie!
Zladený tím – traja blázni a Lola.
Nezaznamenané šťastie s majestátnym sumcom
Je ráno 22. júla – po noci bez záberu odchádza Tomáš do práce a ja si začínam nosiť veci do auta, ktoré mám trošku ďalej od udíc. Vkladajúc lehátko do auta, započujem jemné zahrkanie. Neponáhľam sa k udiciam, no keď prídem dole, vidím ako sa jeden z prútov postupne ohýba čoraz viac. Rozmýšľam nad tým, že buď plávalo dáke drevo v rieke, ktoré sa mi zachytilo o šnúru, alebo je to záber. Zaseknem a v sekunde dostávam kontru od sumca, ktorého mám síce v tejto chvíli na udici, ale viac ako 130 metrov dole po prúde rieky, kde som mal trhačku. Zdolávanie je naozaj náročné a dvakrát mi zostáva protivník zaseknutý niekde pod vodou v prekážkach (potopené stromy, korene, trávy a lekná). Šťastie však stojí na mojej strane a napokon definitívne zdolávam majestátneho sumca s dĺžkou 178 cm. Som neskutočne šťastný, ale je 7.34 h a ja som dosť ďaleko od Bratislavy, hoci mám byť o 56 minút v práci. Takže aj preto narýchlo odfotím sumca len na podložke, a pritom ako ho púšťam naspäť do rieky, nahrávam dlhšie video. Teda, myslel som si, že nahrávam, no až v práci zisťujem, že telefón nezapol kameru a ja som si popri púšťaní sumca rozprával sám pre seba.
Stoprvá noc a točenie reportáže pre TV JOJ.
Skontroluj si vrecká, keď ideš na čln
Máme tu víkend, počas ktorého urobí Tomáš typickú hlúposť rybárov a možno aj kajakárov. Opíšem to len heslovite: čln, rieka, krátke nohavice a mobilný telefón vo vačku… Takže, keby ste náhodou našli na dne rieky pomerne nový telefón s logom odhryznutého jablka – je Tomášov…
Čo sa týka lovu sumcov, táto sezóna nás naučila naozaj veľa.
Dali sme to! Sto nocí po sebe na rybách
Spracovať sto nocí na rybách formou textu je fakticky na dlhé čítanie, respektíve, asi by to bolo aj na knihu, takže už len takto: 99. noc a my spíme v meste na jednom z jazier v širšom centre Bratislavy. Mimochodom, sumec sa podaril aj tu, no v tomto prípade nás viac teší bufet s čapovaným pivom, langošmi a mladé športovkyne, ktoré večer behajú okolo jazera. Noc nato je tá „hurááá noc“ – Sto nocí po sebe na rybách je tam! – tie pocity, ktoré prežívame, sú bláznivé… Dali sme to! Ohlasy ľudí nás viac ako šokujú a naše telefóny sa doslova predbiehajú v tom, ktorý zapípa viac.
A na záver stoprvá noc. Sme tam, kde toto celé bláznovstvo začalo a točíme reportáž pre hlavné správy TV JOJ. Len čo dostanem prvú otázku a mikrofón na odpoveď, zrazu zahrká rolnička a ja namiesto odpovede zdolávam sumca – toto lepšie vyjsť ani nemohlo (nájdete to v TV archíve).
Ak vás táto bláznivá šnúra spania pri vode zaujala, ďakujeme! Viac fotiek a videí si môžete pozrieť na mojom facebookovom profile alebo stačí dať do vyhľadávača „#hashtag 100 nocí na rybách“.
Postskriptum
Tento článok píšem počas 136. noci na rybách, ale už nie za sebou. Vydržal som doma maximálne šesť nocí po sebe a s Tomášom sme si povedali, že budúci rok začneme skôr!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
