V príspevkoch (Slovenský RYBÁR V-VII/2020) som písal, že sme niesli časť popola kamaráta Lacka Mlynaroviča vysypať do mongolskej rieky Chanagaj. Netušil som vtedy, že ďalšie dva roky sa do strednej Ázie pre covid nedostanem. A už vôbec nie, že tam ponesiem spomienku na ďalšieho kamaráta, ktorý nás opustil.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2023.
Poďme pekne po poriadku
V roku 2020 sme boli pripravení cestovať do Mongolska na rieku Chanagaj v štvorčlennom zložení. Ja, Dano Hrk, Lacko Mlynarovič ml. a môj kamarát z detstva, s ktorým sme spolu začínali rybárčiť, Paťo Kadlec. V dôsledku spomínanej epidémie sa nám to však nepodarilo a nepodarilo sa nám to ani o rok neskôr, keď sme až do poslednej chvíle mysleli, že už konečne vycestujeme. V septembri vypukla pandémia zas, takže z cesty nebolo nič. Konečne v roku 2022 sa cestovanie rozbehlo a prvé výpravy putovali do Mongolska v mesiacoch jún a júl. Správy boli pozitívne. Ryby po dvojročnej pauze brali a rybári lovili kapitálne úlovky. Naša výprava mala ísť do Mongolska v auguste. Nie je to práve najlepší termín na lov tajmenov, ale keďže Dano je učiteľ, museli sme zvoliť termín v čase školských prázdnin. Kompenzovať nám to malo pekné a teplé počasie a moja túžba ísť sa pozrieť dolu riekou na zruby, kde je prístup počas zimy sťažený a kde som v minulosti chytil krásne úlovky.
Menší tajmen hneď na začiatku nás potešil.
Nakoniec sme cestovali iba v trojici, pretože Laco musel pre pracovné povinnosti ostať doma. Odlet sme mali naplánovaný na 10. 8. z Prahy v ranných hodinách, preto sme sa rozhodli, že pôjdeme už 9. 8. a prespíme blízko letiska, aby sme nemuseli cestovať v noci. Vedel som, že nás čaká náročná cesta a ušetrené sily sa nám zídu neskôr. Prvýkrát sme leteli so spoločnosťou Turkish Airlines, keďže lety cez Moskvu s Aeroflotom boli pozastavené. Pre problémy s leteckou dopravou sme do poslednej chvíle netušili, ako budeme cestovať v Mongolsku. Let z Prahy do Istanbulu trval asi tri hodiny. Potom nasledovali zhruba štyri hodiny na letisku, ďalej z Istanbulu do Ulanbátaru 8 – 9 hodín a ráno 11. 8. sme v Mongolsku. Dozvedáme sa potešiteľnú správu, že ak jeden deň strávime v Ulane, na druhý deň by sme mohli letieť vnútroštátnou linkou do Murunu a nemuseli by sme ísť autobusom, ako to bolo plánované pôvodne. Časový sklz nebol veľký, navyše chalani si chceli pozrieť mesto a pamiatky, a tak sme sa rozhodli prenocovať v Ulane. Stretli sme sa aj s druhou partiou Lukáša Čalu, s ktorým som už v Mongolsku bol. Tí smerovali do kempu Tengis neďaleko nás, a tak ďalšia cesta bola spoločná. Chalani sa vybrali k najväčšej jazdeckej soche na svete – k Džingischánovi. Ja som tam už niekoľkokrát bol, preto uprednostním oddych. Večer sa na pive stretávame s naším mongolským priateľom Gončikom a zisťujeme, aká je aktuálna situácia na riekach. Cestovný ruch sa v Mongolsku rozbieha a počas pandémie vznikli nové kempy, čo ma príliš nepotešilo.
Vyhľadávali sme menšie bočné ramená, kde sa motorové člny nedostanú.
Na štyri dni cesty
Na druhý deň odlietame do Murunu. Let trvá cca 1,5 hodiny a potom nás čaká 12 hodín cesty autom v horskom teréne. Tentoraz namiesto tradičných UAZ‑ov ideme Land Rovermi. Približne v polovici cesty je mestečko Ulanul a potom Caganur, z ktorého je to do kempu Tengis už len asi dve hodiny. Cesta prebehla bez väčších problémov, čo je na mongolské pomery nezvyčajné. Nadránom padáme polomŕtvi do postelí v Tengise. Tu zostáva Lukášova partia. Chcú ísť navštíviť aj tradičných chovateľov sobov Tsatanov. My nasadáme do raftu a po rieke smerujeme do kempu Chanagaj. Cestou sa zastavíme na pár miestach a skúšame uloviť prvé ryby. Prvého tajmeníka ulovil Paťo a po chvíli pridávam ďalšieho aj ja. Sú to malé ryby, ale potešili nás. Dano pridáva lenoka a niekoľko lipňov. Stretáme aj ďalších rybárov na motorových lodiach, čo ma vôbec neteší. Voda je totiž extrémne nízka a čistá a hluk motorov určite nebude rybám robiť dobre. Večer sme dorazili do nášho kempu. Celá cesta z Prahy až do cieľového kempu nám trvala štyri dni. Potešili nás nové chatky a správa, že nám bude variť Baatar, ktorý varil aj pre mongolského prezidenta. Horšie to ale vyzerá o kúsok nižšie pod nami, kde vyrástol nový kemp a pri brehu kotvia štyri motorové lode. Večer máme návštevu ochranárov, ktorí dozerajú na národný park. Upozorňujú nás, že nesmieme loviť na nástrahy s trojháčikmi a používať ako nástrahu rybu. Dáme si s nimi vodku a sľúbime, že to budeme dodržiavať.
Lenoky sú bojovné, krásne sfarbené
a niektoré presahujú aj 70 cm.
Pri Lackovej skale
Ráno nás víta slnečný deň. Rozhodli sme sa, že pôjdeme pešo proti prúdu k Lackovej skale, kde sme pred tromi rokmi vysypali jeho popol. Chalani zvolili ľahšiu prívlač. Chytajú na menšie voblery a rotačky. Krásne lipne a lenoky ich natoľko zaujali, že im dávajú prednosť pred tajmenmi. Ja lovím na väčšie gumy, 15 – 20 cm dlhé. Cestou nás míňajú dva motorové člny. Na vode narobia hluk a myslím, že ryby dosť plašia. Nemám žiadny záber a okrem dvoch lenokov som nechytil nič. Postupne prejdeme až k Lacovej skale a večer sa vraciame do kempu.
Za tie roky mám v Mongolsku veľa priateľov. Odev, ktorý mám na sebe, je tradičný mongolský plášť – del.
Mongolsko mi predstavil Juro Mrázik
Na druhý deň sa pôjdeme pozrieť dolu prúdom na rafte. Môžeme ale ísť len po skalu, na ktorej sú Bacúchove schody. To nie je ani k známemu miestu „Elektráreň“ a už vôbec nie na zruby, kde je vraj vstup zakázaný. Ráno nakladáme veci do raftu. Berieme si so sebou aj zásoby piva a sendviče, ktoré nám spravil Baatar. Pridávame klobásy, ktoré vezieme z domu. Máme iba dve veslá, takže Paťo, ktorý je v Mongolsku prvýkrát, sa iba vezie. Úsek je dosť krátky, navyše na každom lepšom mieste je pred nami motorová loď s rybármi. Necháme ich zísť pod nás a my lovíme na miestach, ktoré už prešli. Chalani pod podomletými brehmi lovia lenoky. Najlepšie im fungujú väčšie rotačky a 5 – 10 cm voblery. Niektoré lenoky majú až 60 – 65 cm. Lipne sa držia na výplavoch z jám a na tiahlych pláňach. Vo vracáku za skalou dostávam záber. Asi 80 cm tajmen statočne bojuje. Po chvíli ho zdolávam a vraciam späť. Rád by som ulovil väčšie ryby. Presúvame sa raftom k ostrovu. Pri brodení po jeho kraji sa Paťo pošmykol a spadol do vody. Hoci je tu hĺbka len okolo jedného metra, Paťo je do nitky mokrý. Má šťastie, že dnes je dosť teplo a svieti slnko. Takže veci má v priebehu hodiny suché. Radím mu, aby si nabudúce pribalil do batožiny rezervnú termobielizeň. V chladnom počasí by mohol mať veľké problémy. Navyše brodí prvýkrát v živote, takže je možné, že si kúpeľ ešte niekedy zopakuje.
Údolie rieky Chanagaj je prírodným národným parkom.
V okolí ostrova sme ulovili iba zopár menších lenokov a lipňov. Zanedlho sme na konci úseku, pokiaľ môžeme loviť. Do kempu sme sa vrátili pešo a pomerne skoro. Raft zoberie náš pomocník Džoškir a privezie ho na koni. Na večeru sme mali výborný steak, zeleninový šalát a jablkový koláč. V zrube sú na stenách upevnené fotky kapitálnych úlovkov, ktoré sa ulovili v okolí. Ja tu pripevňujem Jurovu Mrázikovu fotku, ktorý nás opustil na začiatku roka. Moja prvá cesta do Mongolska sa uskutočnila práve vďaka Jurovi, ktorý mi dal kontakty na tunajších ľudí. Juro bol v Mongolsku ešte niekoľko rokov pred nami a jeho rozprávania o zátokách plných tajmenov boli pre mňa veľkým lákadlom. S Jurom sme absolvovali nezabudnuteľnú cestu na koňoch cez hory na rieku Delgermoron. Ulovili sme tu vtedy krásne tajmeny… Dnes tu v tichosti zapaľujeme na jeho pamiatku sviečku a ja rozprávam chalanom o našich zážitkoch.
Uloviť takú kapitálnu rybu na UL vybavenie je naozaj zázrak.
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou
Z Tengisu dnes prišla za nami aj Enkhee (pracovníčka CK Ingol) a zostane pár dní s nami. Po večeri Enkhee hovorí, že by si chcela skúsiť chytiť nejakú rybu. Tak beriem UL prút, malú rotačku a ideme do zátoky, kde vyťahujeme raft. Dano po pár hodoch zdoláva na nymfu pekného lenoka. Enkhee záber nemá, a tak mi podáva udicu, že ju to už nebaví a ryby neberú. Prvý hod a hneď visím. V tom cítim, že uviaznutie povoľuje a niečo sa mi rozbieha do prúdu. Asi väčší lenok. Snažím sa rybu zastaviť, ale to je akoby ste chceli zastaviť rozbehnutý vlak. Nad hladinu vyskakuje kapitálny tajmen. Všetci s údivom vykrikujú, aká je to ryba. Ja im vysvetľujem, že s touto zostavou nemám žiadnu šancu. Snažím sa rybu udržať v zátoke, aby sa nerozbehla dolu prúdom. Na moje prekvapenie sa rybe zo zátoky nechce. Postupne sa tu zbieha celý kemp. Dokonca prišli aj ochranári. Ďalší výskok nad hladinu a ryba sa rozbieha dolu prúdom. Tak to bude koniec! Na 0,14 mm vlasec nemám šancu. Ryba si to ale na konci zátoky rozmyslí a znovu sa vracia do hlbšej vody. Neťahám ju nasilu, iba sa ju snažím nasmerovať a udržať v zátoke. Preťahujeme sa asi 30 minút, keď sa mi zdá, že by sa dala nasmerovať do plytšej vody. Chalani mi sťahujú ponožky a nohavice a ja vchádzam do vody. Volám na Dana, aby sa tiež vyzliekol a prišiel za mnou. Viem, že budeme mať iba jeden pokus na jej vylovenie, ak sa mi podarí dostať rybu do plytšej vody.
Takýto lipeň by potešil nejedného muškára.
My sme ich lovili na rotačky
č. 3, ale aj 10-15 cm voblery.
Zvyčajne ryba ešte niekoľkokrát vyráža späť do prúdu. Ak by tak urobila aj táto, určite mi vyrovná mikroháčik alebo pretrhne vlasec. Hovorím Danovi, že ju skúsim pritiahnuť bližšie a on aby ju hneď chytil za chvost. Pomaličky ryba smeruje k našim nohám. Dano ju chytá za chvost a vyťahuje do plytkej vody. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou! Trojháčik nulky Meppsky mala zaseknutý priamo v kútiku papule, čo jej neumožnilo vyrovnať háčik. S rybou sa fotí takmer celý kemp, vrátane ochranárov. Až teraz som si uvedomil, že som ju chytil na trojháčik, čo nie je povolené. Ochranárom však v tejto malej veľkosti vôbec neprekáža. Ukazujem im, ako s rybou manipulovať pri fotení vo vode, ako ju nechať rozdýchať v prúde a až potom pustiť späť. Snažím sa im vysvetliť, že na toto by mali dohliadať. Tajmen mal 122 cm. Večer sme ho zapili fľašou vodky a naše rozhovory sa pretiahli až do ranných hodín…
Lenok je bojovná ryba, a tak sa ani nečudujem, že chalani úplne prepadli ich lovu.
Raftom sa prevezieme na druhú stranu a pôjdeme po opačnom brehu k Lackovej skale. Hneď na druhej strane mám na vobler záber. Krásny lenok, odhadom asi 70 cm, sa mi tesne pod nohami vypína, a tak si s ním ani nestihnem spraviť fotografiu. Chalani stále chytajú na menšie nástrahy do 10 cm. Chytajú lenoky a lipne a Paťo vypína menšieho tajmena. Pri Lackovej skale si chvíľu posedíme, venujeme mu niekoľko myšlienok a do vody mu nalejeme trochu slivovice z jeho ploskačky, ktorú so sebou nosil do Mongolska a ktorú mi venoval jeho syn Lacko mladší.
V kempe nás čaká opäť skvelá večera. Na mongolské pomery asi najlepšia strava, akú som tu na rybách za tie roky zažil. Dohadujeme sa, že si ďalší deň spravíme oddychový. Pôjdeme pešo okolo kempu a všetci budeme loviť na malé nástrahy.
Aj menšia ryba poteší. Za takýmito klenotmi sa oplatí cestovať cez pol sveta.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
