Je november, momentálne sedím pri vode, pozorujem jesennú prírodu a čakanie na potencionálny záber si krátim písaním tohto článku. Počas septembra a októbra som strávil pri vode dostatok času, aby som nejaké zážitky vedel dostať aj do písanej formy. Jeseň je už v plnom prúde…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2023.
Aj keď som mal relatívne úspešné leto, veľmi som sa tešil na september a október. Podľa mňa je to najlepšie obdobie na lov rýb už iba z dôvodu menšieho počtu ľudí pri vode. Ochladzujúca sa voda tiež prispieva k zvýšenej aktivite rýb. V septembri som si naplánoval jesennú dovolenku. Zaumienil som si byť pri vode celých 11 dní. Bola to doposiaľ moja najdlhšia výprava a už teraz môžem povedať, že pre mňa osobne to bolo skvelé, byť tak dlho pri vode. Samozrejme, že som si párkrát odbehol domov osprchovať sa a dokúpiť potraviny.
Jeseň na hladine.
Výpravu začínam v utorok
Pre svoj lov si vyberám miesto, kde som ešte nikdy nelovil. A práve ten pocit z niečoho nového bol príjemne zaujímavý. Po rozložení skromného tábora som vybehol na vodu a s echolotom zmapoval dno. Predo mnou sa nenachádzalo nič zaujímavé. Z oboch strán svah zvažujúci sa do hlbokého koryta. Bolo mi jasné, že rybu chytím, len keď bude prechádzať cez daný úsek. Loviť som sa rozhodol priamo v koryte a skúsiť odchytiť nejakého toho kapra. Žiadne ciele, čo sa týka veľkosti som si nestanovoval – prišiel som na dovolenku. Normálne by som začal skúšať nejaké menšie nástrahy, aby som zistil, či je miesto produktívne. Teraz som však vďaka dostatku času zvolil hneď väčšie nástrahy a selektívnejšie montáže. Skúsim si počkať na krajšiu rybu. Do hry vstupuje The Krill v 24 mm priemere s popkou Peach & Pepper. Overená kombinácia na ružínske šupináče. Kŕmil som výlučne boilies tiež v priemere 24 mm. Pelety aj tigrí orech som úplne vynechal.
Jesenné žolíky.
Prvá ryba na druhý deň, ale dvakrát
Prvý záber dostávam až na druhý deň, skoro po 24 hodinách. Darí sa mi zdolať statného kapra s krátkym telom a veľkou hlavou. Jedinečná ryba, ktorá sa pri ďalšom ulovení určite spozná. Oba prúty cez deň prevážam a hodlám čakať ďalších 24 hodín. Večer ku mne prichádza môj rybársky brat Maťo, ktorý mi bude robiť spoločnosť pár dní. Aj on si vyváža prúty a pri večernej káve čakáme na nejaký kontakt. Záber prichádza skoro ráno a ja po krásnej zdolávačke dostávam do podberáka kapra, no nie hocijakého. Po pár sekundách som ho podľa výraznej svetlooranžovej farby a jazvy na ľavej strane okamžite spoznal. Je to on! Jeden z mála kaprov, ktorých som si prial uloviť. Jedna z najkrajších rýb, aké tu na Ružíne plávajú. Takto cez klávesnicu je ťažko vyjadriť, akú radosť som mal. Ale verte mi, že bolo obrovská a ešte trochu viac. Je to neuveriteľné! Po dvoch dňoch mám na podložke doslova poklad! A akoby toho nebolo dosť, čoskoro si aj Maťo zdoláva krásnu rybu. Hovoríme si, že takýto spoločný double sa nám už asi na tejto vode nikdy nepodarí. Po dokumentácii rybky púšťame a sme maximálne spokojní.
Prvý novembrový záber.
Ranné vlaky pre naše potešenie
Cez deň sa Martin zabáva lovom menších kaprov, ja poctivo čakám na jeden poriadny záber. Aj keby som už nič nechytil do konca výpravy, odídem spokojný. Avšak verím, že sa ešte pripletie aj nejaká krajšia rybka. V noci ma zo spánku budí slušný záber. Napoly zobudený zdolávam slušnejšieho kapra. Pri brehu ho rýchlo vypínam a rýchlo vyvážam, aby som sa mohol vrátiť do teplého spacáku. Netrvalo to však dlho a nadránom mi pri hlave bzučí príposluch. Ale ide fakt poriadne a tempo nijako neustáva. Po strmom svahu opatrne bežím k prútu a neostáva mi nič iné, len zdvihnúť prút a pozerať sa na „horiacu“ cievku. Hneď mi je jasné, že toto bude asi dobrá „lokomotíva“. Nasleduje asi 20 minútová zdolávačka, ktorú som si fakt užil. Kapor šiel raz ku brehu, potom zase vyštartoval do hĺbky, jednu chvíľu jazdil po hladine… Podarilo sa mi ho podobrať asi až na tretíkrát. Tento kapor ma teda vycvičil! Spočiatku sa mi nezdal nejaký veľký, ale keď som si ho dal na podložku, ukázal sa v plnej kráse. Mohutný vysoký šupináč z tej „cieľovej“ hmotnostnej kategórie. Kým chystám veci na fotenie, Martin sa budí a pýta sa ma, či bol nejaký kontakt v noci. Ja sa ho len s úsmevom pýtam, či nepočul ten vlak, čo išiel pred polhodinou. „Nie, nič som nepočul, žiadny vlak, spal som jak medveď.“ Po pár minútach mu docvaklo, že tu kde chytáme, vlak nechodí. V tej chvíli mu vravím, že „vlak čaká v saku vo vode“. Úprimne mi pogratuloval a pomohol mi kapra zdokumentovať. Verte alebo nie, od tohto momentu sa ma každé ráno pýtal, či šiel vlak na nejaký môj prút.
Posledné októbrové slnečné lúče.
Šťastie chodí s Karolom
Prešli tri noci a ja mám dve krásne ryby. Nasledujúce dva dni boli plné rýb. Pri vode som už ostal sám. Nepodarilo sa síce nič obrovské, ale kapríky medzi 70 až 80 cm som vypínal priamo pri brehu. Niekedy by som okolo takýchto rýb tancoval od radosti. Teraz mi však nešlo o počet rýb, ale skôr si počkať na nejakého mohykána. Na ďalšie dva dni mal ku mne prísť loviť a užiť si ružínsku atmosféru aj kamarát a verejne známy kaprár Kubo F. Volal mi, že bude trochu meškať. Nemeškal dlho, len niečo okolo 22 hodín. Kubo mi nasľuboval mäso, pivo… Samozrejme, že sľub dodržal. Len som si musel deň počkať. Nakoniec môžem povedať, že doniesol so sebou aj kus šťastia.
Ako ,,vyťažiť“ maximum z vašich háčikov.
Prototyp kapra z tejto vody
Veľmi presne si nepamätám časy, ale okolo polnoci Jakub zdoláva prvého kapríka. Následne nad ránom ho registrujem na člne, ako zdoláva ďalšieho. Vtom aj mňa zo spacáku vytrháva „zapnutá cirkulárka“ na mojom ľavom prúte. Je cítiť lepší odpor ako pri predošlých rybách. Kolega sa vrátil so svojím pekným kaprom a prišiel ku mne aj s podberákom. Kapor robí pár razantných výpadov. Celkom zvedaví čakáme, čo sa vynorí. Bola ešte relatívne tma, a tak sme len s čelovkami hľadali kapra pod hladinou. Na cievku dostávam šokový vlasec a viem, že kapor je cca 30 m od nás. V diaľke na hladine sa nám ukazuje celkom solídný chudý kaprík. Hneď to tipujem na nejakú chudú osemdesiatku. Keď ho však Kubo podoberá, plný radosti sa ma pýta, čo som to vytiahol… Čím dlhšie sa na kapra pozeráme, tým sa zdá byť väčší. Až v podložke zisťujeme, že je to riadna mamba. Yeeees! Tretia krásna ryba! Obaja sršíme radosťou. Ja, celkom prirodzene, o kúsok viac. Tmavý, dlhý, silný… Jednoducho, prototyp kapra z tejto krásnej vody.
Exkluzívny októbrový lysec.
Sviatočne ustupujem – doprajem aj iným
Deň si krátime varením, príhodami a prípravou montáží na ďalšie dni. Večer sa k nám opäť vrátil Martin, a tak v trojici budem bojovať ďalšiu noc. Ja osobne si už ani záber neprajem, lebo by som rád doprial chalanom nejakú peknú rybu. Nasleduje daždivá noc, počas ktorej chalani majú nejaké zábery. Ja som však bol tak príjemne unavený, že som neregistroval ani jeden z ich signalizátorov. Ráno som sa zobudil a vravia mi, že mali po dve, tri ryby. Ja som „naštastie“ nemal žiadny kontakt. Mal som pred sebou ešte jednu noc, no nastal štátny sviatok 15-teho a pri brehu som bol zrazu obkľúčený desiatkami rybárov. Po veľmi rýchlej sebareflexii som si povedal, že nemá zmysel sa tu naťahovať o miesto na vode. Do pár hodín som sa zbalil a všetci sme šli domov. Ružín ma obdaroval krásnymi rybami, čo viac mi ešte bolo treba. Na záver tejto výpravy sa chcem poďakovať chalanom, ktorí tam so mnou boli, požičali batérie, doniesli jedlo alebo mi postrážili prúty, kým som párkrát odbehol do Prešova do sprchy.
Moja klasika, ktorá nesklame.
Októbrové výpravy sú menej úrodné, ale…
Druhú kapitolu by som začal asi tak, že nasledujúce tri krátke výpravy sa mi nepodarilo urobiť záber od krajšieho kapra. Nech som robil, čo som robil, minulo sa mi šťastie. Vrátilo sa mi až na mojej októbrovej týždňovke.
Na koniec októbra som si naplánoval krásnych 7 nocí na brehoch Ružína. Prvé dve noci som strávil pri chate Marici, kde sa mi však podarilo zdolať len jedného náhodného pleskáča. Prostredie tam bolo krásne, ale túžba po kaproch bola väčšia, a tak nasledoval presun na iné miesto. Presťahoval som sa do lokality, kde som vlani trávil celkom dosť času a mal aj úspechy. K vode prichádzam poobede a do večera by som chcel postaviť tábor a vyviezť prúty. Zo skúsenosti viem, kde sa v tomto období ryby kŕmia, takže montáže pokladám do najväčšej hĺbky a pekne krásne do mäkkého bahna. V ničom nešpekulujem a do hry dávam svoje selektívne montáže s väčšími nástrahami.
Po zotmení si varím večeru a poriadnu dávku čaju, pretože noc bude dlhá. Ráno dostávam opatrný záber – dve pípnutia a nič. Pre istotu idem skontrolovať prút. Pozerám, že sa nič nedeje, len špička prúta sa jemne ohýba. Predpokladám, že ide o malého kapra. Sadám do člna a 260 metrov mierim ku kaprovi. Keď prichádzam nad neho, prút oťažieva a ryba ma začína s člnom točiť dookola. No, násaďák to asi nebude. Po ôsmich nociach bez ryby som si túto zdolávačku užil a nikam som sa neponáhľal. Nakoniec podoberám dlhého, ale extrémne štíhleho kapra. Kaprík má cez 80 cm, ale neviem, či má vôbec cez 5 kíl. Je to jedinečný a tým pádom krásny kapor, za ktorého som vďačný. Ráno ma pribehol pozrieť Martin, ktorý ma rýchlo cvakol s mojím úlovkom a na chvíľu si aj vyviezol prúty.
Nabrúsený háčik ako samurajský meč.
Nedorozumenia treba riešiť s pokojom rybára
Po nejakom čase prišiel vedľa nás starší pán, ktorý sa začal hneď rozkrikovať, že máme vyvezené prúty na celý Ružín (Ružín má 16 km na dĺžku). On chce chytať tu, kde my a on bude hádzať pred seba. Samozrejme, že mu šlo len o to, aby prehodil moje alebo Martinove prúty. Pýtame sa ho, prečo musí nahadzovať presne tu, ako my chytáme. Prečo nemôže ísť o 30 m nižšie. Bohužiaľ, starší zatrpknutý pán si trval na svojom, a tak prehodil oboje Maťove prúty. Martin ho varuje, že keď príde záber, tak sa to domotá a v prípade potreby mu odreže vlasec. Karma nesklamala a zafungovala. Pred obedom dostáva Maťo krásny plynulý záber a ja len s úsmevom čakám, ako sa zachová dôchodca. Len sedí a po chvíli sa sťažuje, že mu Maťova šnúra poťahuje jeho vlasec. V hlave si hovorím, že čo asi čakal. Keďže išlo o peknú rybu, Maťo šiel na čln a snažil sa od seba rozmotať šnúru a vlasec. Kapor bol však šikovný a párkrát to pekne domotal. S cieľom nestratiť peknú rybu, musel Maťo odstrihnúť vlasec a oslobodiť si svoju šnúru. Nebudem radšej citovať, čo dotyčný pán narozprával, ale som rád, že to dopadlo, ako to dopadlo. Martin prichádza s peknou 87-čkou a pánovi sa ospravedlnil, že bol nútený odrezať jeho montáž. Ten si to však nijako nevzal k srdcu. Osobne si starých ľudí veľmi vážim, ale toto sa mi ešte pri vode nestalo. Rybári by sa mali pri vode akceptovať a v prípade potreby si pomáhať, a nie robiť si napriek. Bol to nepríjemný zážitok, ale so šťastným koncom.
Typická dlhá forma miestnych kaprov.
Azda ešte vyskúšam aj iné miesta
Poobede dostávam záber aj ja, no bohužiaľ, kapra strácam v podvodnej prekážke. Na večer opäť prevážam prúty na hotspoty a verím aspoň v jeden záber. Ten prichádza ráno v ten istý čas ako včera a opäť opatrný záber. V rannej hmle zdolávam slušného, krásne tmavého šupíka. Nastavujem si zrkadlovku a počas fotenia sa kochám touto tmavou rybou z hĺbky. Som spokojný a v hlave premýšľam, kam by som sa vedel ešte presťahovať na zvyšok týždňa. Rád by som šiel skúsiť nejaké nové miesto. Ešte jednu noc tu zostanem a ďalšie ráno sa presuniem niekde na košickú stranu Ružína.
Blahoslavená nevedomosť – čo visí na háčiku?
Večer ku mne prichádza kamoš Vlado, ktorý by tu chcel stráviť dve noci. Dobrá spoločnosť sa zíde a teplá pizza ma večer o deviatej fakt potešila. S Vladom ešte nejakú hodinu kecáme a počas toho, ako on vyváža, ja zaspávam. Do rána sa neudialo nič. Štyri prúty mlčali. Pomaly začínam baliť a teším sa na nové miesto. Od rannej kávy ma dvíha razantný záber na ľavý prút. Pre istotu idem zdolať kapra na čln, aby som ho nestratil na ostrých hranách. Ohýbajúci sa prút a októbrové slnečné lúče vytvárajú neskutočnú scenériu. Pekného osemdesiatnika dovážam na breh a hovorím Vladovi, že počas fotenia príde záber. Chystám podložku, vedierko s vodou a keď som už nainštaloval fotoaparát na statív, bum! Jazda! Vlado neverí a ja sa len smejem: „Vidíš, vravel som ti. Vždy počas fotenia príde záber…“ Kapra sa snažím otočiť od prekážok a prút dostávam do plnej paraboly. S háčikom veľkosti 2 som si istejší ako s nejakou šestkou. Kapor si však stále ide svoj smer, a tak skáčeme s Vladom do jeho člna a čím skôr sa snažíme dostať nad rybu. Ryba ušla už desiatky metrov do strany na voľnú vodu. Vyvíja slušný tlak, a tak sa pokojne snažím rybu unaviť. Prv to tipujem na menšieho premotivovaného lysca, neskôr mi behá po rozume dlhý športovec. Po pár minútach vidíme len z vody vychádzajúce bubliny. To je dobré znamenie. No keď sa z hĺbky vynoril veľký tučný lysec, rozklepali sa mi kolená, akoby som prvýkrát chytal ryby. Pozreli sme s Vladom na seba a neveriacky sa modlili, nech všetko dobre dopadne. Presne pre tento adrenalín chodíme k vode! Presne pre tento príjemný stres! Po pár minútach už kľačím na kolenách a v rukách pred objektívom držím ďalší poklad z tejto vody. Tá nevedomosť, či chytíte tenkého dlhého šupináča alebo tučného lysca, je na Ružíne fakt úžasná. Maximálne spokojný púšťam obe ryby do vody a cestujem o pár kilometrov ďalej na nové miesto.
Duch ružínskych hlbín, môj splnený sen.
Iba kapry? Prečo neskúsiť chytiť dravca?!
Na novom mieste plánujem ostať posledné tri noci, či už niečo chytím alebo nie. Blízko miesta kde lovím, má chatu aj kamarát Michal, ktorý ma večer pozval na varenú klobásu a chladené pivko. Ryby sa tu vraj v tejto lokalite nachádzajú, ale za ostatný týždeň sa tu veľmi nepochytali. Vraj je tu viac aktívna osádka dravých rýb. Bolo to naozaj tak. Za tri dni sa mi podaril jeden slušný kapor a zopár dorastencov. Najlepší zážitok bol však pre mňa okamih, keď som už po pár menších kaproch nemal náladu to opäť vyvážať. Kolega Kubo mi však dal myšlienku, nech skúsim chytiť nejakého dravca. Prečo nie?! Na kaprovú montáž sme pomocou boilies ihly nastražili belicu a vyviezol som ju na miesto, kde som lovil kapry. Verte alebo nie do dvoch hodín bol mierečný zubáč na brehu. Osobne som zubáča nechytil už pár rokov, čiže radosť bola veľká.
Buďme dobrí – na seba i na ryby
Poslednú noc sa mi záber od kapra urobiť nepodarilo, a tak skoro ráno som zbalil a šiel domov do teplej vane. Bola to skvelá výprava, počas ktorej som bol s dobrými ľuďmi a už sa teším, čo prinesie november. Mimochodom, počas písania tohto článku sa mi podarilo krátko po vyvezení zdolať krásneho novembrového šupíka. Všetkým prajem ešte do konca sezóny veľa kvalitne stráveného času pri vode a – buďte k sebe dobrí!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
