Už ako mladý a začínajúci rybár som dostal tip od skúsených a starých rybárov v miestnom rybárskom obchode, aby som chytal v prístavoch. Áno, dokonca aj pred dvadsiatimi rokmi boli prístavy vždy počas chladného obdobia tajným tipom na pravidelné úlovky pekných dravcov.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Samozrejme, že som takéto dôverné rybárske informácie prijal a poučil sa z nich, takže už ako mladý rybár som v prístavoch našich monotónnych kanálov „robil neplechu“. Nielen kanály, ale aj rieky, ako napríklad Odra a Spréva, majú vždy zaujímavé prístaviská, v ktorých sa dá vo väčšej či menšej miere loviť.
Na lov vylezú zo svojich úkrytov.
Prečo sú prístavy zaujímavé len v zime?
V lete sa tu často naozaj chytať nedá. Majitelia člnov sa obávajú, že nástrahy ako gumené rybičky či blinkre by mohli člny poškodiť alebo že by sa mohol zraniť človek. Preto správcovia prístavov zvyčajne nie sú tak veľmi naklonení aktivite rybárov a nedovoľujú loviť medzi mólami. Od jesene veci často vyzerajú úplne inak. Člny miznú zo svojich kotvísk, až na pár stálych obyvateľov. V tomto čase budú prístavní páni vnímavejší na rozhovor a pri troche šťastia dovolia aj nám rybárom venovať sa našej milovanej záľube. V mnohých ďalších prístavoch po celom Nemecku boli vypracované správne pravidlá užívania pre rybárov, aby sa tu a tam riadne reguloval značný rybársky tlak. Rád by som na príklade vysvetlil, prečo je prístav taký zaujímavý…
Na zimu sa pekne zaguľatia. V zime tu nájdu extrémne veľa potravy.
Dravce na dosah
Najdôležitejším aspektom pri love dravých rýb je vždy kŕmna rybka pre dravce. To je presne to, čo musíte nájsť, aby ste získali šancu uloviť šťuku a spol. Sú to práve tieto obľúbené rybky dravcov, ktoré sa rady sťahujú do jedného z mojich obľúbených prístavov na Odersko‑Havelskom kanáli. V priemere je tento prístav o dobrý meter hlbší ako samotný kanál. Väčšina bielych rýb z okolia potom migruje do tejto hlbšej oblasti, aby tam mohli prezimovať. Hlbšia voda umožňuje rybám príjemnejšiu teplotnú úroveň a celkovo je tam v zime vždy tichšie. Prechádzajúce lode privádzajú do vody kyslík a zabezpečujú určitú výmenu vody. Samozrejme, je zrejmé, že dravé ryby nasledujú pohyb bielej ryby, aby si mohli naplniť žalúdok. Dravé ryby sa nikdy nechcú za potravou presúvať na veľké vzdialenosti. Preto sa predátory vždy pohybujú v blízkosti svojej potravy.
Metrovica chytená priamo pri móle.
Je tu ešte jeden príjemný vedľajší efekt. Pri takom veľkom nahromadení malých a dravých rýb sa šťuka často dosť výrazne vzdáva svojho teritoriálneho správania a žije tak v koexistencii s inými šťukami a tiež s inými dravými druhmi rýb. Samozrejme, šťuka niekedy zožerie zubáče a ostrieže alebo zubáč niekedy ostrieža alebo šťuku – ale to je inak celkom normálne. Plotice, plosky a iné kŕmne ryby si myslia, že sú v spleti mól v bezpečí. Kryt zhora aj zboku poskytuje vytúženej koristi ochranu. Ale aj dravé ryby môžu tieto úkryty využívať a profitovať z nich. Šťuka potom ľahko zaútočí z tmy do húfu bielych rýb.
V zime sa voda na väčšine vodných plôch veľmi prečistí, a tak rybičky často vidím aj voľným okom. Nájdete ich ale aj so sonarom, pretože na sonare sa väčšinou nedajú prehliadnuť. Skutočný hlavný dôvod mojej lásky k rybolovu v prístavoch vyplýva z týchto okolností. Jednou z nich je, že aj bez člna mám možnosť v zime loviť šťuky s veľmi dobrými vyhliadkami. V prístavoch sú dravce vždy na dosah rybárov loviacich z brehu, respektíve z mól. Dalo by sa povedať, že ste naozaj na rovnakej úrovni ako rybár na člne. Nevýhoda oproti rybárom loviacim z člna v prístavoch v podstate neexistuje.
Výrazné farby vždy stoja za vyskúšanie.
Čím sú prístavy príťažlivé pre dravé ryby?
Podložie v prístave nie je takmer nikdy monotónne. Takmer vždy nájdete tvrdé dno, ktoré sa strieda s mäkším. Niežeby sa napríklad zubáče vždy nachádzali iba na tvrdom dne. Bahnitejšie dno je v zime často o niečo teplejšie a ryby to vedia tiež. V takejto oblasti som chytil pomerne veľa zubáčov. Tieto miesta však milujú najmä šťuky. Môžu si tam dobre oddýchnuť vo fázach s minimálnym pohybom a zároveň tam majú o čosi teplejšie. Okrem toho sú kŕmne rybky na dosah bez toho, aby sa museli nejako extra namáhať a vydávať veľa energie na presun a lov. Takže ryby nemusia hľadať lepšiu energetickú bilanciu, pretože žiadna lepšia neexistuje. Ale aj vodné rastliny sa nachádzajú v prístavoch a v zime sú v malom množstve prítomné. Aj tie skromné zvyšky rastlinstva tiež poskytujú ochranu bielej rybe a šťuke ďalší úkryt.
Jerkbaity je dobré vodiť pomaličky.
Zaručene úrodné rybárske miesta
Tiež pre mňa veľmi obľúbené sú trvalo kotviace člny v prístavoch, ktoré poskytujú ďalší skvelý úkryt pre ryby. Pod týmito plávajúcimi „ochrannými zónami“ sa zhromažďuje veľa rýb a ja jednoducho nemôžem prejsť okolo týchto miest bez toho, aby som tam chytal. Na týchto miestach sa vždy nachádzajú ryby! Preto sa vždy v týchto oblastiach zdržiavam dlhšie alebo sa na takéto miesto vraciam počas dňa a prelovím ho znova a znova. To isté platí pre vstupy do prístavov. Takéto miesta nikdy nevynechám, pretože tam väčšinou prúdi voda, a to znamená, že sa tam vždy nájde potrava pre ryby. Okrem toho sú tam spravidla štruktúry na dne, ktoré sú pre ulovenie šťuky veľmi perspektívne. Práve na takýchto miestach som ulovil veľa šťúk, ktoré boli z kategórie tých väčších.
Moje ďalšie obľúbené partie sú miesta, kde sa spúšťajú člny na vodu. Stále sa tam vyplaví aj potrava pre biele ryby a následne za bielou rybou prídu aj šťuky. Napodiv mám na takýchto miestach viac kontaktov so šťukou pri love z lode. Väčšinou lovím z hĺbky na plytčinu. Ďalšími skvelými miestami sú móla a piliere. Tieto miesta musíme celkom prirodzene vždy preloviť, pretože pre šťuku niekedy stačí len malý úkryt. Na všetkých týchto miestach počas vychádzky rotujem a systematicky ich prelovujem. V určitom okamihu niekde ryba určite zaberie.
Šťuky sú aktívne aj v noci.
Veľmi dôležitý aspekt – otázka nástrahy
Pri love šťúk v prístavoch som sa naučil jednu vec. „Go Big or Go Home“ nie je vždy to správne heslo. Po prvé, veľké kŕmne ryby nie sú vždy v dosahu prístavov. Samozrejme, že tomu sa aj väčšie šťuky musia prispôsobiť. Po druhé, nechcú plytvať energiou v chladnom období. Ak sa napríklad v bezprostrednej blízkosti dravcov nachádza veľké množstvo malých ostriežov, zožerú ich bez väčšej námahy. Ale ako zdroj potravy pre šťuku slúžia aj iné malé druhy rýb, napríklad beličky. A tiež z nich budú pekne guľaté a tučné. No práve množstvo je rozhodujúci faktor. Preto vždy každému rybárovi loviacemu v prístave radím, aby mal krabičku s nástrahami na ostrieže vždy pri sebe, pretože to môže byť kľúčom k úspechu. Tiež ako dôsledok hlbšej vody tu stále nachádzam hlaváče a býčky, ktoré sú teraz všade v prístavoch. Hlbšiu vodu vyhľadávajú aj v zime a vtedy nie sú také aktívne. Pre šťuky sú však vždy vítanou korisťou.
V krabici by ste mali mať vždy farby podobné hlaváčom, pretože aj tie môžu znamenať rozdiel medzi úspechom a neúspechom. Okrem malých nástrah používam aj klasické nástrahy, aby som prekabátil pani šťuku v prístave a pri mólach. Jerkbaity sú na prvom mieste môjho zoznamu. Jerky vždy dokážem v zime veľmi pomaly viesť a aj v zime ponúknuť rybám atraktívnu korisť. Najmä v naozaj chladných dňoch často vidím rozhodujúcu výhodu na mojej strane. Mnohokrát vídavam, ako šťuka prenasleduje nástrahu, ale nezaútočí. Dlhé pauzy a pomalé vedenie za takýchto okolností presvedčia šťuky k záberu. Aj tu však často platí: nelovte s príliš veľkými nástrahami! Vždy musíte mať na pamäti veľkosť nástrahy, pretože šťuka sa rada zameriava na určitú veľkosť svojej koristi. Moju druhú najväčšiu šťuku ulovenú na umelú nástrahu som takto dokázal prekabátiť. Na pieskovej lavici v prístave som v hĺbke 2 metrov dostal záber na pomaly potápavý 12 cm jerk. Prístav bol plný plotíc takej veľkosti. Mimochodom, tá šťuka mala 125 cm. Gumové rybky sú ale mimoriadne dôležité aj v zime a v boxe nesmú chýbať!
Metrová šťuka chytená priamo pri mieste, kde sa spúšťajú člny.
Moju najväčšiu šťuku so 127 cm som dokázal chytiť v prístave na malú 10 cm dlhú gumu. Tam boli hlavnou potravou dravcov ostrieže veľké okolo 10 cm. Tie boli dostupné vo veľkých množstvách a tie boli jednoznačne na jedálnom lístku dravcov. Napríklad v zátoke Rügische Bodden na Rujane to často vyzerá inak. Nájdete tam aj väčšie kŕmne ryby a nie je nezvyčajné, že tam fungujú veľké nástrahy. A naopak, to potom znamená – používať čo najväčšiu nástrahu, aká je možná! V prístavoch okolo ostrova sa mi podarilo uloviť šťuky s gumami do 25 cm. Tam vezmú ryby vždy všetko, čo dostať môžu. Celkovo vzaté, vždy musíte prispôsobiť správnu veľkosť nástrahy podľa koristi, ktorú lovia. To by mal byť dôležitý krok k úspechu.
Docielim to aj s voblermi. Najmä v dobe, keď máme v ponuke plávajúce, suspendingové, pomaly potápavé a potápavé modely. Dnes s týmito nástrahami dosiahnem takmer akúkoľvek požadovanú rýchlosť a hĺbku. Čo má pani šťuka vždy práve rada, to musíte zistiť samostatne na každom revíri zvlášť. Faktom však je, že všetko by malo byť vždy o niečo pomalšie.
Pekná šťuka ulovená pri vstupe do prístavu.
Dôveryhodná „korisť“ vyláka šťuku zo zálohy
Mať správnu nástrahu neznamená automaticky dosiahnuť hneď aj záber. Správne vedenie nástrahy je vždy non plus ultra, dokonca aj v zime. V zime mám v obľube dva druhy voblerov. Na jednej strane veľmi často lovím agresívne a do strán vybiehajúce nástrahy. So suspendingovými alebo potápavými modelmi dokážem tento pohyb spomaliť tak, že to šťuky mimoriadne láka a potom často neodolajú a príde záber. Krátke prestávky pri vedení voblera potom urobia zvyšok a znova a znova presviedčajú k záberu stále pochybujúce šťuky. No tento chod voblerov nie je vždy najlepší spôsob lovu.
Počas obdobia extrémneho chladu, také nástrahy, ktoré sa pohybujú veľmi pomaly a ich chod je nevýrazný, vždy tromfnú tie ostatné. Za tie roky som s nimi často chytil väčšie ryby. V časoch mínusových teplôt a rýb sužovaných pijavicami nie sú zábery práve hojné. Tieto „chromé“ a takmer „mŕtve“ voblery väčšinou prinesú úlovok. Chod tohto typu voblera je nasledujúci… Tieto voblery takmer nikdy nekmitajú a neukazujú svoje boky a majú veľmi nevýrazný pohyb. Chodia sem a tam len veľmi málo. Vychýlenie je takmer nulové. Človek by si mohol myslieť, že to vôbec nefunguje. Ako také voblery spoznám? Takéto voblery majú zvyčajne štíhle a vysoké telo a ich lopatka je dosť malá a často úzka. To spôsobuje nízku aktivitu nástrahy. Aj v tomto prípade treba veľkosť voblera vždy prispôsobiť prítomnej koristi. To isté robím s jerkbaitmi. Aj tu sa dá správanie nástrahy prispôsobiť podmienkam. V chladnom období je dôležitá napríklad potápavosť nástrahy a jej správanie pri potápaní, aby boli moje jerkbaity prispôsobené hĺbke prostredia. Len chodom v správnej hĺbke dokážem vylákať šťuky zo zálohy, keďže v zime nechcú plávať na dlhé vzdialenosti. Na „šprintérov“ z teplej sezóny v decembri zabudnite.
Keď sú teploty miernejšie, rád som trochu agresívnejší. Najmä v plytších oblastiach sa voda často rýchlejšie zohreje a šťuky sa tam usadia. Ich potrava potom pláva v teplejšej vode. V takýchto prípadoch robím „jerkexpress“, pretože ryby sú určite agresívnejšie. Dnes už existujú dekory nástrah, dokonale imitujúce živé ryby. Kŕmne ryby ako ostriež, plotica alebo aj malá šťuka sa skvele dajú napodobniť a sú to moje obľúbené farby. Ako už bolo popísané, ak sa šťuky zameriavajú na malé ostrieže, potom funguje takmer vždy len táto farba! Podľa môjho názoru sú gumené rybky najbežnejšie používané nástrahy prívlačiarmi loviacimi v prístavných oblastiach.
Prúty a ďalšie vybavenie volíme o niečo ľahšie kvôli lepšej manipulácii a možnosti presnejšie nahadzovať v oblasti prístavu. Tu len ťažko budete popri mólach hádzať jerkbait s hmotnosťou 150 gramov. Preto väčšina dravcov v prístavoch vidí gumené rybky ako predpokladanú korisť. Aj tu je vždy dôležité zohľadniť príslušný druh kŕmnej ryby a veľkosť kŕmnej ryby. Samozrejme, to je vždy o niečo ťažšie zistiť, ak je vodná plocha neznáma. Kto začína s dekoráciami ostriežov alebo plotíc, väčšinou sa nikdy nemýli.
Imitácie rakov sú vždy tajná zbraň.
Favorizujem jasné a nápadné farby
Šťuky väčšinu zimných mesiacov ležia na dne a svedčia o tom aj prisaté pijavice. Preto vždy skúšam šťastie na dne s gumami. Hľadám teda na dne šťuky, ktoré by sa dali vyprovokovať a zároveň môžem preskúmať aj štruktúru dna. Ak to nefunguje a sem‑tam vidno aj krúžky na hladine od rybiek, tak začínam prehľadávať vodný stĺpec. Na samotnej hladine vlastne nikdy nelovím, pretože v zime sa mi ešte nikdy nepodarilo prekabátiť ryby blízko alebo úplne na hladine. Moje obľúbené dekory sú napodobňujúce ostrieže a prírodné farby. S tými vždy hneď začínam a s týmito farbami lovím veľmi vytrvalo. Vždy treba myslieť na to, že fázy brania v zime sú vždy veľmi krátke. Spravidla je to len 20 až 30 minút denne a mali by ste to využiť. Každý, kto pravidelne loví ryby v prístavoch, si tieto časy celkom rýchlo osvojí. Aby som toto časové okno trochu predĺžil, znova a znova lovím aj tzv. šokové farby. Podľa môjho názoru je „Firetiger“ jedným z najlepších dekorov. V menej aktívnych fázach žrania môžem vždy dosiahnuť dobré výsledky s jasnými a veľmi nápadnými farbami, najmä v zime. Dôvod je zrejmý. Šťuky dokážu predpokladanú korisť rozpoznať veľmi skoro a dlho ju sledovať. Aj vo veľmi chladných dňoch volím svetlé nástrahy a lovím s nimi častejšie. Ryby jednoducho na tieto nástrahy reagujú častejšie.
Vo väčšine prístavov nemusím nutne nahadzovať na veľmi dlhé vzdialenosti, aby som sa dostal do horúcej zóny. Napriek tomu môže byť dosť ťažké vystačiť si s jedným prútom. Ako už bolo spomenuté, šťuka v zime rada žerie veľa malých kŕmnych rýb. Ľahký prút s hmotnosťou 10 – 30 gramov by ste mali mať preto stále pri sebe. Ľahko s ním nahodím nástrahy okolo 10 cm. Ak aj zaberie veľká šťuka, máte v súboji stále dostatok rezervy na bezpečné zdolanie. To je jeden z dôvodov, prečo mnohí rybári v prístavoch lovia na gumené rybky tejto veľkosti.
Čas súmraku je vždy dobrý.
Moja overená „prútová výbava“
Okrem šťuky, v prístavoch rád prezimuje aj zubáč. Tieto prúty potom pokryjú možnosť loviť bez stresu niekoľko druhov dravých rýb, pretože aj pekné ostrieže si v zime rady dávajú takéto veľkosti nástrah. Loviť s nimi môžete aj na malé a stredné voblery. To je tiež veľmi praktické. Pre mňa je však veľmi dôležitý aj lov s väčšími nástrahami. Preto mám vždy v batožine prút na jerkbaity, väčšie voblery a tiež veľké gumy. Moja obľúbená dĺžka prúta je 2,40 m. Nepoužívam ho len z mól. S touto dĺžkou sa tam totiž chytá výborne, ale s touto dĺžkou chytám aj z člna. V zime nepotrebujem hrubú akciu, takže často stačia malé zastavenia pri vedení, krátke šklbnutia alebo twitchovanie. Takto potom dokážem perfektne loviť s jerkbaitmi a voblermi. Okrem toho môžem loviť aj s veľkými gumami, keď sú v prístave väčšie pleskáče, ktoré sú obľúbenou potravou pre veľké, tučné šťuky. Moja obľúbená vrhacia záťaž je potom okolo 45 – 120 gramov. To mi umožňuje, že aj veľké nástrahy dokážem nahodiť presnejšie ako s univerzálnym kombom. A aj pri veľkej šťuke viem rýchlo udávať smer zdolávania, keďže je známe, že v prístave číha nejedna prekážka. Odtrhnuté kotvy, stĺpy či bóje sú vždy zdrojom nebezpečenstva, s ktorým nechcete prísť do kontaktu. Tieto dve kombinácie prútov mám vždy so sebou, či už chytám na člne alebo aj z brehu. Takto môžem preloviť celé spektrum a tým svoje šance zvýšiť.
Chladné mesiace sú pred nami. To znamená len jedno – budem veľa v prístavoch.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
