Keď sa kolesá veľkého Airbusu 380 dotkli zeme medzinárodného letiska, bolo jasné, že svoj sľub o návrate spred siedmich rokov som dodržal. Maurícius sa mi vryl do srdca z viacerých dôvodov – miesto pokoja, krajina krásnych ľudí, miesto, na ktorom som sa cítil už pri poslednej návšteve hádam lepšie ako doma na Slovensku...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: DECEMBER 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 26.05.2023.
Vidieť, vidieť a ešte raz vidieť
S týmto úmyslom som sa pohol z domova po osi Košice – Budapešť – Dubaj – Maurícius. Trochu sklamaný, pretože som si chcel zachytať na nejakej vnútrozemskej rieke ostrova, no informácie na nete chýbali a nepochodil som ani oslovením rezortu, ktorý má v prenájme časť rieky Citron. No nedalo sa, čo som nakoniec ani neľutoval, pretože by to bolo zrejme iba o miestnych bassoch, tilapiách a afrických sumcoch. No zamrzelo. Na druhej strane v čase dovolenky Maurícius trpel nízkymi vodnými stavmi na vnútrozemských riekach. Nevadí, ide sa oddychovať a „turistikovať“. Večer či ráno s manželkou alebo sám na pláži okúsim zaknihovať miestne zubaté strašidlá. Vopred som si naplánoval výlet do zvyškov ebenového lesa, spojený s pozorovaním endemických druhov vtákov a celodenný trip po čajových plantážach v oblasti Curepipe. Maurícius aj napriek malej rozlohe ponúka veľa krás aj vo vnútrozemí, a to podstatné som už absolvoval pri prvej návšteve ostrova.
Po dvadsaťdeväťhodinovej ceste sme sa konečne dostali do nášho štvorhviezdičkového rezortu. Bol zariadený v africkom štýle a bohato spĺňal naše požiadavky. Štyri reštaurácie učupené v tropickej záhrade a štyri bary, z toho tri priamo na pláži, nadmieru postačia. Museli sme však čakať ďalšie štyri hodiny na kľúče od apartmánu a check in. Prešli sme sa po novej pláži – fantázia s bielym pieskom, palmy, lehátka. Pre mňa hlavne čas na prieskum nových možných lovísk. Nevedel som, aké druhy rýb tu môžem očakávať, no bol som pripravený…
Kotvisko lodí – miesto lovu.
Gekon house
Takto som nazval hotel hneď v prvý deň návštevy. Prečo? Vysvetlím.
Predstavte si rozľahlý apartmán de luxe s vysokým stropom, veľkou manželskou posteľou, plazmou a veľkým zrkadlom, plus nejaký nábytok. Kúpeľňa mimo aj miesto kde radi surfujeme mobilom. Z izby sa pochoduje na vonkajší balkón, za ktorým je tropická záhrada s poletujúcimi miestnymi vtáčikmi, ktoré sa doťahujú kto to zaspieva najkrajšie. Vyšiel som naň a ako tak rozjímam, na strope sa niečo pohlo. Bol to gekón a nebol sám! Na hmyz tam číhala rovno trojica. Hovorím si fajn, škerte sa, lovte si komáriky, no do izby nono!
Balkón som pre istotu zatvoril a keďže bol čas na večeru, tak hurá kŕmiť sa a potom ešte na krátku prechádzku po pobreží Indického oceánu.
Moje „pracovisko“ pod palmou.
Po návrate sa už schyľovalo k prvému spánku, ale… Ležím si už v postieľke, pozerám v telke National Geografic. Za telkou to veľké zrkadlo a zrazu „kukúúk“ – tu som! Spoza zrkadla sa vytiahol gekón, pohľad z očí do očí a fuk späť! Akože fajn, no žeby mi v rámci chrápania liezla nejaká jašterica do otvorených úst, tak to nie. Volám recepciu eko hotela, nech si berú preč tú zver. O dve minúty správca našej izby Kalam klope na dvere. Otváram, Kalam s veľkým portvišom spúšťa operáciu Gekón. Hovorím mu, že je za zrkadlom, on nasadzuje sprej na hmyz, no výsledok neprichádza. Pozerá pod posteľ, nič. Hovorí mi, že tu nič nie je. Už som skoro za hlupáka, takže dosť. Vravím mu, že to zrkadlo ide dole! Berieme ho dvaja, po odchýlení Kalam opäť sprejuje! Nič! Dávaj dolu zrkadlo, chlope! Po nasledujúcom pohybe padá na zem vystrašený gekón. Vešiame zrkadlo, Kalam zasadzuje gekónovi prvý tvrdý úder portvišom. O chvíľu sú z gekóna dva a neskôr štyri kúsky. Kalam vymetá zvyšky gekóna von z izby a lúči sa zubatým úsmevom. Je nám s manželkou ľúto tvorčeka, mysleli sme si, že ho odchytí a vypustí inam. Nie takto. Eko hotel?!
Padáme unavení do postele
Ráno vstávam za silného vtáčieho spevu a môj prvý pohľad padne na stropné svietidlo, spod ktorého vykukuje ďalší gekón so širokým úsmevom. Vzdávam to, nechcem aby skončil ako ten chudák večer. Vyčítam si v duchu, že som vôbec niekoho z recepcie zavolal. Čo už. Po pár dňoch pobytu viem a som si istý, že sú všade v hoteli, lovia hmyz a komárov nieto. Gekon house.
Národný park
Black River Gorges.
Prvé pokusy a škaredý Synodus
Ešte pred odletom som doma rozdumoval, akým spôsobom lovu zaujmem miestne ryby lovom z brehu. Prívlač, čo iné a v dovolenkovom štýle. Budem loviť na menšie plandavky, ako minule malé barakudy, a cez deň vyskúšam loviť na sbirolino so schránkami lariev potočníkov, malými jigmi s perím či ťažšími umelými muškami. Viem, že vy by ste dali viac, ale ja som ja. V pivnici som vydoloval starý teleskopický prútik DAM asi z roku 1980 veľkosti kufrovej uhlopriečky a k nemu Shimano Technium 2500. Na „Šimanko“ vlasec 0,22 mm, aby sa dobre nahadzovalo – to by malo fungovať.
Druhý podvečer som už v akcii na pláži s čelovkou na lebke. Je tma a ja nahadzujem malú plandavku cca 5 cm zhruba hodinu po zotmení, no nič sa nedeje. Barakudy tu zrejme nie sú ako pred rokmi v inom rezorte, problémom je aj odliv a pomerne plytká voda. Nevadí, zajtra to skúsim so sbirolinom a popoludní. Zbehlo to rýchlo, polihovanie pod palmami, UV 11 – paráda…
Pod takouto palmou nikdy neodpočívajte!
Podvečer už stepujem pri kotvisku lodí, kde je hĺbka okolo 1 – 1,4 m, na dne lávové kamene, medzi nimi nárasty morskej trávy – ideálne miesta, kde by sa mohlo niečo ukrývať a kde môžem byť úspešný s prívlačou a sbirolinom. Asi 70 cm za obratlík viažem jigovú mušku s modrým perím. Zostava lieta krásne, som spokojný. Zhruba po dvadsiatom hode zaznamenávam prvý tvrdý úder a zdolávam. Darí sa mi, rybu víťazne vytiahnem na piesok a nestačím sa čudovať. Škaredá ako noc, asi 35 cm dlhá, zubatá a pichľavá. Z jej očí srší zlosť. „Viem, no ja som rybár a ty si ryba, veď to pochop!“ – prihováram sa jej. Chcem ju odfotiť, no rybka je v „trojobale“ celá od piesku. Idem ju umyť, nasleduje prudké trhnutie s bodnutím a mne zostáva iba prázdna dlaň s krvavým prstom. Stihne sa ešte raz vyškeriť a je preč. Šľak ma ide trafiť, foto žiadne a ryba je preč. Prvá, do frasa! „Tak ti treba, dubák jeden!“ častujem sa v duchu. Čo ak bola aj posledná pri tej mizérii?!
Z médií zisťujem, že to bol Synodus (rod Synodontidae) – ryba útočiaca z dna.
Petríček ma vyslyšal a o chvíľu už zdolávam druhého z iného miesta. Tiež je škaredý ako noc a tiež synodus! Z neďalekej reštaurácie vybehne čašník s veľkým pekáčom a z diaľky mi naznačuje, že všetky ryby mám dávať práve tam. No ďalšie už neboli, tak svoj pekáč stiahol späť do reštaurácie. Splnil som svoj cieľ uloviť vlastnými schopnosťami aspoň niečo, a to sa ráta. Montáž fungovala stopercentne, no rýb nebolo veľa. Aj tak som bol nadmieru spokojný. Pár fotiek na pamiatku a čakanie na ďalší deň a popoludnie. Ukladám si tieto chvíle nezmazateľne do mysle a viem, že sa na ne môžem spoľahnúť aj po rokoch. Niečo ako prvé rande, prvá ulovená rybka v mladosti…
Dovolenkový prívlačový výstroj.
Zážitok na celý život
Aj ďalší deň to bolo z brehu iba o synodusoch. V rovnakom popoludňajšom čase, pred zotmením a za prílivu. Dobre fungovali menšie jigy s perím, na ktoré som lovil. Spestrením bolo pozorovanie ježoviek a hviezdic pri odlive a naopak. No po jednom náhode a sťahovaní umelej nástrahy som registroval veľký tmavý tieň za nástrahou. „Len to nie, ak zaútočíš na ňu, asi veľmi rýchlo mi zmizne z cievky moja dvadsaťdvojka vlasec!“ vravel mi vnútorný hlas. Nestalo sa. Ryba, niečo medzi veľkou ihlicou a barakudou, 80+ si to našťastie rozmyslela a vrátila sa. Ešteže tak, ak by zaútočila, asi by som jej výpad s týmto prútikom nezvládol a vlasec by šiel „pá“.
Avšak v to popoludnie to nebolo všetko a onen „zážitok na celý život“ predsa len prišiel. Synodusy už v kotvisku mali moje nástrahy v paži, a tak som sa pomalým baletným krokom, nahadzujúc montáž na nádejné miesta, blížil k rezortu. Ako si tak hádžem sbirolino – odrazu veľká vlna neďaleko brehu, no neviem ako to opísať – rýchlosť, akú som v živote na mori ani na oceáne nevidel od ryby, to monštrum, tipujem cca 30 – 40 kg, sa hnalo za niečím, neviem čím. No nespanikáril som, nahodil som do miesta, kam rozrážajúca vlna smerovala a vláčil. Akože keby chcela zabrať… Ha‑ha, to som už vedel vopred, ak by nebodaj prehryzla. No celé to bolo o tom, že rybisko vyštartovalo asi 25 m, veľká vlna, potom sa hemžila na mieste, na hladine som pozoroval kúsky špicatých plutiev a potom zasa výjazd a vlna. Boli to asi štyri výpady, ja zježený ako dikobraz, s nechtami zaťatými do rúčky prúta so stiahnutou montážou. Na tú rybu som nemal. Zablúdil tu kranas? Niečo iné? No lebka zafixovala zážitok na celý život.
Diamond lizardfish (Synodus synodus).
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
