Na rybách som bola možno dvakrát v živote. Rybárčeniu veľmi nerozumiem. Ale myslím si, že rozumiem tomu, čo je základná spravodlivosť. Myslím si, že rozumiem tomu, že je mojou úlohou poslanca počúvať voličov, čerpať z ich skúseností. A považujem tiež za svoju povinnosť také návrhy, ktoré jednoznačne smerujú k zlepšeniu našej legislatívy, prinášať do parlamentu. Tak to bolo aj s návrhom novely, ktorý som predložila spolu s kolegyňou Jarmilou Tkáčovou. V mojej regionálnej kancelárii v Myjave sa na mňa obrátili reprezentanti rybárov a vysvetlili mi, v čom je podľa nich problém. Dozvedela som sa pritom pre mňa nové informácie...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tak to bolo aj s návrhom novely, ktorý som predložila spolu s kolegyňou Jarmilou Tkáčovou. V mojej regionálnej kancelárii v Myjave sa na mňa obrátili reprezentanti rybárov a vysvetlili mi, v čom je podľa nich problém. Dozvedela som sa pritom pre mňa nové informácie a dovolím si ich stručne zhrnúť:
1. Na Slovensku existuje niekoľko – hoci nie veľa – rybárskych revírov bez privlastnia úlovku (tzv. revíry „chyť a pusť“). Je to progresívny a voči prírode ohľaduplný spôsob rybolovu, ktorý zdôrazňuje jeho ochranársky a športový aspekt.
2. Väčšina týchto revírov je v správe členov rybárskeho zväzu. Sú tu však aj revíry súkromné. Podmienky pre ne nie sú rovnaké. Na revíry spravované dobrovoľníkmi z miestnych rybárskych organizácií sa vzťahuje zákaz lovu od 15. marca do 31. mája. To pre súkromné revíry neplatí.
3. Členov rybárskeho zväzu, ktorí investujú peniaze do násad a krmiva, investujú čas a energiu do údržby revírov, oberá takéto obmedzenie o možnosť, aby sa im do rozpočtu dostalo viac zdrojov na pokrytie týchto potrieb. Ako súvisí zákaz lovu s peniazmi? Jednoducho - zjari, po zimnej prestávke, je hlad rybárov po vode a ich hobby najväčší. S privlastnením si úlovku sa vtedy, pochopiteľne, loviť nesmie. Rybári by radi akceptovali režim „chyť a pusť“, radi by si kúpili denné povolenia, a tým by „domácim“ rybárom vylepšili rozpočet. Teraz však nemôžu. Preto svoje hobby chodia pestovať buď do súkromných revírov, alebo – a to je častejšie – do zahraničia, najmä do Maďarska.
Zrovnoprávniť revíry
Takže, pýtam sa: je správne, aby existovala diskriminácia na základe charakteru vlastníctva? Ak nie je správne, aby bolo súkromné vlastníctvo diskriminované voči štátnemu, rovnako to nemôže byť správne ani naopak. A v našom návrhu išlo len a len o to. Zrovnoprávniť revíry a ich správcov bez ohľadu na to, kto ich vlastní.
Návrh to bol jednoduchý, úplne apolitický a jednoznačne spravodlivý. Nepamätám si, že by sa ktorákoľvek moja poslanecká iniciatíva stretla s takou intenzívnou a pozitívnou odozvou tých, ktorých sa to bezprostredne týka. Mne a aj kolegyni Jarke Tkáčovej prišli listy a e-maily od desiatok radových rybárov.
Nikdy by mi preto nenapadlo, že takýto – jednoduchý, apolitický a zjavne spravodlivý návrh – narazí na takú prudkú reakciu a na tlak na jeho stiahnutie. Slovenský rybársky zväz kvôli tomuto návrhu dokonca zvolal predsedníctvo. Uznesením sa vyjadrili proti tomuto návrhu. Pýtala som sa prečo. Čo je na tom návrhu neprijateľné, komu škodí?
Argumenty neobstoja
Takéto boli ich argumenty:
1. Takých revírov je veľmi málo. Ja vravím: aj keby bol len jeden, je to dôvod, aby bol diskriminovaný? Ja vravím: teraz je ich málo, ale nebolo by dobré, keby pribúdali? A nebudú pribúdať práve vtedy, keď budú mať lepšie podmienky?
2. Okolo vody hniezdia vtáky, rybári by ich rušili. Ja sa pýtam: a v súkromných revíroch nehniezdia?
3. Nedochádza vraj k finančným stratám, pretože rybári si povolenie aj tak kupujú na celú sezónu. Nuž, pri tomto argumente by som cúvla – keby bol pravdivý. Lenže nie je. Pretože to platí iba o členoch daného zväzu, nie však o hosťujúcich rybároch, ktorí si kupujú povolenia na jednotlivé dni – pochopiteľne len na tie, kedy sa smie loviť.
Takže – v skutočnosti žiaden vecný argument.
Čoho sa obávali?
Prečo sa teda niektorí predstavitelia Slovenského rybárskeho zväzu zasadzovali o to, aby náš návrh zniesli zo sveta? Prečo rybári, ktorí majú na našej novele záujem, nenašli vo svojom zväze podporu? Možno preto, lebo – ako som už spomenula - je takýchto revírov iba zlomok zo všetkých. Primárne to však nie je otázka nejakých interných nezrovnalostí vo zväze. Podľa vyjadrení reprezentantov Slovenského rybárskeho zväzu bolo hlavným dôvodom ich stanoviska obava z otvorenia Zákona o rybárstve. Obávali sa, že by sa v parlamente našlo dosť hlasov na to, aby sa zmenilo postavenie Slovenského rybárskeho zväzu ako zákonom stanoveného vykonávateľa rybárskeho práva. Obávali sa, že sa nájde väčšina hlasov, ktoré zmenia znenie paragrafu 4, odseku 3. Obávali sa toho, že prevládne biznis nad verejným záujmom.
Ani v koalícii
Obrátila som sa teda na poslancov z koalície – pretože iba na nich záležalo, či sa ich obavy naplnia alebo nie. Obrátila som sa na nich s prosbou, aby svojimi hlasmi podporili spravodlivosť, aby sme spolu dopriali moderným nezištným rybárom z revírov bez privlastnenia úlovku celú sezónu. A aby sme to urobili bez toho, že by bolo ohrozené postavenie jedného z najväčších občianskych združení v slovenskom rybnom hospodárstve.
Žiaľ, márne. Na návrh koaličného poslanca Lebockého, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tejto novele zákona, sa nedostala ani do druhého čítania, kde by sa o nej dalo diskutovať. Kto vyhral?
Tatiana Rosová, poslankyňa NR SR
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
