Rybár nevidí veľký rozdiel medzi januárom a februárom. Niekedy zima až teraz vystrkuje rožky, ale koncom mesiaca už viditeľne stráca na sile. Aj keď zo striech ešte visia cencúle, slniečko už na poludnie niekedy dokáže zahriať. Tešíme sa, že február je krátky a marec je už predzvesťou jari. Nie vždy je však tomu tak a špecifikovať február nie je jednoduché. Aj keď je jeden rok teplý, na druhý sa vôbec nemusíte dostať k rieke. Je to neľahké obdobie nielen pre živočíchy, ale aj pre nás. Nádej nám dáva predlžujúci sa deň a pomaly stúpajúce teploty. Rybársky život sa príliš nemení a zostáva v zimnom duchu. Ryby stále zostávajú vo svojej letargii a potravu príliš nevyhľadávajú. Je to bieda. Niekedy zavadíme o nejakú tú plutvičku. Stojaté vody sú pod ľadom a rieky s ľadovo studenou vodou sú ako bez života. Nepočítajme s tým, že vo februári nastane veľká zmena.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Teraz, v zimnom období, keď si nájdeme na viazanie podstatne viac času ako počas sezóny, sa s telíčkami našich mušiek môžeme pohrať vypletaním. Využijeme to hlavne pri viazaní nýmf, púp, stúpajúcich púp a ryacophyly.
Podstata viazania spočíva v tom, že na vopred vytvarovaný základ dvoma rôznofarebnými niťami vypletáme finálne telíčko. Výsledkom je dvojfarebné telíčko, pričom spodná časť je spravidla svetlejšia – tvorí bruško – ako vrchná, chrbátiková časť.
Základy tejto techniky si vysvetlíme na viazaní ryacophyly, čo je dravá larva potočníka bez schránky, hojne sa vyskytujúca v našich vodách. Prírodný, živý vzor tejto larvy sa bežne vyskytuje v zelených a olivovozelených odtieňoch, pričom spodná – brušná časť telíčka – je vždy o jeden až dva odtiene svetlejšia, prípadne svetlobéžová alebo krémová. Vyskytuje sa v relatívne väčších veľkostiach, čo nám na začiatok tiež uľahčí zvládnutie tejto techniky.
Potreby na viazanie:
1. Hrubšia olivovozelená polyfilná niť (môže byť aj spletaná) na vyväzovanie chrbátikovej časti. Spletaná niť vytvorí aj rebrovanie.
2. Hrubšia špinavobiela, prípadne sivá, zásadne však jednofarebná polyfilná niť na vytvarovanie základného tvaru telíčka. Touto niťou budeme súčasne vypletať aj spodnú – brušnú časť telíčka.
3. Jarabica na náznak nožičiek a čierna základná niť na vytvarovanie masívnejšej hlavičky.
4. Pozastavil by som sa ešte pri výbere háčikov. Všetky ryacophyly, pupy, stúpačky, majú mierne zahnutý tvar, takže pri výbere háčikov sa budeme orientovať týmto smerom. Najvyhovujúcejšie sú krivákového tvaru s mierne predĺženým ramienkom. Na dnešnom trhu sa ich nachádza nepreberné množstvo a medzi výrobkami od TMC, Maruta, Hayabushe určite niečo vhodné nájdeme.
Viazanie olivovozelenej ryacophyly
Pri oblúčiku háčika si priviažeme približne po 30 cm olivovozelenej a svetlobéžovej polyfilnej nite na vypletanie. Necháme ich trčať smerom za oblúčik a svetlou polyfilnou niťou si vytvarujeme subtílnejší základ telíčka približne do 4/5 háčika, ktorý zafixujeme strateným uzlom. Prebytočnú časť nite odstrihneme, pretože by nám zavadzala. Teraz začne najzábavnejšia časť celého vypletania. Ja osobne som pravák, takže sa celý postup budem snažiť opísať z môjho pohľadu. Ľaváci by mali postupovať zrkadlovo...
Zveráčik si natočíme kolmo k sebe. Do pravej ruky pevne uchopíme zelenú chrbátikovú nitku, do ľavej svetlejšiu brušnú. Pri samotnom vypletaní nesmieme nitky prechytávať v rukách a celé vypletenie telíčka urobiť jedným ťahom.
Telíčko do finálneho tvaru vytvarujeme prekladaním dvoch nití, pričom po celý čas musíme chrbátikovú nitku viesť nad osou háčika a svetlú od spodku pod osou háčika. Obidve nite o seba fixujeme jednoduchým preložením, pričom jednotlivé uzlíky sa snažíme ukladať tesne vedľa seba do jednej úhľadnej roviny. Vytvaruje sa nám tak pekné dvojfarebné telíčko, pričom olivovozelený chrbátik bude od svetlého bruška po oboch stranách pekne ohraničený.
Ak sa vám podarí pravidelne ukladať uzlíky, spodná časť sa zároveň sploští. Takto vypletieme telíčko po celom vopred vytvarovanom základe. Obidve nite uchopíme do pravej ruky a čiernou hlavičkovou niťou ich pevne zafixujeme.
Ostáva nám už iba pár štetiniek z jarabice; napodobníme tak fŕkané nožičky a vytvarujeme čiernu mohutnejšiu hlavičku, ktorú dobre prelakujeme.
Zásady pri viazaní:
1. Pri samotnom vypletaní používajte hrubšie polyfilné nite. Vypletanie pôjde ľahšie a telíčko získa prirodzenejší vzhľad.
2. Pre praváka chrbátiková nitka v pravej ruke, brušná v ľavej. Pri vypletaní nitky zásadne neprechytávejte a vypletanie robte jedným ťahom. Ľavák nitky drží zrkadlovo.
3. Vypletacie nitky držte stále mierne napnuté. Úhľadnejšie a ľahšie sa vám budú ukladať ohraničujúce uzlíky po bokoch telíčka.
4. Pred vypletaním si otočte zveráčik smerom k sebe.
5. Základ telíčka si vyviažte radšej hrubší, avšak „mäkší“. Nebudú vám tak pri vypletaní nitky kĺzať a krajšie sa vytvaruje spodná plochejšia časť telíčka.
Ak zvládnete viazanie ryacophyly týmto spôsobom, budete prekvapení realistickým výzorom tohto vzoru. Potom už záleží iba na vašej fantázii, kde a ako túto viazaciu techniku použijete.
Na inšpiráciu prikladám niekoľko vzorov, ktorých telíčka boli vyviazané výlučne touto technikou. Určite ste si všimli, že ide prevažne o nymfy a vzory, ktoré sa vodia vo vodnom stĺpci, prípadne pod hladinou. Lovím s nimi klasicky krátkou, prípadne dlhou nymfou. Pupy vodím intermediálou dosť na ďaleko – podobne ako pri love mokrou muškou.
S dôverou ich berú pstruhy, lipne a aj plaché jalce. S takto viazanými muškami lovím prakticky po celú sezónu.
Tip:
V čistej vode vyskúšajte fluorocarbon.
Háčiky použijeme veľkosť 16 – 18.
Pri love mrien až 10, nakoľko lovíme na väčšie kúsky, aby sme nemali problém so zásekom.
Rada:
Vo februári si môžeme dovoliť luxus náhodného záseku, pretože potrebujeme zaseknúť každú rybu.
Je nutné, aby bola veľkosť nástrahy v absolútnom súlade s veľkosťou háčika.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
