O love kaprov na veľkých riekach toho bolo už napísané veľa a určite ešte bude. Dôvod všetci dobre poznáme – veľké rieky v sebe skrývajú spravidla aj veľké množstvo rýb trofejných rozmerov. Čo však naše menšie rieky a riečky? Veď aj v nich žijú naši šupinatí priatelia, poskytujúci súboj, na ktorý budeme ešte dlho spomínať! V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim túto krivdu aspoň trochu napraviť a opísať, ako na to na malých riekach. Zameriam sa predovšetkým na rieku svojho srdca – Jizeru. Som si vedomý, že každá rieka žije svojím špecifickým životom a má svoje zákonitosti, napriek tomu si myslím, že veľa postrehov z Jizery bude použiteľná kdekoľvek inde. Som veľmi rád, že neexistuje nič, ako univerzálny návod, pretože potom by sa z rybárčenia vytratil jeden z jeho dôležitých prvkov – radosť z objavovania nových fínt a zákonitostí.
Miras
28.01.2009 (2/2009)
0
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim túto krivdu aspoň trochu napraviť a opísať, ako na to na malých riekach. Zameriam sa predovšetkým na rieku svojho srdca – Jizeru. Som si vedomý, že každá rieka žije svojím špecifickým životom a má svoje zákonitosti, napriek tomu si myslím, že veľa postrehov z Jizery bude použiteľná kdekoľvek inde. Som veľmi rád, že neexistuje nič, ako univerzálny návod, pretože potom by sa z rybárčenia vytratil jeden z jeho dôležitých prvkov – radosť z objavovania nových fínt a zákonitostí. Koniec omáčky a poďme na vec!
Definícia malej rieky
Za malé rieky v Čechách považujem všetky rieky a riečky s výnimkou Labe od Kolína a Vltavy od Orlickej priehrady. Je to subjektívny názor, ale nejakú mierku som si stanoviť musel.
Základný prístup
Pokiaľ sa za každú cenu naháňate za trofejnými kaprami a kilá sú pre vás jediným meradlom, tak už ďalšie riadky ani nečítajte – lov na malých riekach nebude nič pre vás.
Je nutné trochu upraviť si rebríčky a uvedomiť si, že kapor priemernej veľkosti z Labe môže byť na malej rieke považovaný za trofejného. Nežeňme sa teda za kilami, ale zamerajme sa na silu zážitku a prežitie niečoho doteraz nepoznaného. Naše malé rieky a riečky majú stále svoje kúzlo a tajomstvá a je len na nás, aby sme tieto hodnoty objavili. Nedá sa to popísať, to sa musí zažiť.
Kapor z malej rieky pozná dokonale svoj revír a presne vie, do ktorej prekážky má zájsť. Sila a bojovnosť týchto kaprov je nepredstaviteľne väčšia ako u kaprov zo stojatých vôd, lebo z pomaly tečúcich veľkých riek. Sú to dokonalí divosi. Je to dané tvarom tela, ktoré má torpédovitý tvar a je osadené mohutným kormidlom v podobe chvostovej plutvy. Ak sa pozriete na rybu zhora, naskytne sa vám zaujímavý pohľad na neuveriteľnú šírku tela riečneho kapra. Jednoducho to je atlét šprintér v dobrej forme. Aj tu sa však môžeme občas stretnúť s rybami, ktoré sú skôr vyššie ako dlhšie.
Rybárčenie na malých riekach nie je našťastie len o kaproch, aj keď predovšetkým na ne upieram svoju pozornosť. Som rád za druhovú pestrosť, a preto mám radosť aj z rýb, ktoré sa zavesia na háčik „omylom“ pri riečnej kaprárine – či už je to pekný jalec, mrena alebo sumec.
Ak sa teda rozhodnete skúsiť svoje šťastie na malej rieke, pamätajte na to, že naozaj veľkých rýb tam nebýva veľa a trvá im veľmi dlhú dobu, kým dosiahnu trofejnú veľ-kosť. A naozaj nie je dôležité, či to je kapor, mrena, lieň alebo jalec. Prístup chyť a pusť by mal byť samozrejmosťou. To, že sa ryby dajú chytať opakovane, dokazuje obrázok ikernačky Lízy, ktorá bola na Jizere na tom istom mieste preukázateľne chytená trikrát a to tromi rôznymi rybármi.
Ako sa správať pri vode
Ak si myslíte, že sa pri vode viete správať ticho, správajte sa ešte tichšie. Ak si myslíte, že sa viete správať nenápadne, buďte ešte nenápadnejší. Každá chyba, každé prezradenie vašej prítomnosti môže znamenať vyplašenie rýb na niekoľko hodín. Byť nenápadný znamená byť úspešný. Pokiaľ nelovíte napríklad pri druhom brehu, je nenápadnosť jedným z kľúčových faktorov.
Vhodné náčinie
Platí zásada, že náčinie má byť primerané situácii a podmienkam. Neznamená to nič iné, iba to, že vybavenie musí byť také, aby ste boli schopní ovládať rybu a nie ryba vás. Keďže zaujímavé miesta bývajú často vzdialené od civilizácie a prístupné len pešo, z klasickej hard – kaprárskej výbavy treba vyradiť niektoré, často až zbytočné časti (stojan, megabivak, stôl, gril, zásobu veľkých záťaží, tyčovku...). Teraz som asi trochu prehnal, ale verte mi, že na chrbte či v ruke je každé zbytočné kilo výbavy poriadne cítiť. Snažte sa, aby ste boli schopní všetko zobrať na jediný raz. Kde to terén dovolí, môžete na odvoz od auta použiť vozík na to určený, alebo obyčajný stavbársky fúrik.
Čo teda so sebou k vode zobrať?
Prúty – 3 až 3,6 m, 2,25 až 2,75 lb, najlepšie s plnoparabolickou akciou. Kratšie prúty sú výhodou, značne uľahčujú manipuláciu. Pamätajte na to, že je zbytočné mať príliš mäkký prút, ak budete chytať v tesnej blízkosti prekážok, či priamo v nich, a pritvrdý prút, ak lovíte vo vode bez prekážok. Roky som používal prúty Sportex Carp Exclusive 2,5 lb a môžem povedať, že boli dostatočne pevné na lov v prekážkach, ale mohol som si vychutnať aj súboj s menším kaprom či mrenou. Od minulého roku vlastním Free Spirit E. S. 2,75 lb – sú to zdolávacie špeciály a priznávam, že nechápem prečo. Zdolávanie
s týmito prútmi je skutočne „pošušňaníčko“.
Navijaky – veľkosť 30 až 50 je celkom dostačujúca. Navijak s baitrunnerom tu bude mať opodstatnenie, pretože aj meter vlasca navyše, stratený pri dobrzďovaní, môže znamenať stratu ryby. Rád chytám v tých najťažších podmienkach, kde je nutné nedať rybe po zábere ani meter voľnosti. Je to brutálny štýl, ale veľmi účinný. A ten adrenalín, čo vám budem rozprávať. Je však nutné mať prút na dosah, aby ste mohli okamžite reagovať.
Vlasec – 0,25 až 0,35 mm, podľa podmienok.
Nadväzcové šnúry – 10 až 25 lb. Zvykol som si na Kryston, preto najčastejšie používam Super Silk 14 lb, Super Novu 15 lb a menej často Super Mantis 25 lb. Nebránim sa však ani šnúram od Carp Systemu či Osprey. Záleží len na vašom vkuse.
Háčiky – veľkosť 4 až 10 bez protihrotu. Praxou mám overené, že pri zamotaní sa ryby do prekážky sa táto rýchlo zbaví háčika bez protihrotu. To, že rybu neodsúdim k smrti, je pre mňa dostačujúcim dôvodom pre ich použitie. Medzi moje obľúbené háčiky patrí Ashima Indispensable, Fox Teflon Arma Point SSC a SSBP, Drennan Continental a Carp System E či iné, tvarovo podobné.
Olová – 20 až 150 g, spravidla plochých tvarov. Väčšinou chytám tesne pri svojom brehu, preto si vystačím s olovami 20 – 60 g. Ak lovím pri protiľahlom brehu, tak používam také olová, aby som bol schopný udržať montáž na jednom mieste.
Vidličky – brehy bývajú prírodné, preto je stojan zbytočný. Oplatí sa mať so sebou dlhé zavŕtavacie vidličky.
Hlásič, swinger – dá sa zaobísť aj bez neho, zábery sú veľmi razantné, a navyše je nutné byť v dosahu prúta. Ak vás však nezobudí rev navijaka, vezmite hlásič so sebou.
Backleady - zadné olová – spravidla sa chytá na dosť obmedzenom priestore a práve maličkosť, ako zadné olová, vám uľahčia život pri zdolávaní ryby, pretože sa vám ryba nezamotá do druhého prúta. Vlastním backleady so zámkom od Foxa, s ktorými som veľmi spokojný. Občas som však riskoval ich odtrhnutie na kamenitom dne, preto som si na tieto situácie vymyslel celkom funkčnú náhradu. Stačí na to kancelárska sponka, gumička a kameň. Do gumičky vložím menší kameň, sponku prevlečiem gumičkou, zavesím na vlasec a spustím do vody. Ak sa niekde na dne kameň zachytí, tak pri ťahu vlasca ľahko odpadne. Je to lacné, jednoduché a hlavne účinné.
Bivak pre jedného, alebo dáždnik – ak je predpoveď počasia veľmi nepriaznivá, beriem si so sebou svoj 12 rokov starý bivak dáždnikovej konštrukcie. Inak spávam pod širákom, či dáždnikom.
Povolenka, podberák, drobná bižutéria, prak, ľahká podložka, váha, meter, foťák + náhradné batérie, čelovka, spacák, ležadlo, toaleťák + lopatka, talizman pre šťastie, krmivo pre ryby a rybára, niečo na pitie a aj na zapitie úspechu.
Vhodná doba
Tu platia podobné zákonitosti, ako na veľkých riekach. Dá sa povedať, že prakticky neexistuje nevhodné obdobie, okrem povodní a topenia snehu, kedy je voda prakticky bez kyslíka. Napriek tomu je na Jizere, spravidla koncom mája a začiatkom júna veľmi ťažké docieliť záber. Je to dané tým, že vtedy vodou putujú nespočetné množstvá lariev potočníkov a ryby preferujú jednoznačne prirodzenú potravu.
To už je ale miestne špecifikum a každý si hluché obdobia na svojej rieke musí vypozorovať sám. Cez toto obdobie chodím hlavne vláčiť, pretože uloviť kapra je takmer nemožné.
Voľba miesta
Rovnako ako na veľkej rieke alebo rybníku, tak aj tu bude platiť, že obľúbené miesta kaprov sa budú meniť v závislosti od ročného obdobia.
Zima – treba vychádzať z faktu, že metabolizmus rýb je spomalený a ryby neplytvajú svojou energiou v boji s prúdom. Ryba nie je vtedy príliš aktívna, preto musí byť aktívny rybár a snažiť sa rybu nájsť. Viac ako inokedy platí porekadlo – zmena miesta, ryba istá. Úspešné miesta môžu byť: hlboké, vymleté jamy, miesta nad splavmi, hlbšie tíšiny za potopenými prekážkami, prítoky teplejšej vody, slepé ramená a menšie prítoky – zimná povodeň sem často vtlačí nielen prebytočnú vodu, ale spolu s ňou aj ryby – to je potom to správne miesto, kde ísť v zime skúsiť šťastie.
Jar, leto, jeseň – dá sa povedať, že vhodné miesta budú dosť podobné pre všetky tri zmienené ročné obdobia. Iba v letných horúčavách, kedy vo vode chýba kyslík, ryby cielene vyhľadávajú miesta pod splavmi, kde sa voda okysličuje. Keď sa vám podarí nájsť miesta, kde sa koncentruje potrava, máte napoly vyhrané. A kde to je? Predovšetkým sú to vracáky, rozhrania prúdov a tíšin, miesta za prekážkami, či priamo v prekážkach (okrem potravy sa tu ryby cítia aj bezpečne), tíšiny za mostnými piliermi, podomleté brehy, previsnuté stromy, alebo bujná pobrežná vegetácia v bezprostrednej blízkosti brehu, sútok s menšími tokmi.
Preskúmajte dno
Majte na pamäti, že miesta, ktoré vyzerajú sľubne z brehu, môžu byť celkom nechytateľné, preto si dno poriadne preskúmajte predtým, ako začnete miestu venovať svoj čas a energiu. Prieskum môžete urobiť preťahovaním dna olovom a použitím markeru. Podrobný obrázok získate použitím lode
(+ sonar, olovnica, bidlo) alebo tým, že si v lete proste vleziete do vody a dno buď ohmatáte, alebo oťukáte bidlom.
Všetci asi poznáte sklamanie a bezmocnosť, keď prídete k vode a váš obľúbený „flek“ je obsadený. Preto sa snažte nájsť si také miesto, kde o vás nikto nevie, alebo je tam komplikovaný prístup, ktorý väčšinu „parazitov“ odradí.
Stratégia kŕmenia
Na rieke platí viac než kdekoľvek inde heslo mojich nemeckých priateľov z Black Label Baits „Eat or die“ čiže – žer alebo umri. Znie to drsne, ale má to svoju logiku – rieka je živá a potravná konkurencia vysoká. Ak ryba nezožerie ponúknutý kúsok teraz, druhú šancu už nedostane, pretože to zožerie iná ryba. Tak to proste funguje. Na rozdiel od veľkej rieky však jeden zásadný rozdiel existuje a to je množstvo krmiva. Na malej rieke si spravidla vystačíte s malým množstvom krmiva. Opäť sa budem opierať o skúsenosť z Jizery:
Pravidelnosť – malé dávky krmiva (20 – 30 guľôčok) v dennom alebo dvojdennom intervale prináša väčší efekt.
Sem-tam metóda – nemá zmysel hádzať guľôčky do priestoru, kde chceme loviť. Ak lovím pozdĺž brehu, tak vezmem 20 z 30 guliek a jednu hodím sem, druhú tam - do úseku do 50 m po prúde. Prekŕmim tým pás 50 m a predovšetkým donútim rybu hľadať ďalšiu guľôčku. Desať z tridsiatich guľôčok potom rozhádžem v lovisku.
Malý priemer boilies – možno je to miestne špecifikum, ale priemer guľôčky 14 – 16 mm býva oveľa lepší, než tie väčšie. Na veľkosť lovených rýb to nemá žiaden vplyv.
Pelety, partikel – občas ich používam na rozbehnutie miesta, ale čím ďalej, tým menej. Mojou snahou je upútať predovšetkým kapra. Nevyhýbam sa však chytaniu na pelety, či už na klasické halibutky, alebo na preverené pelety od Carp Devil Baits.
Dokrmovanie – po každom zábere dohadzujem preventívne asi 5 guľôčok, pretože neviem, či kapor zabral na prvú, alebo až na poslednú guľôčku, ktorú na mieste našiel. Istota je istota.
Stratégia lovu
V tejto kapitole budem opakovať niektoré veci, ktoré som už spomenul vyššie, ale nedá sa inak. Predpokladajme, že sme v správnu dobu na správnom mieste a ryba o nás nevie... Čo a ako teraz urobiť?
Lov pri protiľahlom brehu
Máme dve možnosti, ako dostať montáž na druhú stranu:
Nahodenie – zdá sa to byť ľahké, ale nie je. Občas je potrebné nahodiť blízko potopených kmeňov, alebo pod previsnuté konáre stromov, a to veľmi, veľmi presne. A práve v tejto situácii klasické nahodenie cez hlavu úspech neslávi. Doba letu je príliš krátka, aby sa dalo miesto dopadu akokoľvek korigovať. Nahodenie zospodu môžeme lepšie kontrolovať a prípadne aj včas zastaviť a skúsiť to znova. Chce to len cvik a o chvíľu to pôjde samo. Riziko vyplašenia ryby je minimálne, pretože sme od nej dosť ďaleko. Prúd je väčšinou najsilnejší v strede rieky, preto je vhodné dostať vlasec čo najviac mimo jeho silu – špičky prútov k nebu, alebo použiť zadné olová – ak to umožňuje štruktúra dna.
Vyvážanie, zaplávanie – miesto bude vyplašené, ale montáž bude presne tam, kde ju chceme mať. Ak chceme chytať pod previsnutými konármi, je vhodné použiť štipec. Vlasec je vedený nad hladinou k štipcu, ktorý je uchytený na konári, a ďalej pokračuje od neho na dno. Pri zábere sa vlasec sám vycvikne zo štipca a je to! Výhodou je presné umiestnenie montáže a nulový odpor prúdu na vlasec. Nevýhoda asi neexistuje žiadna, len riziko, že zachytíte vodáka alebo kačicu, ako sa to podarilo mne. Osobne preferujem nahadzovanie.
Lov v strede rieky /nad splavmi, hlboké, tiahle úseky/
Tak to je doslova „brnkačka“. Jednoducho sa montáž pošle na požadované miesto a je to. Meter hore dole nehrá žiadnu rolu. Tieto miesta však bývajú hojne navštevované rybármi kvôli dobrému prístupu k vode alebo pohodlnému rybolovu. To sú dôvody, prečo sa týmto miestam vyhýbam.
Teraz sa dostanem do konfliktu s tým, čo som napísal o množstve kŕmenia. Tu je vhodné trochu viac pritlačiť na pílu, pretože prúd roznesie krmivo na pomerne veľký priestor. Ak chceme dostať krmivo na naše lovisko, je nutné nahádzať ho do vody – s ohľadom na silu prúdu a hĺbku – o niekoľko desiatok metrov vyššie.
Lov pri bližšom brehu
Môj obľúbený spôsob lovu. Jedinou nevýhodou je vyplašenie lovného miesta po každom zábere.
Lov tesne pri brehu vyžaduje správať sa maximálne nenápadne. Je dobré mať vidličky zapichnuté ďalej od brehu tak, aby špičky prútov nezasahovali nad hladinu a nepôsobili rušivo. Keď už nahadzujem, tak maximálne 10 m od brehu, ale často montáž len položím. Použitie zadných olov vidím ako nutnosť. Záber na takú krátku vzdialenosť je veľmi razantný a boj prudký, aj keď pomerne krátky. Kto to nikdy nezažil, nepochopí.
Lov pod krami a previsnutými konármi nižšie po prúde – montáž možno dopraviť na miesto dvomi spôsobmi (ak vylúčim vyvezenie a zaplávanie, čo je v danej situácii nezmysel):
1. Položiť montáž na miesto a odniesť prút do vidličiek
2. Nahodenie – ale trochu inak. Mojím cieľom je dostať montáž pod ker, nahodiť priamo sa tam nedá a zaniesť taktiež nie, tak ako sa tam dostať? Veľmi jednoducho – využiť silu prúdu. Stačí použiť guľaté či valcovité olovo a nahodiť na úroveň kra do prúdu. Sila prúdu za niekoľko minút odnesie montáž priamo pod ker. Podmienkou je, že sa tam nikde nenachádzajú prekážky.
Montáže
Nie je nutné robiť nejaké zvláštne vychytávky. Život v rieke je o neustálom pohybe a ryba nemá čas na to, aby skúmala naše montáže. Ak zaváha, zostane hladná.
Miras – Kapří Pohoda
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
