Od 1. januára 2006 bol Spojenej škole v Ivanke pri Dunaji pridelený účelový rybársky revír Šúrsky potok č.1. Avšak namiesto radosti z nového revíru prišlo prvé sklamanie... Zatiaľ, čo na ministerstve prebiehal proces prideľovania rybárskeho revíru, došlo k niečomu, čo nik nečakal. V priebehu niekoľkých hodín bol Šúrsky potok úplne vytrávený. Pri rekonštrukcii ČOV v Pezinku boli splaškové vody vypúšťané bez prečistenia priamo do Šúrskeho potoka. Znamenalo to úhyn všetkých, aj najodolnejších druhov rýb v postihnutom úseku až po sútok s Malým Dunajom. Veď v splaškoch nedokáže prežiť ani mimoriadne odolný karas! Bola to rana pod pás a obrovské sklamanie pri pohľade na uhynuté ryby...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V športovom rybolove je pokrok ešte výraznejší. Neuveriteľne pevné a pritom takmer ako vlas tenké šnúry, ultraľahké udice a niekoľko ložiskové navijaky sa stali súčasťou bežnej výbavy každého rybára. Sonary, GPS navigácie, či miniatúrne podvodné kamery už tiež nepatria k úplným novinkám. Celkovo sa kvalita a sortiment rybárskeho vybavenia neustále zvyšuje.
No na druhej strane, čo sa spravilo pre ryby v rybárskych revíroch ? Ako je to s ochranou rýb a s hospodárením na rybárskych revíroch?
Skryté rezervy
Bol vytvorený nový rybársky zákon so stanovenou minimálnou zarybňovacou povinnosťou. Pytliactvo sa začalo podstatne prísnejšie postihovať, začali sa organizovať kurzy rybárskej stráže a rybárskych hospodárov... No napriek tomu má úroveň hospodárenia na väčšine rybárskych revírov obrovské nevyužité možnosti a skryté rezervy.
A práve to boli dôvody, prečo sme v Spojenej škole v Ivanke pri Dunaji, kde sa už viac ako desať rokov vyučuje rybársky odbor, požiadali Ministerstvo životného prostredia SR o pridelenie účelového rybárskeho revíru. Nový revír by mal slúžiť predovšetkým na skvalitnenie a rozšírenie výučby študentov rybárskeho odboru. Tak, aby si študenti rybárstva priamo v praxi mohli odskúšať všetko, s čím sa pri hospodárení na rybárskom revíre môžu stretnúť. Skúsenosti z prvých troch rokov hospodárenia sa pokúsim zhrnúť v nasledujúcom seriáli...
Šúrsky potok č. 1
Prvou dôležitou otázkou bol výber vhodného rybárskeho revíru. Mal byť ľahko dostupný, nie ďaleko od školy, menší, ale zároveň poskytovať možnosť pre rôzne hospodárske zásahy. Ako najideálnejší sa javil Šúrsky potok, ktorý si študenti obľúbili už predtým pre pestrý výskyt rôznych druhov nížinných rýb.
Nešlo o príliš atraktívnu vodu, pretože jeho prevažná časť je zregulovaná a väčšina športových rybárov ho využívala najmä na odlov nástrahových rybičiek. Z rybárskeho hľadiska je zaujímavý najmä jeho spodný úsek, ktorý tvorí bývalé koryto Malého Dunaja. Keďže ani organizácie rybárskeho zväzu nejavili o revír veľký záujem, našej žiadosti ministerstvo bez problémov vyhovelo. Od 1. januára 2006 bol spojenej škole pridelený účelový rybársky revír Šúrsky potok č.1. Avšak namiesto radosti z nového revíru prišlo prvé sklamanie...
Totálna otrava...
Zatiaľ, čo na ministerstve prebiehal proces prideľovania rybárskeho revíru, došlo k niečomu, čo nik nečakal. V priebehu niekoľkých hodín bol Šúrsky potok úplne vytrávený. Pri rekonštrukcii ČOV v Pezinku boli splaškové vody vypúšťané bez prečistenia priamo do Šúrskeho potoka. Znamenalo to úhyn všetkých aj najodolnejších druhov rýb v postihnutom úseku až po sútok s Malým Dunajom. Veď v splaškoch nedokáže prežiť ani mimoriadne odolný karas!
Bola to rana pod pás a obrovské sklamanie pri pohľade na uhynuté ryby. Aj keď táto otrava bola značného rozsahu, dokonca aj niekoľkokrát zverejnená v médiách, vinník ostal nepotrestaný. Dostali sme teda úplne „čistý rybársky revír“ - bez jedinej rybičky!
Napriek tomu sme sa so študentmi pustili do práce a tej bolo neúrekom. Nový revír označiť, vyčistiť, znovu zarybniť, pripraviť povolenia na rybolov...
Označovanie revíru
Ako prvé bolo potrebné revír označiť tabuľami. Tie sa nám podarilo spraviť výborne vďaka kvalitným šablónam, s ktorými sa chlapci naozaj potrápili. Nakoniec sme kovové tabule zabezpečili betónovým základom, aby ich náhodou niekto neukradol.
Napriek určitým obavám, že betónové základy nie sú na slovenské pomery dosť hlboké, verili sme, že nové tabule vydržia. Omyl! Len necelé dva dni trvalo zlodejom, aby zo šiestich tabúľ zostali dve! Škoda, že rovnako ako výkup železného šrotu nefunguje u nás aj výkup plastov. Verím, že tak by bolo celé Slovensko za niekoľko dní kompletne vyčistené...
Vyčistenie revíru
Takto sme sa museli podujať vyčistiť náš revír sami... Rovnako ako iným vodám, ani Šúrskemu potoku sa nevyhlo množstvo odpadkov, ktoré, žiaľ, „zdobia“ aj tie najkrajšie zákutia slovenskej prírody. Pritom by žiadnemu rozumnému rybárovi, ktorý si ide k vode predovšetkým oddýchnuť, nemalo byť ľahostajné, v akom prostredí svojho koníčka realizuje...
Podujali sme sa teda na skutočne sizyfovskú úlohu. Traktor, ktorý inak funguje na výučbu v autoškole, dostal konečne aj pracovne zabrať. Veľká, dvojkolesová vlečka sa rýchlo zapĺňala množstvom plastových fliaš, igelitových vrecúšok, pneumatík, nechýbali ani staré práčky, či chladničky, náhradné diely z áut, stavebný materiál, jednoducho vo vode a v jej okolí sa nájde takmer všetko.
Veľmi nás mrzelo hlavne to, že aj medzi rybármi sa nájdu primitívni jedinci, ktorí vrecká z krmív a nástrah dokážu len tak pohodiť na breh, alebo do vody. Chlapci sa tým našťastie nedali znechutiť a akciu „čisté brehy, čistá voda“ sme ešte niekoľkokrát zopakovali. Dokonca o naše aktivity prejavila záujem aj istá súkromná televízia a Danica Klainová o úsilí našich študentov nakrútila krátku reportáž v hlavnom spravodajstve.
Kontrola akosti vody
Ako som už spomínal, náš revír bol tesne predtým, ako sme ho dostali, celkom vytrávený. Preto bolo dôležité skontrolovať kvalitu vody a ubezpečiť sa, že sa opäť zlepšila a umožňuje život bežným nížinným druhom rýb. Pomocou terénnej súpravy na rozbory vody sme začali monitorovať základné fyzikálno-chemické vlastnosti vody. Išlo najmä o obsah rozpusteného kyslíka vo vode a pH vody.
Zároveň sme sledovali aj základné biogénne prvky – fosfor a dusík, ktoré súvisia s úživnosťou vody a jej organickým zaťažením. Na cvičeniach z hydrobiológie študenti odoberali vzorky planktónu a bentosu a sledovali rozvoj prirodzenej potravy rýb. Výsledky rozborov poukázali, že sa kvalita vody zlepšila, a tak sme mohli konečne prikročiť ku skutočne rybárskej práci - k prvotnému zarybneniu nášho revíru.
Ale o tom až na budúce...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
