Nasledujúce riadky by mali byť určené mladým a začínajúcim priaznivcom rybárskej disciplíny, ktorou je muškárenie. Nemám na mysli len mladých vekom, ale hlavne duchom. Dlho som zvažoval, či sa pustiť do tejto témy, ale po doterajších skúsenostiach viem, že nikdy nebude koniec učeniu a každá rada v tomto ohľade je dobrá. Začať sa dá kedykoľvek. Stále nájdem niečo nové a čosi nové sa naučím aj od svojich priateľov, ktorí podľahli čaru viazania a majú aj väčšie skúsenosti ako ja. Ale jednoznačne neexistuje iná cesta, ako sadnúť si za zveráčik a viazať a viazať a viazať...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Začať sa dá kedykoľvek. Stále nájdem niečo nové a čosi nové sa naučím aj od svojich priateľov, ktorí podľahli čaru viazania a majú aj väčšie skúsenosti ako ja. Ale jednoznačne neexistuje iná cesta, ako sadnúť si za zveráčik a viazať a viazať a viazať...
Vrchol rybárskeho umenia
Muškáreniu zvykneme hovoriť aj kráľovská disciplína, alebo vrchol rybárskeho umenia. Čoraz častejšie vidíme postavy chytajúce so smiešnou paličkou s kolieskom na konci aj na vodách, ktoré nie sú, alebo neboli v očiach rybárov vhodné a štandardné pre tento druh lovu. Všetky ryby však žerú muchy a tu sa otvárajú nové možnosti techniky a spôsobov lovu, je to len o vôli a odhodlaní priekopníkov.
Niekedy s úsmevom premýšľam, ako by sa tvárili nestori muškárenia na Slovensku pri dnešnom výbere viazacích materiálov a kvalite dnešných udíc, navijakov a šnúr. Ktovie, ako by sme sa o 50 rokov tvárili my, keby dnes niekto urobil podrobný zoznam týchto výrobkov a vyšiel by v časopise v januári, tak vo februári je zaručene starý, neplatný a treba ho dopĺňať.
Rozsah tohto spôsobu lovu je od morského cez jazerné, prebehnúc riečnym až po vlásočnice zurčiacich bystrín. Muškami dnes nazývame strímre od niekoľkých desiatok centimetrov až po muchnice špinky na háčikoch č. 20, nenahraditeľné v neskorých jesenných mesiacoch. Jedno však majú spoločné: vznikajú spojením prírodných a syntetických materiálov vo zverákoch nadšencov viazačov a pokúšajú
sa napodobniť nenapodobiteľné.
Čarokrásne Slovensko poskytuje všetky tieto možnosti - okrem morského rybolovu, ale dnes už máme skúsených muškárov aj v tomto odvetví, tak ich časom skúsim vyspovedať. Muškárske náčinie ovplyvniť nevieme, môžeme si ho len kúpiť. Ale mušky a ich výroba nám dávajú oveľa širšiu možnosť sebarealizácie.
Vrchol blaha muškárskej dušičky
Ostatné roky nasvedčujú, že muškárska elita na Slovensku je kvalitná a špička v republikovom meraní sa časom rozširuje. Rastie však aj vekový priemer pretekárov. Muškárov, ktorých vedomosti a skúsenosti by mali byť nosné pri ďalšom napredovaní najmä mladých rybárov. Snáď sa s nami aspoň o niektoré podelia. Možno sa budeme musieť spoľahnúť na váš „samovýter“; tak nejako to doteraz bežalo. Ale ako všetko v živote, je to o vôli.
Preto by som sa chcel pokúsiť v spojitosti so skúsenosťami práve takýchto úspešných muškárov naštartovať vaše odhodlanie sadnúť si za zverák a vykúzliť z kohúta muchu. Či je to ťažké? Keď to vieš, je to brnkačka.
Nie každý dobrý muškár mušky aj viaže. A nie každý dobrý viazač vie najlepšie ryby chytať. Takto to nefunguje. Ale drvivá väčšina dobrých a skúsených muškárov, či už z donútenia alebo zábavy, vie uviazať pre svoje potreby mušky, ktoré tvoria základ ich lovu a svojim spôsobom riešia nezávislosť od nepredvídaných okolností, ak ich napadne ísť na ryby.
Určite budú kolegovia viazači so mnou súhlasiť, že úlovok ryby na vlastnoručne upradenú mušku patrí k vrcholom blaha muškárskej dušičky. Je to dôvera vo vlastné sily, schopnosti, je to snaha pochopiť a vytvárať čudá podobné výtvorom prírody. Hlavne je to obrovská možnosť flexibility
a prispôsobenia sa situácii na vode takmer okamžite.
Taký malý štartér...
Nie vždy sa nájdu v obchodoch vzory, na ktoré majú momentálne ryby najväčšiu chuť. Mnohí skúsení viazači si to dnes už asi ani neuvedomujú. Je pre nich samozrejmé, že mušky, ktoré viažu, ryby chytajú. Ale aj títo muškári s vycibrenou technikou viazania sadali raz za svoje zveráčiky prvýkrát a uviazali svoju prvú mušku.
V mojom prípade to bola červenoritka, ktorú ma naučila pred zhruba 20-timi rokmi viazať pani Tomášeková z Popradu a ja na to veľmi rád spomínam. Rád spomínam aj na časy, kde som sa po jednom článku v istom odbornom časopise nanominoval telefonicky k pánu Paľovi Gavurovi z Popradu, ktorý bol v tej dobe veľkým pojmom v tomto športe. Nevyhodil ma, pekne ma prijal a nad mojimi výrobkami nezalomil rukami, ale trpezlivo vysvetlil svoj pohľad na viazanie.
Myslím, že toto vtedy rozhodlo. Červenoritka uviazaná vo zveráku, vyrobenom u mňa v práci z obyčajných pásov kovu, na počudovanie chytila lipňa. K dokonalosti jej určite veľmi veľa chýbalo. No zato moja radosť bola dokonalá, keď som ho na roksore pod názvom Shakespeare Wonderood vodil po rieke Poprad. Tá udica tuším nemala ani AFTMA číslovanie. Na navijaku som mal polovičku akejsi zodratej plávajúcej šnúry, ktorú som vydrankal od pani Tomášekovej. Bola aspoň päťkrát zalomená, ale dalo sa ňou hádzať. A ak si dobre pamätám, cena týchto šnúr sa približovala k tým dnešným lacnejším. V tej dobe to bol veľký peniaz. Preto by som chcel aj ja odovzdať malý štartér pre rybárov, ktorí by si chceli tento pocit vychutnať.
Ani si snáď nepamätám situáciu, kedy by mi niektorí z muškárov odmietli pomôcť radou pri zvládnutí techniky alebo štýlu viazania nejakej mušky. Dôležitá je však aktivita zo strany vás a hlavne vôľa viazať. A dnešné obchody poskytujú maximálnu podporu tomuto koníčku, takže by to bol hriech to všetko nevyužiť.
V budúcom článku vám skúsim predostrieť niekoľko postrehov o muškárskych zveráčikoch.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
