Klasického kapra pozná azda každý rybár. Je to naša hlavná hospodárska ryba, ktorá sa nachádza takmer všade tam, kde je voda. Ale už menej rybárov vie, že poznáme niekoľko foriem kapra rybničného (Cyprinus carpio). O tom, ako rozoznáme jednotlivé formy kapra priamo pri vode, si povieme v nasledujúcich riadkoch.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Kapor sazan
Pôvodná divá forma kapra, tzv. sazan (Cyprinus carpio – sazan, pre svoj tvar tela sa nazýva aj amurský sazan), sa dnes vyskytuje len veľmi zriedka. Jeho dominantným domovom bol hlavný tok Dunaja. Svojím spôsobom života a tvarom tela je dokonale prispôsobený prostrediu, v ktorom žije. Ide o reofilný druh ryby, čo znamená, že tak ako všetky pôvodné druhy rýb na Slovensku, obľubuje prúdiaci tok rieky. Jeho telo je nižšie a pretiahnutejšie ako telo rybničného kapra. Je to kvôli menšiemu odporu v prúdiacej vode. Označenie tejto línie je AC.
Je to pôvodný druh našej fauny a súčasne európsky a karpatský endemit, ktorý sa nevyskytuje nikde inde vo svete. Podľa IUCN je sazan zaradený do kategórie DD, čiže data defficient. Znamená to, že o ňom nie sú dostatočné informácie. V niektorých krajinách, ako napríklad v Českej republike, bol vyhlásený za vyhynutého v prírode (EW – extinct in the wild). A v iných krajinách, ako napríklad v susednom Maďarsku, vôbec nerozlišujú medzi sazanom a rybničným kaprom. Na Slovensku je sazan vedený ako kriticky ohrozený druh (CE critical endangered).
Veľa rybárov si povie, že zaradiť kapra do skupiny ohrozených druhov je hlúposť, veď je ich všade ako maku. Ale ako už titulok napovedá, nie je kapor ako kapor. Ide o dávneho predka nášho rybničného kapra. Stal sa základným genetickým materiálom pre šľachtenie rybničných foriem. Nedosahoval však presvedčivé rastové schopnosti, a preto sa od jeho chovu v umelých podmienkach upustilo. Nájsť pôvodného kapra je naozaj ťažké a to hlavne preto, že sazan sa často vytrie aj s kaprom rybničným a vznikajú tak rôzne krížence (hybridizácia).
Hlavným rozpoznávacím znakom je farba ventrálnej plutvy, ktorá je sivá, ale pri ušľachtilých formách kapra je červenkastá.
V súčasnej dobe na Slovensku funguje občianske združenie SAZAN, ktoré má za úlohu ochrániť a uchovať pôvodný genetický materiál amurského sazana.
Kapor rybničný
Ale poďme teraz k nášmu rybničnému kaprovi. Aj tu rozoznávame rôzne formy a hlavným znakom, ktorý ich od seba odlišuje, je ošupenie.
Azda najrozšírenejšou formou je kapor šupinatý, čiže šupináč. Tento kapor má šupiny rovnomerne rozmiestnené a pokrývajú celé telo ryby. Šupiny svojou veľkosťou zodpovedajú veľkosti ryby a lokalite, v ktorej sa nachádzajú. Pokožka pod šupinami je tenká, pretože hlavnú funkciu ochrany pred vonkajším prostredím tvoria práve šupiny.
Ďalším prípadom ošupenia je kapor lysý, tzv. lysec. Tento kapor má šupiny umiestnené len na niektorých častiach tela. Hovoríme o ostrovčekovitom rozmiestnení šupín. Hlavne na chvostovom násadci a pri základniach plutiev, pretože inak by mohlo dôjsť k ich zdeformovaniu. Ďalej môže mať šupiny roztrúsené po celom tele a čo je hlavné, tieto šupiny nemusia byť rovnako veľké. Veľmi často sa šupiny nachádzajú aj tesne za hlavou. Koža je hrubšia ako u šupinatého kapra, pretože nie je chránená šupinami.
Podobne, len s menšími rozdielmi, je to aj pri kaprovi riadkovom. Šupiny pri základniach plutiev ostávajú zachované, ale je tu nápadný rozdiel. Pozdĺž celého tela sa tiahnu dva až 3 pásy šupín, ktoré akoby kopírovali bočnú čiaru a končia sa až pri chvostovom násadci. Tieto šupiny nebývajú rovnako veľké a aj tvarovo sa môžu odlišovať.
Azda najzaujímavejšou formou kapra je kapor zrkadlový. Charakteristická je tým, že ryba je takmer bez šupín. Šupiny sa nachádzajú z už spomínaných dôvodov pri základniach plutiev, ale inak nikde inde. Ale môže nastať prípad, že šupiny chýbajú aj tam. Tomuto kaprovi sa ľudovo hovorí aj naháč.
Krížence kaprov
Všeobecne je dobré vedieť, že spomínané formy sa môžu medzi sebou vytierať, a preto sa bežne vyskytujú krížence, pri ktorých je ťažké určiť ich formu.
Kríženie však podlieha určitým presným pravidlám, a preto sa jednotlivé typy ošupenia kaprov začali označovať značkami. A to konkrétne:
S-Nn - kapor riadkový
S-nn - kapor šupinatý
ss Nn - kapor hladký
ss nn - kapor lysec
Toto označenie je veľmi dôležité v každom chovnom zariadení kapra, pretože sa dá vopred určiť výsledok kríženia. A nielen to. Tieto značky je potrebné ovládať, pretože pri konštitúcii génov NN zahynie všetok plôdik. Táto konštitúcia je totiž letálna.
Ďalej si povieme niečo o tvare kaprieho tela a o ich rastových schopnostiach, ktoré ich rozdeľujú do jednotlivých línií. Dôvodov, prečo sa chovatelia venujú šľachteniu je mnoho, ale vždy sa sleduje jeden najhlavnejší cieľ a to dosiahnuť čo najvyšší možný prírastok a prežitie plôdika.
Rybnikárstvo a, samozrejme, aj chov kapra v umelých podmienkach je rozšírený po celom svete. Ale všade sa stretávame s inými klimatickými podmienkami, chemizmom vody, hustotou obsádky, prípadne nadmorskou výškou. Preto je dôležité, akú líniu si chovateľ zvolí ako svoje generačné stádo v chove. Od tohto výberu teda závisí vo veľkej miere úspech celého chovu.
Krížením a sledovaním či už exteriérových, prípadne rastových vlastností sa zaoberalo mnoho chovateľov. Postupom času sa však niektoré línie vyradili z chovu, pretože nespĺňali podmienky. A, naopak, niektoré sa uplatňujú v chove už celé desaťročia.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
