Sezóna 2008 je za nami a na ďalšiu sa určite mnohí už tešíme. Dôkazom toho je neustále stúpajúci záujem slovenských rybárov navštíviť Nórsko a zažiť na vlastnej koži tú neopísateľnú atmosféru a adrenalín pri rybolove v tamojších nádherných fjordoch plných rýb rôznych druhov a veľkostí. Z môjho pohľadu sezóna 2008 bola doteraz asi najvydarenejšia. Neustále mám pred sebou tie spokojné a rozžiarené tváre rybárov, ktorým som mal tú česť robiť sprievodcu celým pobytom a aj samotným rybolovom v našej lokalite v Trondheimskom fjorde na ostrove Garten alebo v Ronsholmer.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Z môjho pohľadu sezóna 2008 bola doteraz asi najvydarenejšia. Neustále mám pred sebou tie spokojné a rozžiarené tváre rybárov, ktorým som mal tú česť robiť sprievodcu celým pobytom a aj samotným rybolovom v našej lokalite v Trondheimskom fjorde na ostrove Garten alebo v Ronsholmer.
Začali sme prvým turnusom
Prvý turnus začal 14. marca a posledný končili v polovičke novembra. Od samého začiatku až do konca sezóny sa nám už tradične darilo loviť tresky v hojnom počte. Veľkostný priemer bol 6 – 7 kg, ale nebola núdza ani o väčšie jedince, z ktorých nedá nespomenúť 22,5 kg vážiacu tresku obyčajnú, ktorú ulovil Braňo z Liptovského Mikuláša. S ňou vyhral aj našu celoročnú súťaž o najťažšiu ulovenú tresku v sezóne 2008.
Mieň lumb...
Okrem tresiek sa pochytali aj halibuty, žraloky, morské čerty, raje, makrely, dokonca aj jeden 5,5 kg losos, a snáď všetky druhy rýb, ktoré tam žijú, ale hlavne sme sa zamerali na miene, ktorým by som chcel venovať ďalšiu časť článku.
Mieň morský čiže leng, alebo mieň lumb žije v nórskych vodách takmer všade po celom pobreží od severu až po juh. Sú to treskovité ryby, ktoré dorastajú do úctyhodných rozmerov (leng do cca 60 kg a lumb do cca 30 kg). Majú veľmi chutné mäso a svojou bojovnosťou, veľkosťou a výdržou sú predurčené ako ideálne ryby na športový spôsob rybolovu.
Ako sprievodca rybolovu v Nórsku sa lovu mieňov venujem už zhruba 6 rokov. Do našej ponuky, okrem klasického lovu tresiek, som pre našich klientov zaradil aj lov mieňov už aj preto, lebo málokto z našich rybárov, ktorí navštevujú Nórsko, sa k tejto nádhernej rybačke, ktorou bez pochyby lov mieňov je, dostal alebo sa jej venoval. Málokto z našincov sa môže pochváliť ulovením mieňa a keď aj áno, tak len sporadicky, väčšinou náhodne a určite len menšími jedincami. Je to tým, že pri love mieňa je nutné vedieť určité zásady a pravidlá, poznať ich spôsob života, stravovacie návyky a mnoho ďalších aspektov, s ktorými sa chcem s vami v rámci mojich skúsenosti podeliť.
Ideálna hĺbka
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mieň je hlbinná ryba, ktorá žije pri dne zhruba od 150 až do neuveriteľných 1 000 m. Nechcem tým povedať, že nežije aj v menších hĺbkach, ale určite viem, že čím hlbšie, tým väčšie jedince. Najideálnejšia hĺbka je okolo 250 až 300 m a o takéto hĺbky v Trondheimskom fjorde nemáme núdzu. Na druhej strane však platí, že nestačí iba hĺbka. Ideálne hĺbky máme, ale ktoré miesta sú tie najnádejnejšie loviská?
Túto otázku som si kládol asi najčastejšie,
a keďže v našom kempe sa lovu mieňov predtým nikto nevenoval, nemal mi kto poradiť, ale dnes už odpoveď poznám. Určite sa vyhýbajte mäkkému bahnitému
a ílovitému dnu. Tvrdé dno všetkých podôb, skaly, mušle, štrk dokonca aj piesok sa môžu postarať o zaujímavé prekvapenia v podobe pekných úlovkov.
Sonary neodporúčam
Tieto dobré lokality, hĺbky s dobrým dnom, neodporúčam vyhľadávať sonarmi. Tie totiž, aj napriek tomu, že sú už vyvinuté na merania veľkých hĺbok s 200 kHz kmitočtom, často skresľujú a vypadávajú, čoho následkom býva, že charakteristika dna je ťažko identifikovateľná a môže viesť k častým omylom a zbytočnej strate času.
Ja osobne sa riadim nórskymi morskými mapami, na ktorých sú vrstevnicami podrobne zapísané jednak hĺbky a rôznymi skratkami aj štruktúra dna. Potom už stačí len GPS a bez väčších problémov ste na mieste. Pred rybolovom odporúčam mapy preštudovať dosť podrobne a vopred si vyznačiť viac nádejných lokalít, aby ste sa potom zbytočne nezdržiavali na vode.
Hĺbkové vrstevnice sú väčšinou vyznačované od hĺbky
200 m po 100 metrových skokoch a tam, kde sú hustejšie vedľa seba, sú prudšie zrázy a opačne. Ak hustejšie vrstevnice prechádzajú do väčšej relatívne rovnej platne s dobrou hĺbkou a dobrým dnom, tak ste na správnom mieste, kde bude určite nejeden veľký mieň.
Voľba náradia a náčinia
Nechcem nikomu vnucovať svoje názory, ale lov v hĺbkach nad
200 metrov je takmer nemožný bez špeciálneho vybavenia. Používam 2,10 metrov dlhé 50-librové udice s veľkosťou multiplikátora
06 až 08, na ktorom je 500 metrov monolitnej nespletanej šnúry na
30 – 35 kg. Spletané šnúry neodporúčam, lebo sa väčšinou napijú vodou, čím zväčšia svoj objem a vytvárajú značný odpor a väčšie oblúky pri spúšťaní na dno, čím sa stráca kontakt s nástrahou.
Bežné multiplikátory majú prevod 1 ku 2, ale multiplikátory vybavené dvojitým prevodom majú vyššie prevodové číslo, ktoré vám umožní rýchlejšie navíjanie a kontrolu nástrahy. Brzda multiplikátora musí byť kvalitná a hlavne spoľahlivá. V minulosti sa preferovala hviezdicová brzda, ale dnes sa čoraz častejšie dostávajú na trh multiplikátory vybavené pákovými brzdami. Ovládanie je o niečo komfortnejšie. Samozrejme, že to ,,naj“ pre hĺbkový rybolov sú už dnes elektrické multiplikátory, ale ich ceny sú ešte dosť vysoké, a tým pre mnohých ešte nedostupné.
Súhra a dohoda posádky
Okrem dobrého výberu lovného miesta a dobrej výbavy je nemenej dôležitá určitá súhra a dohoda posádky, ktorá sa vybrala na miene.
Na mori nie je takmer nič horšie, ako keď má každý rybár v člne rozdielne náčinie na rozdielny spôsob rybolovu. Dohoda o tom, kde
a ako loviť je potom veľmi ťažká a obzvlášť pri love mieňov, kde každá maličkosť vytvára zaručený problém a zbytočnú nervozitu.
Verte mi, že viem o čom hovorím, lebo aj najmenšie detaily ako napríklad rozdielne šnúry (spletaná a monolitná) môžu značne skomplikovať pohodu a to nehovoriac o rozdielnych tvaroch a hmotnostiach závaží použitých pri rybolove. Všetci členovia posádky musia mať závažia rovnakej hmotnosti a tvaru (1 000 g používame my), aby nekládli rôzne odpory pri spúšťaní nástrahy, rovnaké šnúry monolitné ako som už spomínal (kvôli oblúkom) a nemenej dôležité je nástrahy začať spúšťať naraz!!!
Je nutné si uvedomiť, že na člne sedíme takmer všetci rybári vzdialení od seba nie viac ako 2 metre a pri hĺbke napríklad 300 metrov stačí, ak len jeden z nich má iné závažie, alebo pijavú šnúru, ktorá
vytvorí oblúk, výsledkom čoho budú zaručene prekrížené a pomotané udice všetkých dohromady. Prichádza nervozita a keď sa to zopakuje niekoľkokrát za sebou, verte mi, že je po rybačke a v mnohých prípadoch aj po kamarátstvach.
Tento problém eliminujeme tak, že všetci majú rovnaké náčinie, ktoré prenajímame, čoho výsledkom je radosť, pokoj a spokojnosť zo samotného rybolovu.
Myslím si, že už bolo dosť poučovania, a tak sa vráťme k samotnej rybačke. Našou najosvedčenejšou nástrahou na lov mieňov je malá, asi 10 až 15 cm dlhá treska tmavá alebo ,,šašlík“ z makrely. Treska tmavá pri spúšťaní zaručene nespadne z háčika, lebo má húževnatejšie a pevnejšie mäso ako ostatné ryby.
Keďže v týchto hĺbkach je značný odpor vody, pri použití inej nástrahovej rybky sa bežne stáva, že pri dosiahnutí dna bude prázdny háčik. Ak nie sú k dispozícii tresky tmavé, tak je nevyhnutné, aby sa nástrahy ešte upevnili okrem napichnutia aj tenkým drôtom cez celý trup nástrahovej rybičky. Je to potrebné aj pri šašlíkoch alebo chvostíkoch z makrel, lebo telo makrely je veľmi poddajné a nesúdržné. Určite nechceme chytať na prázdne háčiky.
Samotné nadväzce na miene sú rôznych druhov už aj v našich predajniach, a preto k tomu iba toľko, že by mali byť zhotovené aspoň zo silónu s priemerom 1 mm.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
