Budím sa na neznesiteľné teplo v bivaku. Je nádherný deň, na nebi nie je jediný mrak. Pretože mám dosť dní pred sebou, môj plán je nasledujúci: Prvé 4 dni budem loviť sumce. Viem, že tu sú, a tak ich chcem potrápiť. Kaprie miesta budem len kŕmiť, loviť začnem až s Honzom cez víkend. Vyťahujem prúty na kapry, ani sa veľmi nedivím, že prvý deň bol bez záberu. Najskôr chcem feedrom nachytať nástražné ryby na sumca. Nahadzujem a idem pripraviť sumčiarske prúty. Vtom nejaký zvláštny zvuk prerušuje posvätné ticho. Feeder je ohnutý až ku hladine, ale chvíľu trvá, kým zaseknem...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Je rozhodnuté!
Pri nedávnej dvojdňovej výprave na Labe som si solídne zachytal a aj aktuálne správy o braní na tejto rieke sú pozitívne. Je rozhodnuté. So svojím nápadom oboznamujem rybárskych kolegov. Nápad má úspech a ja viem, že na ryby nepôjdem sám. Pridali sa kamoši maliari a príde aj Honza so svojou sumčiarskou loďou.
Dni pomaly plynú a ja začínam doma zhromažďovať veci na dlhú výpravu. Po nociach robím boilies, na obed sú hotové pelety a partikel. Proste všetko potrebné na dlhú výpravu. Ale ako to už býva, keď sa niečo začne dobre rysovať, príde väčšinou čosi, čo razom všetko zmení na pravý opak.
Tak ako aj teraz.
Volajú mi chalani maliari, že nemôžu ísť kvôli práci. Hneď kontaktujem Honzu, ako je na tom on. Vraví, že voľno dostane až na víkend. Nič sa nedá robiť, pár dní budem pri vode sám. Ani mi to príliš nevadí, potrebujem si zrovnať myšlienky v hlave.
A trochu samoty neuškodí.
Len nedostať defekt!
V utorok idem naposledy do práce, vstávam o dve hodiny skôr, aby som mohol veci naložiť do auta. Neskutočná práca, kolesá môjho dopravného prostriedku sa schovávajú pod blatníkmi. Konečne som s tým hotový, cestou do zamestnania sa modlím (hoci som ateista), aby som teraz nedostal defekt, alebo nestretol hliadku dopravákov, čo by si radi všetko dôkladne prezreli.
V práci sa čas vlečie, ale nakoniec predsa vyrážam smer Labe. Do cieľa prichádzam niečo po jednej hodine po polnoci. Mám šťastie, miesto je voľné. Kým vyložím veci a postavím bivak, sú štyri hodiny ráno.
S vypätím posledných síl zakrmujem a nahadzujem do miest, ktoré dôverne poznám a už mi mnohokrát poskytli veľa krásnych rýb. Unavený okamžite zaspávam.
Nástražná rybka?
Budím sa na neznesiteľné teplo v bivaku. Je nádherný deň, na nebi nie je jediný mrak. Pretože mám dosť dní pred sebou, môj plán je nasledujúci: Prvé 4 dni budem loviť sumce. Viem, že tu sú, a tak ich chcem potrápiť. Kaprie miesta budem len kŕmiť, loviť začnem až s Honzom cez víkend.
Vyťahujem prúty na kapry, ani sa veľmi nedivím, že prvý deň bol bez záberu. Najskôr chcem feedrom nachytať nástražné ryby na sumca. Nahadzujem a idem pripraviť sumčiarske prúty. Vtom nejaký zvláštny zvuk prerušuje posvätné ticho. Feeder je ohnutý až ku hladine, ale chvíľu trvá, kým zaseknem.
Nejaká sila lomcuje montážou, netrvá to však dlho a tenká dvanástka praská, aj keď súčasťou montáže bola feedrová guma. Ryba si zas na pamiatku odnáša háčik.
Čo to asi bolo, pýtam sa sám seba. To sa už nedozviem, určite to však nebola ryba, ktorú by som mohol večer nastražiť.
Sumce si vybrali voľno
Večer sa neúprosne blíži a ja nie a nie sa trafiť do správnej veľkosti nástražnej rybky. Dve akurátne sa však nechali oklamať. Napínam ich do háčikových postrojov a vyvážam na vytypované miesta. Prekŕmil som kapry a teraz už len sledujem pohupujúce sa špičky prútov.
Až do polnoci sa nič nedeje. Vlastne sa nič nedeje už tri dni. Stále však vytrvalo čakám na záber fúzatého dravca. Skúšam všetko možné aj nemožné, iné miesta, iné montáže, proste všetko, čo poznám. Počasie je ideálne, nejaké sumce dokonca aj lovili, mne sa však nedarí. Nehodlám však meniť môj plán, aj keď som občas v pokušení nahodiť na kapra.
Prišli čerstvé sily
Konečne je piatok a Honza volá, že už je na ceste. Som rád, že si budem mať s kým pohovoriť a keďže je aj dobrý sumčiar, snáď mi dopomôže k uloveniu fúzača. Za jeho autom s vlekom prichádza ešte jedno. Je to strieborný džíp kamaráta Jirku. Tak to je super, budem mať dobrú spoločnosť, títo páni so sebou na ryby nikdy nevozia zlú náladu, práve naopak.
Vítam sa s nimi a oboznamujem ich, čo sa dialo doteraz. Vlastne im nemám ani čo povedať. Uisťujú ma, že sa situácia určite zmení. V kútiku duše verím, že majú pravdu. Deň ubieha rýchlo a obaja sumčiari sa tentoraz rozhodujú pre lov kaprov. Jirka bude loviť vo veľkom vracáku a Honza, ktorý prišiel len na jeden deň, bude loviť
v miestach, kde už tri dni kŕmim. Ja dávam poslednú šancu sumcom, a ešte jednu noc budem loviť na podvodné plaváky, ktoré sa na tečúcich vodách osvedčili.
Je pred zotmením, všetko je prichystané, dávame stoličky k sebe a pozorujeme západ slnka. Keďže chytáme na ostrove, slnko zapadá akoby do vody. Mlčky pozorujeme túto panorámu. Zrazu je všade okolo tma, podvečerná romantika sa mení na nočnú temnotu. A my spoločne dúfame v záber práve na tú našu udičku.
Prvý kapor
Keď už pomaly začínam rozmýšľať kde je chyba, rozoznie sa Honzov signalizátor.
Zasekáva práve vo chvíli, keď sa cievka jeho Shimana už pomaly roztáča. Ryba mieri do stredu rieky a podľa pekne ohnutého prúta by nemala byť malá. Preťahovanie trvalo 10 minút a na podložke sa ocitá pekný šupináč. Je to riadny labský chlapák s mierami 75 cm a 9,5 kg. Som úprimne rád, že Honza zdolal takú peknú rybu na mieste, ktoré som mu tak vychválil. Ešte nevyhnutná fotka lovca a jeho úlovku a kapra vraciame do jeho domáceho prostredia.
Už sme sa pomaly odoberali do spacákov, keď Honza registruje ďalší záber, ryba sa však pri brehu vypína.
Druhý deň ráno sadám do člna a chystám sa uloviť sumca pomocou vábničky. Vábil som celé dopoludnie, a aj keď som zaznamenal početnú skupinu miestnych fúzačov, ktoré sa zaujímali o moje nástrahy, na háčiku nekončí ani jeden. Cestou späť musí motor zápasiť s celkom silným prúdom, ledva sa stíham rozlúčiť s Honzom, ktorý sa náhli domov.
To sme nečakali
Zostávame teda dvaja – ja a Jirka a pred nami ešte týždeň lovu. V čase, kým som sa plavil k táboru, Jirka zdolal ďalšieho kapra. Bol o niečo menší ako predchádzajúci, ale vyzeralo to nádejne. Ryby by mohli ísť. Preto sumcové prúty vymieňam za kaprárky.
Večer sa dvíha vietor, na západnom obzore sa objavujú tmavé mraky oznamujúce príchod studeného frontu a dažďa. Počas noci skutočne zapršalo, bola z toho poriadna prietrž mračien. Veľa som toho nenaspal, vietor a dážď sa utíšili až ráno. Teraz sme si mohli oddýchnuť.
Budí ma až Jirka okolo desiatej, niečo vo svojom bivaku stvára a lamentuje. Vyliezam z bivaku a to čo som uvidel, mi vyráža dych. V riečisku chýbajú dobré dva metre vody, prúd je dvakrát taký silný a mne je jasné, že je po rybách. Tam, kde sme mali nahodené v 4-metrovej hĺbke, je teraz meter a pol.
Jirkovi sa na dôvažok stalo niečo s chrbtom a nemôže sa ani pohnúť. Veľmi sa mi nechce, ale napokon prehadzujem prúty, na háčik putuje nové boilies, montáže obohacujem niekoľkými guľôčkami pripevnenými na PVA páske. Jirka robí to isté a potom sa v jeho bivaku schádzame na bojovú poradu.
Jirka je plný optimizmu, nemyslel si, že ryby nebudú brať. Ráno mal totiž záber od kapra asi 60 cm, jeho problém je skôr boľavý chrbát. Pred sebou máme ešte dva dni a domov sa nikomu ísť nechce. Dohodli sme sa, že jeden deň ešte vydržíme. Záberu sme sa však nedočkali.
Balíme tábor, vyčistili sme požičaný čln
a kladieme ho späť na vlek. Svieti slnko
a ja mám ešte štyri dni voľna, ktoré chcem dobre využiť. Celú cestu rozmýšľam, kam pôjdem.
Posledný pokus
Obvolávam niekoľko známych, ktorí sú práve na rybách. Správy sú skôr skeptické – pár malých rýb, nič také, čo by stálo za reč. Všetci mi však zhodne odporúčajú jednu blízku priehradnú nádrž. Priateľ Karel, znalec tejto vody, mi radí vhodné miesto
a o pol hodinu už zasa vybaľujem.
Vyberám si miesto v ústí jednej zo zátok, ktorej dno malo byť samá prekážka. Plánoval som svoje nástrahy umiestniť k protiľahlému brehu, ktorý je neprístupný pre rybárov. Na člne so sonarom skúmam dno zátoky. Je skutočne veľmi členitá a plná konárov. Z čoho mám asi najväčšiu radosť je to, že je aj plná rýb. Na vodu osádzam dve bójky asi 20 m od seba na hrany s rozdielnou hĺbkou. Medzi bójky vnadím partiklom a peletami. Pridávam ešte asi dve kilá boilies na báze rybích múčok.
Do večera je všetko na svojom mieste a ja si môžem konečne sadnúť.
Je pekne, slnko na obzore pomaly zapadá a ja som čoraz netrpezlivejší, čo mi prinesie dnešná noc. A aj priniesla. Okolo desiatej sa ozýva môj pravý hlásič. Brutálna jazda, ktorú som vôbec nečakal. Po záseku sa môj 3 lb cest master poriadne ohýna. Rybu zastavujem len kúsok pred krovím vo vode. Boj trval asi 20 minút a všetko sa dobre končí zdolaním šupináča dlhého 79 cm a
s hmotnosťou necelých 11 kg.
Som rád, že som konečne pretrhol smolu, ktorá ma sprevádzala posledný týždeň a že informácie od Karla som zužitkoval hneď prvý deň. Rybu púšťam a opäť vyvážam montáž.
Dlhé noci
Len čo som sa vrátil registrujem, že mám záber aj na druhom prúte, kde je nastražené boilies na panáčka v zložení domáce guľôčky 18 mm kalmár + 16 mm fluoroboilies od Richworth. Kapra dlhého 65 cm zbavujem háčika ešte vo vode a hneď ho aj púšťam. Potom zábery ustali. To som však netušil, čo ma ešte čaká nasledujúce dva večery.
Podotýkam večery, lebo cez deň nemám ani ťuk. Ani mi to veľmi nevadí, lebo po nočnom maratóne som vyčerpaný a budím sa pravidelne okolo obeda. Prvé zábery prichádzajú len večer a jazdy sa opakujú každú hodinu až do skorého rána. Neustále zdolávanie a vyvážanie je vyčerpávajúce, po poslednej rybe vždy padám do postele a okamžite zaspávam.
Rekapitulácia
Za tieto dva večery som mal celkom
20 záberov, z ktorých som 12 premenil. Ryby boli v hmotnostnom rozmedzí 5 – 12 kg a dlhé od 65 do 82 cm. Dlhých dvanásť dní neúspechu sa zmenilo na jednu z najlepších výprav na zväzových vodách, aké som za posledných pár rokov zažil. Oplatilo sa držať hesla – zmena miesta, ryba istá.
Týmto príbehom som vám chcel dodať optimizmus a istotu v to, že aj keď sa nemusí na začiatku dariť tak, ako si človek myslí, stačí len malá zmena (nie ako v mojom prípade) a stratená výprava sa zmení na takú, ktorá bude vo vašej mysli dlhý čas.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
