Príhovor
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 3
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Teraz, keď ešte nemám rybársky lístok, mám akosi viacej času. Chodím okolo vody a premýšľam. Sem-tam mám triašku spôsobenú mrazom, alebo možno nedostatkom vitamínu R. Všetko je konečne biele a sneh zakryl škaredé následky antropogénnej (ľudskej) činnosti. Prechádzka po bielom čistom brehu je príjemná, ale pohľad do vody nie. Priezračná voda odkryla svoje dolné partie, ktoré sú po väčšinu roka zahalené. Bicykle, konzervy, plastové i sklenené fľaše, všetko čo človek vyrobil a náhle prestal potrebovať.
Prechodil som veľa čistých potokov a riečok od prameňov až po sútok a všade to bolo rovnaké. Nadával som na kanalizáciu ústiacu do pstruhového potoka, na septiky, na pračky, igelity, rôzny odpad, ktorý ľudia vedome do potoka nahádzali. Nikdy som to nechápal. Prečo to robia? Prečo jeden koniec dvora je vyčačkaný a druhý smetiskom?! Ako sa môžu pozerať na ten neporiadok za humnom?!
Voda je po vzduchu druhým najdôležitejším elementom. Sedemdesiat percent hmotnosti človeka tvorí voda. Vydržíme bez nej len pár dní. Voda pokrýva 71 % povrchu Zeme. Sladkej vody je len 2,5 %. Vyše 68 % sladkej vody je koncentrované v ľadovcoch. Pre nás, sladkovodných rybárov, zostáva z celkového objemu vody len
1 % vhodných potokov, riek, či jazier na celom svete. Je to žalostne málo a aj napriek tomu človek nevie tento vzácny a jedinečný biotop chrániť.
My, rybári, tiež prispievame k jeho znehodnocovaniu. Tony olova, ktoré nechávame na dne riek, sa tam ukladajú. A olovo je nielen karcinogénne, ale spôsobuje neplodnosť. Vlasce a šnúry sú neviditeľné, pevné, ale aj nebezpečné, ak ich necháte voľne pohodené. Zlomené plastové škatuľky, alebo prázdne cievky z vlascov sú nám nanič, ale prírode sú nepotrebné ešte viac. Nevie si s nimi poradiť stovky rokov. My áno. Veď sme ich vytvorili.
Už zopár rokov praktizujem „eko fishing“. Je to moja rybárska filozofia a prístup k vode. Nenechávam pri nej nič čo tam nepatrí. Vyhýbam sa nákupu a používaniu chemicky agresívnych materiálov. Snažím sa recyklovať všetko, čo recyklovať ide. Radšej odnesiem od vody zopár plastových fliaš ako mierovú rybu. Niekedy mám pocit, že prestávam byť rybárom. Najmä keď v januári vyplňujem koncoročný sumár.
Ale vlastne aj to patrí k eko fishingu. Nebrať všetko do radu, ale na ryby chodiť načerpať energiu a užívať si pokoj v lone prírody. Sedem pekných zubáčov pre moju rodinu stačí. Ostatné radšej odfotím a nechám pre čitateľov Slovenského RYBÁRA. Nech žije eko fishing!
Martin Urminský,
externý redaktor Slovenského RYBÁRA
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
