Prichádzam k umelohmotnej prepravke a pozerám na rybu, čo v nej pláva. Trvá mi hodnú chvíľu, kým si uvedomím, o aký druh ide. Obrovská papuľa, boky tmavozelené, pofŕkané červenými bodkami, na plutvách biely lem a na bruchu sýto oranžové pásy. Takto nejako vyzerá samec sivoňa potočného pred výterom.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Sivoň namiesto dúhaka
Začiatkom decembra som dostal pozvanie pozrieť si na vlastné oči umelý výter lososovitých rýb v pstruhovom hospodárstve Ostrý Grúň pri Žarnovici. Táto neveľká pstruhová farma sa nachádza pod úpätím vrchu Vtáčnik v nadmorskej výške 528 m. n. m.
Majiteľ Marián Grúber tu chová pstruhy určené na zarybňovanie revírov ako aj na tržné účely. Vo väčšine prípadov sa v takýchto farmách chová ako hlavný druh pstruh dúhový, tu je však na prvom mieste sivoň potočný. Pstruh dúhový a pstruh potočný sú tu len doplnkové druhy rýb.
Čo sa deje pred neresom
Na farme s uzavretým chovným procesom si rybnikári produkujú vlastnú násadu, ryby sa nedovážajú z inej prevádzky. Vzniklo by totiž riziko zavlečenia nákazy, a tým aj ohrozenia celého chovu. Príprava na výter sa začína vytvorením vlastného generačného stáda. Najskôr treba vybrať vhodné jedince z celého chovu. Mali by mať dobré rastové vlastnosti, ideálny tvar tela, dobrú kondíciu.
Na kvalitu pohlavných produktov vplýva aj vek ryby. Tieto ryby sa potom zaradia do generačného stáda. Popri bežnej starostlivosti sa v období na prelome novembra a decembra sleduje aj správanie generačných rýb.
Účinky hormónov
Skracovanie svetelnej časti dňa a ochladzovanie vody spúšťa u lososovitých rýb zvýšenú produkciu hormónov, a tým aj dozrievanie pohlavných produktov. Hormóny spôsobia aj morfologické zmeny na tele rýb, hlavne u samcov. Tie sa veľmi nápadne zafarbia, spodná čeľusť sa predĺži, vytvorí sa na nej tzv. hák, aký poznáme u lososov, koža na bruchu a brušných plutvách zhrubne.
Dôvod je jednoduchý: sivone si na neres vytĺkajú do štrkového dna hniezdo a zhrubnuté kožné bunky ich chránia pred mechanickým poškodením. Len čo začnú ryby plávať často do prítoku, je načase pripraviť všetko potrebné na umelý výter.
Samotný výter
Príprava nebola zložitá. Zamestnanci priniesli tri umelohmotné manipulačné nádoby. Do prvej odlovili ryby pripravené na výter. V druhej do vody pridali anestetikum a vybrané generačné ryby do nej na určitý čas vložili.
Po strate základných reflexov sa pristúpilo k samotnému výteru. Na stole už bola pripravená digitálna váha, na nej miska, vyutieraná do sucha. Najskôr prišla na rad ikernačka sivoňa. Výter robili dvaja pracovníci, jeden uchopil rybu v hlavovej časti, druhý v chvostovej. Vlhkou handrou očistili a osušili močopohlavný otvor. Ikry totiž nemôžu prísť do styku s vodou. Potom stačil už len jemný tlak rukou na brušnú dutinu a do misky začali padať prvé žlté ikry.
Pán Grúber plynule prechádzal prstami po bruchu ikernačky od hlavy smerom k chvostu, pokým nevypadli aj posledné ikry. Vysilenú samicu uložili do tretej nádrže s čistou prekysličenou vodou, aby pominuli účinky anestetika. Rybu neskôr preniesli do samostatnej nádrže na doneresenie. Akékoľvek zabudnuté ikry v brušnej dutine by mohli rybe neskôr spôsobiť fatálne problémy.
Oplodnenie ikier
Ikry už teda boli v miske, na rad prišiel pekný samec. Jeho vzhľad je neuveriteľný, skôr pripomína lososy z Kanady. Mlieč vytekal súvislým prúdom do misky s ikrami. Tie sa spolu jemne premiešali a rýchlo zaniesli do liahne, kde sa do misky pridala voda. Tá dala do pohybu spermie, ale zároveň sa na ikrách začalo uzatvárať mikropile – otvor, cez ktorý spermia preniká k jadru samičej pohlavnej bunky. Našťastie, koncentrácia spermií je vysoká a oplodnenie ikier za takýchto podmienok je takmer stopercentné.
Po pár minútach oplodnené ikry premiestnili na žľab do špeciálnych vložiek, kde sa budú inkubovať až do vyliahnutia plôdika.
Skutočne pekná ryba
Potom sme ešte pokračovali vo výtere, po niekoľkých sivoňoch prišli na rad aj prekrásne sfarbené pstruhy potočné a dúhové. Najväčšia vytieraná ikernačka pstruha dúhového mala pekných 4,7 kg. Skutočne nádherná ryba.
Najzaujímavejší zážitok dňa, okrem samotného výteru, bol pohľad na samce potočákov, dúhakov, ale hlavne sivoňov. V našich pstruhových revíroch je v čase ich neresu už dávno zákaz lovu a chytiť takúto rybu je dielom veľkej náhody, alebo šťastia. Ja len dúfam, že z ikier sa vyliahnu životaschopné rybky, ktoré po odrastení potešia srdce nejedného nadšenca rybačky na horských riekach a potokoch.
História sivoňa u nás
Vedeli ste, že sivoň potočný (salvelinus fontinalis) bol na územie Československa dovezený koncom 19. storočia zo Severnej Ameriky (1890)? Jeho introdukcia do miestnych vôd prebehla úspešne a dnes ho považujeme za súčasť našej ichtyofauny. Obýva, podobne ako pstruh potočný, chladné tečúce vody riek a potokov, je náročný na obsah kyslíka vo vode. Potravne konkuruje pstruhovi potočnému. Dorastá do priemernej dĺžky 35 – 40 cm a hmotnosti 0,5 – 1 kg. Vytiera sa v novembri až decembri, priemerná plodnosť je 500 – 3 000 ikier. Ikry sú žlté až oranžové vo veľkosti 4,5 – 5 mm.
Plôdik sa liahne v marci až apríli. Samce pohlavne dospievajú v druhom a samice v treťom roku života. Na Slovensku sa vzhľadom na nízku samoreprodukčnú schopnosť vo voľných vodách jeho stavy udržiavajú umelým zarybňovaním. Má veľmi chutné mäso, ktoré má oproti najčastejšie chovanému pstruhovi dúhovému oveľa menej tuku, na koži sú menšie šupinky, takže ani pri väčších jedincoch nie je potrebné šupiny pred kuchynskou úpravou odstraňovať.
Zaujímavosti
* Keďže sa sivoň a pstruh potočný vytierajú spoločne v novembri až decembri a oba druhy patria do rovnakej čeľade, vo vodách, kde žijú spoločne, môže dôjsť ku vzniku krížencov. Takýto hybrid medzi pstruhom potočným a sivoňom sa nazýva tigria ryba. Jedince sú neplodné, po pstruhovi potočnom zdedia aj pomalší rast. Majú unikátnu kresbu na bokoch a nedajú sa zameniť s iným druhom. Aj takéto čudo môžete stretnúť počas vychádzky za pstruhmi.
* Sivoň v prirodzených podmienkach po nakladení ikier do pripraveného hniezda tieto zakrýva jemným nánosom štrku. Ikry sa teda inkubujú v tme a sú veľmi citlivé na slnečné žiarenie. Preto aj v liahni musí byť minimum svetla, či už prirodzeného, alebo umelého.
* Od samice s hmotnosťou 1,088 kg získali v liahni 140 g ikier. Neskoršie odobrali sto ikier, odvážili ich na digitálnych váhach a týmto číslom vydelili celkovú hmotnosť získaných samičích pohlavných produktov. Získali sme orientačný počet ikier.
* Lososovité ryby nemajú vajcovody. Keď ikry vo vaječníku dozrejú, uvoľnia sa priamo do dutiny brušnej a onedlho nasleduje samotné kladenie ikier. Skúsený chovateľ vie určiť, kedy sa tak udeje a môže sa pristúpiť k získaniu ikier pre umelé rozmnožovanie.
Richard Štencl
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
