Ďalšou krajinou, do ktorej sa počas mojich výprav za sumcami rád vraciam, je Chorvátsko. V jej, stále ešte rybárskou inváziou nepoznačených vodách, plávajú nádherné ryby. Sprievodcom po týchto revíroch mi je na dôvažok veľmi dobrý priateľ a super rybár Mičo. Vždy, keď sa z telefónu ozve jeho hlas s návrhom pozrieť sa na nejakú novú vodu, neváham a idem.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nie vždy sa to však dá zrealizovať hneď, a tak výprava, ktorú sme chceli absolvovať v auguste, sa nakoniec uskutoční až koncom októbra. Počasie je všelijaké, len nie sumcové. Na Slovensku dokonca začínajú mrazy. Aj sever Chorvátska dosahuje v noci mínusové teploty. S Mičom sa dohodneme, že prieskumu novej vody venujeme štyri dni.
Pohodlie je na poslednom mieste
Vo dvojici, spolu s Vilom, sa po desiatich hodinách cesty stretávame blízko diaľnice na jednej z púmp s Mičom. Víta nás aj ďalší rybársky fanatik – Mif. Ráno, tesne pred deviatou, stojíme pred bránou človeka, ktorý túto vodu dôverne pozná.
Po ďalšej polhodine jazdy stojíme na brehu priehrady. Teplota je dva stupne nad nulou. V noci bol mráz. Nad vodou sa vznáša hmla. Aj keď nám náš nový sprievodca dáva k dispozícii chatu, miesto sa nám veľmi nepáči. Chatová osada, reštaurácia a rušný pohyb člnov rybárov odchádzajúcich a prichádzajúcich na vodu nie sú práve to, čo potrebujeme.
Vysvetľujeme mu, že pohodlie je u nás na poslednom mieste. Prvoradé pre nás je nájsť vo vode zaujímavý úsek, kde by sa v tomto ročnom období mohli najväčšie sumce z priehrady vyskytovať. V reštaurácii pri čaji všetko dohodneme. Mičo s Vilom a našim hostiteľom odchádzajú autom. Mif mi pomáha motorom a sonarom vyzbrojiť pripravený čln. Ten ma veľmi nepoteší, je to šesť metrov dlhá a meter a pol široká železná rároha. Desaťkoňová Honda s ňou bude mať čo robiť.
Rýb je síce veľa, ale...
Po polhodine jazdy prichádzam na miesto. Tejto časti priehrady hovoria domorodci „les“ kvôli množstvu stromov pod hladinou. Sonarom zisťujem, že chytateľné úseky sú od nás vzdialené viac ako dvesto metrov.
Obrovský problém je však breh priehrady. Mimo chatových osád je všade vykladaný panelmi. Hrádza je ešte navyše oddelená od prístupovej cesty asi desať metrov širokým potokom. Z cesty sa dá dostať ku brehu len cez úzke železné mostíky. Navyše, aj keď sa veľmi snažíme, nikde sa nám nedarí zapichnúť stojany na prúty.
Beriem Miča do lode. Zapínam sonar, z debny vyberám vábničky. Prechádzame najhlbšiu časť priehrady. Rýb na obrazovke 525-ky je veľa. Dno je relatívne členité. Prevábujem úseky okolo niekoľkých, nad vodu trčiacich stromov. Reagujúcich rýb je tu málo. Voda sa ochladila za posledný týždeň o šesť stupňov. Zrejme aj zvuk odrážajúci sa od boku plechovej lode nie je práve ideálny.
Vraciame sa späť na breh. Zvažujeme všetky pre a proti. Veľkosť priehrady, nevhodný terén, železná loď a teplota vody rozhodujú. Nakladáme všetko späť do áut a odchádzame na dvesto kilometrov vzdialenú rieku. Teplota vody v nej stále dosahuje 15 °C. Priehradu si necháme na budúci rok. Niekoľko viac ako dva metre dlhých sumcov, ktoré tu primitívnym spôsobom nachytal domáci rybár za pár dní, dávajú tušiť, že sa na tejto vode dočkáme ešte nejedného pozitívneho prekvapenia.
Ryby vôbec neberú
Presun zvládame celkom slušne. Do večera sa nám darí vyviezť na trhačky štyri prúty. Veľmi nám pomohli karasy, ktoré nám naši chorvátski hostitelia dopredu pripravili. Po vyvezení skúšam ešte chvíľu feedrovať. Ryby však vôbec neberú.
Všetci toho máme po dlhej ceste a náročnom dni naozaj dosť, a tak vo vykúrených prístreškoch usíname. Ráno sa budíme skoro. Mičo s Mifom odchádza vláčiť. Ja spolu s Vilom usilovne feedrujem. Dvojici na člne sa darí. Po pár záberoch na gumu vyťahuje Mičo krásneho, takmer čierneho zubáča. Mifovi zaberá po chvíli čosi podstatne väčšie. Po piatich minútach boja nevydrží nápor evidentne veľkého sumca jigový háčik.
Pred obedom prechádzam sonarom celú jamu. Nachádzam v nej desať väčších sumcov pohybujúcich sa v hĺbke 14 – 18 metrov. Toto zistenie je dôležité. Vieme, kam podvečer nastražíme naše ryby. Poobede odchádzame spolu s Mifom a Vilom vábiť. Vyberieme sa hore prúdom. Úsek nad touto jamou celkom dobre poznám.
Odstavujem čln na mieste, kde sa mi podarilo už niekoľko sumcov chytiť. Každý z nás má po jednom zábere. Sumce sú však opatrné, zaseknúť sa nám nedarí ani jedného. Nakoniec sa šťastie usmeje na mňa. Strapec korýtok vyprovokoval asi 5 kíl ťažkú rybu. Vraciame sa späť. Nastražujeme nové ryby. Hĺbku ponoru určujeme podľa odrazov pod nami plávajúcich sumcov. Od rána sa nič nezmenilo, asi desiatka väčších rýb sa pohybuje tak ako doobeda medzi 14 – 18 metrami.
Vládca hlbočiny
Noc prebieha bez záberu. Trochu vzrušenia nám pripravuje túlavý psík, ktorý sa ešte podvečer v našom tábore usadil. S Vilom si hneď padli do oka. Pes dostal trocha z Vilovych domácich klobások. Zrejme sa nám chcel za túto hostinu odvďačiť, a tak celú noc strážil. Hneď, ako sa niečo šuchlo s hlasným brechotom štartoval odohnať potenciálneho nepriateľa.
Po rozvidnení odchádza Mičo s Mifom opäť na vodu. Zubáče a sumce tentoraz neberú. Jediný záber premieňa Mičo. Na zelené kopyto chytá asi metrového sumca. Chlapci menia nástrahy. Na rad prichádzajú bolene. Počas dvadsiatich minút vyťahujú sedem okolo 50 cm dlhých strieborných krásavcov. Mičovi sa dokonca podarí double. Vyťahuje naraz dva bolene. Úspešnou zostavou bol malý tmavostrieborný pilkrík, pred ktorým bol na fluorokarbóne uviazaný trojhák s husacím perím.
Niečo pred ôsmou sa zopakuje situácia z predchádzajúceho rána. Na hladine sa otáča veľký sumec. Mičo ho už dôverne pozná. Má vraj niečo cez dva metre a zhruba 80 kg. Je to dominantný sumec na tejto jame. Podľa Miča, vždycky po jeho vynorení nasleduje do polhodiny záber. Práve keď kričím na chlapcov nech prepnú namiesto nastražených karasov čerstvé bolene, ozve sa rolnička môjho prúta. Mičo má zas opäť pravdu. Neprešlo ani dvadsať minút od otočenia veľkého sumca a záber je tu.
Reprezentantom sa darilo
Udicu nechávam na starosť Vilovi a šprintujem pre kameru. Plavák mizne pod hladinu. Prvým zásekom trhá Vilo trhačku. Kričím na neho, nech ustúpi čo najviac dozadu a znova zasekne. Predsa len ryba zabrala v hĺbke 18 metrov a dostať sa s ňou do kontaktu chvíľu trvá.
Vilo pomaly natáča šnúru. O chvíľu sa na plytčine vynára asi meter a pol dlhý fúzač. Ryba ostáva ležať, dvadsať sekúnd sa vôbec nepohne. Vypínam kameru a prichádzam k sumcovi. Tomu evidentne robí problém vyrovnať tlak po rýchlom vytiahnutí z hĺbky. Nakoniec sa rozdýcha a vyštartuje späť. Vilo bez problémov sumca otočí. Chytám ho za papuľu a odopínam háčiky.
Spoza zákruty sa vynára motorový čln. Uberá plyn a otáča sa k nám. Na breh vyskočí polovica chorvátskej reprezentácie v prívlači. Boli si zatrénovať niekoľko kilometrov hore prúdom. Ako vidno na úlovku v člne, celkom sa im darilo. Osem zubáčov od dvoch do päť kíl je slušný výkon.
Doberám si svojho starého známeho bosniaka „Suma“ (ktorý nám mal pred dvoma rokmi zabezpečiť nástrahové ryby na sumce a doniesol tri 15 cm dlhé jalce), či chytil niečo väčšie. Hrdo kýva hlavou, podaril sa mu úlovok 70 cm dlhého zubáča. V tábore panuje skvelá atmosféra. Chlapi sa navzájom podpichujú. Stretli sa tu Chorváti, Srb a Bosniak. Znamená to, že tu máme zastúpené všetky bojujúce strany balkánskeho konfliktu. Zrejme už ani sami neveria, že pred 15 rokmi ešte po sebe navzájom strieľali.
Ochladenie urobilo svoje
Chlapi si u Miča doplňujú zásoby relaxov a pokračujú dole prúdom. Mňa zaujmú na brehu rieky dve diery, naplnené niekoľkými centimetrami vody, z ktorých stále uniká plyn. Z fľaše si spravím akúsi trysku a škrtám zapaľovač. V zemi je zrejme metán. Oheň vydrží horieť až kým sa fľaša neroztaví.
Vila s Mifom nechávame pri horiacej fľaši. Spolu s Mičom odchádzam desať kilometrov hore prúdom. Konečne po dvoch dňoch vychádza slnko. V príjemnom počasí vydržíme vláčiť takmer dve hodiny. Zábery však neprichádzajú.
Vyberám preto vábničku a púšťame sa dolu vodou. Po chvíľke zacítim na korýtka slabý ťuk. Pri ďalšom prejazde nad týmto miestom už rybu zasekávam. Znova je to necelý meter dlhý sumec. Mičo sa snaží pomedzi dvíhajúce sa sumce aj vláčiť. Ochladenie vody o dva stupne za dva dni však urobilo s ich aktivitou svoje.
Tesne pred obedom prichádzame k našim vyvezeným prútom. Na jame znova pozorujem na sonari odrazy niekoľkých väčších rýb. Zdá sa, že sa dvihli vyššie. Krúžia vo vracáku v hĺbke od 8 do12 metrov. Na konci jamy vidím, ako odo dna vystreľuje odraz menšej ryby. Ešte dvakrát buchnem vábničkou a moje korýtka končia v papuli ďalšieho metrového sumca.
Žiadne sekírovanie
Miča nechávam na brehu a beriem k sebe znova Mifa s Vilom. Dva kilometre pod nami je dlhšia jama, na ktorej sa nám vždy podarilo niečo chytiť. Keď tam po chvíli prichádzame zisťujeme, že v najlepšom úseku chytá domorodý rybár.
Jamu prechádzame niekoľkokrát. Máme síce dva zábery, no ani jeden sa nám nedarí premeniť. Vraciame sa späť a radíme sa, čo ďalej. Slnko je už ukryté za mrakmi. Podľa predpovede tu má byť do večera silný dážď, ktorý má trvať dva dni. Táto informácia rozhodne. Balíme. Pomáhame Mičovi naložiť veci do člna. Štartuje motor a odchádza dole vodou. My sa boríme s vecami v hlbokom piesku. Zlikvidovať tábor nám trvá viac ako dve hodiny. S poslednými naloženými vecami začínajú padať prvé kvapky dažďa. Keď o tri hodiny prechádzame cez hranice, z neba sa už valia hektolitre vody.
Cestou bilancujeme predošlé tri dni. Musíme uznať, že v Európe je veľmi málo vôd, kde sa dá za 48 hodín uloviť šesť sumcov. Na dôvažok na tejto rieke sme si zachytali v úplnom pokoji, bez stresu z nejakého sekírovania, či už zo strany polície, alebo rybárskej stráže. Rybostrážcu, ktorý sa pri nás dvakrát zastavil, zaujímalo akurát, či máme platné povolenie a či sedia počty prútov (môže sa tu chytať na tri) s počtom povoleniek.
Voda je kvôli minimálnemu rybárskemu tlaku plná dravých rýb. Mif, ktorý loví asi 50 km dolu prúdom, dokáže uloviť za deň aj niekoľko kaprov a amurov viac ako desať kíl ťažkých. Už teraz sa teším, čo všetko zažijeme v tejto balkánskej krajine na budúci rok.
Potulkám po Európe však nie je koniec. Nabudúce si porozprávame o tom , čo všetko sme zažili na našej druhej výprave v Turecku.
Dobro došli, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.