Vliezol som do spacieho vaku a po únavnej ceste zaspal ako dojča. Môj rituál, rybárska modlitba na záber, mi akosi ušiel z mysle. Z tuhého spánku ma zrazu vytrhla silná jazda. Nebol čas sa ani obuť, tak som v ponožkách vybehol do blata a rybu zasekol.
To, čo nasledovalo počas nasledujúcich 10-tich minút, tak na to nezabudnem do konca života. Silný ťah ryby mi vytrhával prút z ruky a ja som sa nezmohol na nič viac ako na slová: „Yes, yes...!“
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prišiel deň D a vyrazili sme plne naložení na cestu dlhú 1 200 km. Všetko išlo ako po masle, až kým si milá teta hlásateľka z GPS nepomýlila rýchly presun cez Budapešť s jej exkurziou. Po nedobrovoľnej prehliadke krás tohto mesta sme pokračovali smer Pád.
Celou cestou mi vŕtalo v hlave pár myšlienok: Bude rieka chytateľná? Ak nie, tak na aký kanál sa pôjde? Akú guľôčku zvolím? Dôjdeme tam vôbec...?
Všetko podľa plánu...
Vystúpil som z auta, pozrel na vodu a oči sa mi rozžiarili. Voda bola čistá a pokojná. Neveril som vlastným očiam. Odskočil som pozrieť budúcich susedov, Čechov, ktorí tam chytali. Ich informácie ubrali z mojej eufórie, síce boli tu zatiaľ len jednu noc, ale bez záberu.
Miesto, kde som chcel chytať, bolo bohato obrastené černicovými krami. Po menšej ekologickej úprave bolo nakoniec chytateľné a spokojne sme mohli začať vybaľovať. Postavili sme bivak, rozložili udice a potom začalo pršať. Všetko podľa plánu.
Koncové udice pozostávali z 15 metrov 60 mm hrubého monofilu, metra olovenej šnúry, 120 g olova, 45 lb pletenej šnúry Enigma a háčika SB300LS. Lovil som ani nie 10 metrov od brehu, lebo ďalej už boli zaplavené stromy a iné prekážky.
Prišlo to aj bez modlitby
Vliezol som do spacieho vaku a po únavnej ceste zaspal ako dojča. Môj rituál, rybárska modlitba na záber, mi akosi ušiel z mysle.
Z tuhého spánku ma zrazu vytrhla silná jazda. Nebol čas sa ani obuť, tak som v ponožkách vybehol do blata a rybu zasekol.
To, čo nasledovalo počas nasledujúcich 10-tich minút, tak na to nezabudnem do konca života. Silný ťah ryby mi vytrhával prút z ruky a ja som sa nezmohol na nič viac ako na slová: „Yes, yes...!“ Vzápätí ma však napadlo, či ma nezachytil nejaký čln, ktorých je tu neúrekom. Tieto pochybnosti sa razom rozplynuli, keď som na hladine nevidel žiaden pohyb a súper vytrvalo odoberal metre silónu z môjho navijaka.
Po chvíľke ryba zastala. Snažil som sa ju pritiahnuť ku brehu. Lenže vzdať sa nechcela a namierila si to rovno do prekážky pod vodou. Nastali chvíľky vzájomného preťahovania. Opatrne som sa oprel do udice celou silou, keď tu zrazu som cítil, ako sa niečo uvoľnilo. Rybu som zrejme vytiahol zo zatopeného stromu a moja radosť zo zdolávania opäť dosahovala vrchol.
Nasledovali ďalšie radostné výkriky, vediac, že jej nemôžem povoliť viac ako meter, lebo zasa zájde do prekážky. Odhadnúť veľkosť som nevedel. Prvá ryba na Páde, a hneď takýto boj. Keď sa prvýkrát prevalilo jej šupinaté telo na hladine, zhruba 10 metrov predo mnou, s potešením som skonštatoval, že je to pekný kaprík. Odhadoval som mu okolo 10 kg. Opätovné prevalenie pri brehu ma presvedčilo, že jeho sila bola skrytá v podstatne väčšom tele.
Je to obor!
Podobral som a dôkladne pozrel to nádherné telo statného pádskeho šupináča a okamžite vyslal smerom k oblohe hlasité výkriky radosti. Premoknutý do poslednej nitky som položil túto krásu na podložku. Ocitol som sa v siedmom nebi, pre istotu som sa uštipol, či sa mi to náhodou len nesníva.
Vybral som váhu a nedočkavo čakal, kde sa zastaví ručička. Po odpočítaní hmotnosti saku som sa dostal k číslu 20,60 kg. Opäť nával radosti, môj prvý 20-kilový kapor! Celý mokrý som vyviezol udice, prezliekol sa a ľahol si do bivaku. Dlho som nemohol zaspať a keď sa mi to konečne podarilo, zobudil ma jačiaci tón môjho signalizátora.
Po krátkom boji som podobral krásneho, asi 11 kg kapra. Pár fotiek na pamiatku a kapor si to zamieril do svojho živlu. Udicu som znovu vyviezol. Konečne som si pospal, čiastočne zregeneroval, keď som okolo obeda zaregistroval padáčik na ľavej udici. No vtom sa swiger zdvihol, schytil som udicu a pocítil silný výpad.
Boj netrval dlho a na podložke som si obzeral riadne vykŕmeného kapra. Takú tučnú rybu som ešte nevidel – 79 cm a 15 kg. Ikernačka na prasknutie opatrne putovala späť, aby si splnila svoje biologické povinnosti. Úžasné! Dážď neustával, všetko som mal mokré. V ten deň som ulovil ešte pár rýb. Všetko to boli ryby, ktorých proporcie naznačovali ich pripravenosť na zabezpečenie potomstva.
Druhý deň som si dohodol s Erikom Zbiňovským, ktorý chytal neďaleko mňa, že si pôjdeme na pár hodín zachytať sumce. Vzápätí sme sedeli spolu v člne a už sa ozývali prvé pukajúce zvuky vábničky vedľa nášho člna. O chvíľku som mal na udici miestneho 15 kg fúzatého dorastenca. Príjemné spestrenie a krásny zážitok. Dážď však neustával a podľa všetkého to tak vyzeralo, že toto bude posledná noc tejto výpravy na tomto mieste.
Nadišiel čas premiestniť sa
Udice som opakovane nahodil. V noci som zaregistroval niekoľko záberov od kaprov, medzi ktorými najväčší mal 12,80 kg. A potom prišlo to, čoho som sa najviac bál. Voda sa začala mútiť, stúpať a ja som sa pomaly rozlúčil so zábermi.
Po dvoch nociach bez rýb a získaní istého nemenovaného titulu v kartách, som sa vydal na kanál. Dorazil som tam už po zotmení. Na vymýšľanie nejakej taktiky nebolo času. Montáže s 200 g olovkami som povyvážal k druhej strane. Po dvoch hodinách všetky moje montáže prúd stiahol do stredu kanála. Takže rozhodnutie padlo chytať pod nohami.
Okolo pol druhej ráno prišiel na moje prekvapenie záber: 11 kg pádsky bojovník sa o chvíľku trepotal na mojej podložke. V priebehu dňa ma pri pozorovaní vyhadzujúcich sa kaprov na protiľahlom brehu napadlo zaviezť montáže opäť na druhú stranu a dať ich na trhačku. Tenký silon bol pripevnený na druhej strane kolíkom a ukončený karabinkou, na ktorej bol pripnutý silon so zarážkou, aby koncová udica ostala v pokoji na dne.
Celý tento systém bol napnutý, nádhera, presne tak som si to predstavoval. Uvidíme, či to prinesie úspech. O pol jedenástej sa rozozvučal môj signalizátor. Kapor si pekne ťahal z cievky. To je ,,trhačka“, cítil som silnejšiu rybu. Avšak nedalo sa to porovnať s bojom kapra z prvej noci, no ryba bola plná elánu a sily. Nakoniec sa z toho vykľul krásny 12,4 kg šupináč. Klasický postup: fotka, pusa a čau.
Všetky zábery, na rozdiel od hlavného toku, kde som všetky ryby chytil na SK 30, boli na pelety Donuts. Upevnil som trhačku a vymenil aj druhú udicu na peletu Donuts. Mierne som zakŕmil. Opäť sa rozpršalo. Dážď neustával. Ja som chytil ešte zopár kapríkov a tešil sa, kedy konečne uvidím slnko.
V závere výpravy nám nič iné nezostávalo, len všetko v daždi pobaliť a pobrať sa na cestu domov. Aj keď mokrý, ale spokojný, som sa posadil do auta. Bol som šťastný, že nemusím šoférovať a domov ma povezie môj priateľ. Celou cestou som spal a aby nebolo všetkému zlému koniec, na rakúsko-maďarských hraniciach sa nám roztrhol na aute klinový remeň.
Nadišlo odtiahnutie, oprava a myšlienky na vlastnú posteľ. Všetko nakoniec dopadlo dobre a my sme pokračovali v ceste domov. Konečne sucho a znova sa nám ukázalo slnko. Šťastný návrat ukončil splnenie si jedného z mojich rybárskych snov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
