Príchodom studených dní sa život pri rieke i pod jej vodnou hladinou radikálne mení. Klimatické podmienky vplývajú na správanie sa rýb, pre ktoré je to často boj o prežitie. Chlad, hmla, dážď, vietor a teploty klesajúce pod bod mrazu sú príčinou toho, že väčšina našich rybárov, ako sa hovorí „nevytiahne ani päty z domu“. Často na vlastnú škodu. Toto obdobie má však aj svoje čaro, no nie je to už o rozkvitnutých kvetoch, či poletujúcich motýľoch. Kvety síce vidno, no sú vytvárané len majstrom mrazom a poletujúce motýle nahradili čarokrásne snehové vločky. Pre niekoho príležitosť hovieť si doma a pre iného ten ideálny čas vyraziť za rybami...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Toto obdobie má však aj svoje čaro, no nie je to už o rozkvitnutých kvetoch, či poletujúcich motýľoch. Kvety síce vidno, no sú vytvárané len majstrom mrazom a poletujúce motýle nahradili čarokrásne snehové vločky. Pre niekoho príležitosť hovieť si doma a pre iného ten ideálny čas vyraziť za rybami.
Za rybami, ale kam?
Ryby sa už nezdržiavajú na typických letných miestach, okolie rieky je tiež zmenené. Zmizla pobrežná vegetácia, miesta, kde sme sa často predierali - sú teraz ľahko dostupné. Zo stromov ostali iba „torzá“ bez lístia, rieka a krajina navôkol navodzuje smutnú až ponurú atmosféru. Ryby vplyvom klesajúcej teploty vody túto zmenu zaznamenali a vyhľadávajú iné zákutia – miesta, kde prečkajú toto obdobie. Je na nás, aby sme ich vyhľadali a pokúsili sa byť úspešnými. Kde začať?
V tomto období je voda značne ochladená, neraz aj jemne zakalená, v prípade náhleho sa topenia snehu. Ryby hľadajú poväčšine útočisko v hlbších jamách, z prúdnice sa sťahujú do miernejších prúdov, vyhľadávajú prekážky, kde sa nahromadené a veľa ráz natlačené pri sebe snažia prečkať zimné obdobie. Niektoré druhy už celkom prestávajú prijímať potravu, iné ju prijímajú iba občasne, no sú aj druhy, ktoré sú aktívne. A práve na tie sa dnes zameriam.
Osobne mám skúsenosti z kaprového úseku rieky, ktorá v týchto miestach má ešte príznaky lipňového pásma. Dokonca pred asi 30. rokmi bol tento úsek zaradený medzi vody pstruhové. Tomu zodpovedá aj obsádka rýb, ktorá je v drvivej väčšine zastúpená jalcom hlavatým, mrenou severnou, podustvou severnou, nosáľom sťahovavým a pstruhom potočným, ktorý býva splavený z horného pstruhového úseku rieky. A práve to sú ryby, ktoré môžeme uloviť i v zimnom období. Pstruha potočného však hneď v úvode môžeme vylúčiť, nakoľko v jesennom a zimnom období má reprodukčné povinnosti a rybársky zákon nám nedovoľuje si ho už privlastniť. Zostáva nám však ešte jalec, mrena, podustva a nosáľ, na ktoré môžeme zamerať našu pozornosť.
V krátkosti priblížim niektoré zásady, ktorými sa riadim pri love rýb v zimnom období na rieke.
Aký druh, také náčinie
Druh ryby, ktorý sa pokúsime uloviť, nasmeruje naše kroky hlavne k príprave náčinia, s ktorým budeme loviť. Rozhodnime sa, akú techniku využijeme, či to už bude plávaná, feeder alebo prívlač. Pri love prívlačou však pozor na zákon o rybárstve č.139/2002, ktorý nám to umožňuje iba do konca januára.
V tomto období som zástanca hlavne plávanej. Päťmetrová bolonéza, navijak s citlivou a dobre nastaviteľnou brzdou, hlavný vlasec 0,12-0,10 mm, plavák 1-3 g, torpilka, dovažovacie broky, mikroobratlík, nadväzec 0,10-0,08-0,06 mm (môže byť aj fluorokarbónový) a malý ostrý háčik veľkosti cca 14 sú mojimi zbraňami.
Ľahkú winklepickerovú udicu beriem do rúk iba vtedy, ak sa vyberiem výlučne na lov jalca hlavatého - prívlačou. Feeder viac-menej v tomto období a na tomto úseku rieky využívam minimálne, nakoľko mám radšej pohyblivý spôsob lovu.
Maličkosti ovplyvňujúce úspech pri love
Nepochybne v prvom rade by malo byť teplé, ľahké, viacvrstvové oblečenie a pohodlná nepremokavá obuv. Goretexové materiály, neoprén, vložky do topánok (aj s vyhrievaním) sú dnes už bežnou výbavou nejedného rybára. Niektoré z týchto prvkov oblečenia sú finančne dosť nákladné, no verte mi, do kvalitného oblečenia sa oplatí investovať.
Predtým však, ako sa oblečieme a vyrazíme k rieke, je potrebné si ešte v teple domova pripraviť niekoľko maličkostí, z ktorých ako najdôležitejšie spomeniem náhradné nadväzce. Výmena odtrhnutého nadväzca tak v chladnom nečase trvá iba chvíľku. Pár vecí, ktoré sú na lov potrebné (plastové puzdro s plavákmi, vyvažovacie torpilky, broky, mikroobratlíky, podberák...), zbalíme do menšej rybárskej tašky, možno ešte niečo na zahryznutie a ide sa!
Kedy sa vybrať k rieke?
Mnohým sa to nebude pozdávať, ale ja mám rád počasie, ktoré s tým „normálnym“ nemá nič spoločné. Držím sa zásady – čím väčšia pľušť, tým lepšie. V neskorej jeseni a začiatkom zimy mi vyhovujú zamračené dni, jemný dáždik nie je na škodu. Ryba aj v menšej hĺbke na nástrahu dobre reaguje, naopak je tomu pri dni slnečnom.
Veľmi dobrým faktorom je mierne zakalená voda spôsobená roztápajúcim sa snehom, alebo zakalená voda po intenzívnejšom daždi. Samostatnou kapitolou je určite sneženie, keď sú ryby pri „plusovej“ teplote veľmi aktívne.
Počas slnečných dní plytšie miesta hlavne v blízkosti brehu obchádzam, nakoľko ryby sú obozretné a vo väčšine prípadov sa vyplašia. Naopak - lovím vo väčších hĺbkach, kde bývam úspešný hlavne okolo obedňajších hodín.
Zrakový kontakt, taktika pri love
Po príchode k rieke pozorne vnímame vodnú hladinu, ktorá nám často prezradí aktivitu rýb, a to hlavne podustiev. Obraty týchto rýb sú aj v zimnom období dobre čitateľné a jednoznačné. Často však možno pozorovať aj „krúžkovanie“ rýb, v tomto prípade môže ísť o jalce hlavaté, ktoré týmto správaním prezradia svoje stanovište. Ak však nespozorujeme žiaden „pohyb“, spoľahneme sa na osvedčené zimné miesta, ktoré sme si spomenuli v začiatku tohto príspevku.
Čo sa týka taktiky lovu, uplatňujem dva spôsoby:
1. Na jednom mieste, pričom si na lov vyhľadám jamu s väčšou hĺbkou, mierne prúdivú, kde s určitosťou nájdem druhy, na ktoré sa chcem zamerať (jalec, podustva, mrena a iné), alebo zamierim na rozsiahlejšiu vodnú pláň, tak isto s patričnou hĺbkou, pokiaľ možno bez väčších prekážok.
2. Postupným prehľadávaním miest v blízkosti brehu: vopred pohľadom selektujem, kde je možné docieliť záber. Na jednom mieste sa zbytočne nezdržiavam, prelovím ho a pokračujem ďalej. V tomto prípade prechytám za 3 hodiny napríklad 1-2 km rieky v závislosti od toho, ako dlho sa zdržím na tom ktorom lovisku.
CIEĽOVÉ DRUHY RÝB
Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus)
Ryba aktívna počas celého roka, s malou prestávkou počas neresu, je vhodným objektom pri našom zimnom love. Lovím ho s úspechom na biele červy, hnojáčiky, kúsok slaniny, salámy alebo syru. Zábery sú „poctivé“, pri plávanej pozorujeme silné strhnutie plaváka pod hladinu. Identický je zväčša aj záber pstruha potočného, ktorý je v tomto období taktiež veľmi aktívny.
Dosť dôležitým faktorom pri love je pohyblivosť živej nástrahy. V studenej vode červy rýchlo hynú, preto ich obmieňame pomerne často. Mŕtve červy sú pre jalca nezaujímavé, no pri ich výmene neraz docielime záber hneď po nahodení. Menšie jalce sa dobre cítia aj v hĺbke nepresahujúcej 0,5 m. Naopak, väčšie jedince už vyhľadávajú hlbšiu vodu, kde sa cítia v bezpečí. Práve tieto sú veľakrát rybami prvých hodov a ak máme skúsenosť, že v niektorej jame sa môžeme stretnúť s väčšími jedincami, správajme sa obozretne. Pri ich vyrušení, napríklad brodením, sa už nedočkáme záberu, na rozdiel od jedincov menšieho vzrastu. Dobre reaguje na kombináciu červeného a bieleho kostného červa.
Samostatnou kapitolou je aj jeho lov UL prívlačou v týchto podmienkach. Pre jalca hlavatého sú veľmi zaujímavé mikronástrahy, z ktorých spomeniem hlavne smáčiky. Dôležité je správne vedenie nástrahy. Jalec často sleduje nesprávne vedenú nástrahu až k brehu, kde prestane o ňu javiť záujem. Volím najmenšie veľkosti 4-6 cm rôznych farieb. Vždy je dôležité k jednotlivej veľkosti smáčika priradiť tú správnu veľkosť jiggového háčika.
Podustva severná (Chondrostoma nasus)
Oproti jalcovi hlavatému sa v zimnom období zdržiava v tiahlejších, pokojnejších úsekoch rieky, mimo prúdnice. V zime sa spravidla stiahne z prúdnejších plytších úsekov do hlbočín, napríklad pod splavy a podobne. Svojimi obratmi nezriedka prezradí svoje stanovište, kde ju aj následne lovíme.
Ako nástrahu použijeme biele červy, hnojáčiky, varené krúpy i cestoviny, alebo kúsok slaninky. Na rozdiel od jalca sú zábery jemné, niekedy ťažko čitateľné (plavák sa zastaví, prípadne mierne vybočí zo smeru). V tomto období ulovíme aj tie najväčšie jedince.
Mrena severná (Barbus barbus)
Táto ryba už nie je takým častým úlovkom v zimnom období, na rozdiel od jalca hlavatého a podustvy. Zimu prežíva v skupinách, zaľahnutá a zanesená jemnými nánosmi kalového sedimentu. Toto správanie sa rýb pozorujem pri brodení, kedy nachádzam početné skupiny mrien natlačené vedľa seba vo väčších skupinách.
Tieto spoločenstvá „zimujú“ v pomerne plytkej vode (do 70 cm). Naopak, v hlbších jamách práve v zimných mesiacoch som ulovil svoje najväčšie mreny. Na týchto jamách to boli jedince, ktoré som chytil aj za chrbtovú alebo prsnú plutvu. No väčšina mrien mala háčik zaseknutý priamo zvnútra papuľky, a preto ani dodnes nemám ustálený názor na to, či pri týchto rybách išlo o záber, alebo iba o náhodné nasatie háčika.
Zábery sú nenápadné, veľakrát pripomínajúce zachytenie montáže o dno. Po záseku a zdolávaní však pozorujeme, že už to nie je tá typicky „letná“ mrena, ktorá vytrvalo a húževnato bojuje. Súboje sú väčšinou krátke, mreny pri zdolávaní pôsobia malátnym dojmom, čo je spôsobené ročným obdobím a teplotou vody.
Nástrahy volím tie isté, ako pri predchádzajúcich druhoch. Lovím ju plávanou, no pritrafí sa aj na UL prívlač.
Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
Na rieke, kde lovím, tieto ryby nedosahujú väčšie rozmery, no vynahrádza mi to ich početnosť. Ryby veľké okolo 30 cm určite potešia rybára pri „plavačkovej“ vychádzke.
Vyskytuje sa vedno s mnohopočetnými kŕdľami podustiev, v plytších úsekoch rieky ho na rozdiel od podustvy nenachádzam. Nosáľa lovím výlučne na kostné (biele) červy a hnojáčiky. Tak isto ako jalec hlavatý dobre reaguje na červenú farbu kostného červa.
Mnohí rybári si ho veľa ráz zamieňajú s podustvou severnou. Tieto menšie jedince nie sú výrazné bojovnosťou, ale občas spríjemnia svojou prítomnosťou zimný lov na rieke.
Zhrnutie
Tieto moje zimné rybačky nie sú ani tak východiskom z núdze, ako by sa mohlo zdať. Sú časovo nenáročné a v časti roka, ktoré je svojim spôsobom jedinečné. Snehom prikrytá krajina navodzuje zvláštnu atmosféru, pri ktorej človek pookreje, porozmýšľa o mnohých veciach, zrelaxuje.
Tie ryby, za ktorými chodím k rieke, sú vlastne len akousi čerešničkou, ktorá človeka naplní. Uchovám si na ne spomienku vďaka digitálnemu fotoaparátu a s radosťou ich vrátim tam, odkiaľ som sa ich pokúsil vziať. No v tom mojom prípade šlo iba o nepatrný kontakt s rybou, ako spoločníkom z rieky, ku ktorej chodím tak rád...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
