Už pred viac ako desiatimi rokmi som si vravel, že ak chcem veľkú rybu, určite musím nastražiť veľkú nástrahu. Netrvalo dlho, kým som si začal rolovať svoje vlastné boilies a zo zvyškov som si často ušúľal niekoľko veľkých boilies. Vždy z času na čas prišiel okamih, keď som nabral odvahu tieto guľôčky aj nahodiť. Výsledok bol však väčšinou mizerný, aj vďaka mojej zlej technike a nedočkavosti...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pred tromi rokmi som prišiel na breh jazera. Od siedmej večer do polnoci som zdolával na 20 mm boilies už siedmeho kapra. Išlo o ryby s hmotnosťou od 3 do 6 kg, väčšinou zdolané z lode za vytrvalého dažďa. Môj Anderson mal toho dažďa už tiež plné zuby, a keďže som ráno musel ísť do práce, siahol som do vrecka s boilies a vytiahol zopár guľôčok s priemerom cca 35 mm, ktoré mi mali dodať dobrý pocit, že chytám a zároveň zaručiť nerušený spánok.
Ráno predtým, ako sa cez mračná predralo prvé slnko, som zdolával už štvrtú rybu, ktorá sa ulakomila na moje veľké boilies. Je pravdou, že o dva kapry som prišiel vo vodných trávach a ich parametre môžem len odhadovať, no dva som dostal. Jeden mal cez 12 kg, ďalší bol 106-centimetrový šupík ťažký 16 kg!
Práve tento hmotnostný zvrat mi otvoril novú nádhernú kapitolu mojich kaprárskych dobrodružstiev: kapitolu chytania s boilies 30 a viac milimetrov.
Boilies
Myslím, že dôvera v správne boilies, ich atraktivitu a kvalitu má za následok, že sa stávame spokojnejší a úspešnejší rybári. Veľké množstvo mixov, aróm a komponentov náš lov značne komplikujú, čo si človek často ani sám neuvedomuje. Samozrejme, ani ja nie som výnimka. V mojej „rybárskej kuchyni“ nájdete pozostatky v podobe niekoľkých nikdy nepoužitých aróm a niekoľko kilogramov boilies mixov, ktoré sú už zopár rokov po záruke... Kto by to nepoznal?
V podstate som už štyri roky, s malou prestávkou experimentov v sezóne 2009, verný jedinému boilies mixu, a to Red Fish od Mira Kaniaka. Mix pozostáva z 32 komponentov a používam ho celoročne, či už na domácich zväzových vodách alebo pri zahraničných výpravách.
Tým však nechcem povedať, že boilies inej značky je horšie alebo lepšie. Dôležité je chytať na mix, v ktorom máte 100 % dôveru, či je od tej, či onakej firmy. Jediné, čomu sa snažím vyvarovať, je hotové boilies, aj keď je dnes už o poznanie iné, ako pred niekoľkými rokmi.
Moje boilies sa mení počas ročného obdobia skôr iba kozmeticky, a to v upravení množstva požitých olejov, atraktorov a zmenou aróm. V podstate si celý rok vystačím s dvoma arómami. Sezónu začínam pravidelne už zopár rokov arómou Cranberry od Vision Baits a pred letom presedlávam na arómu Fish Liver, ktorú používam do neskorej jesene. Pri dávkovaní sa držím zlatej strednej cesty, čiže stredné dávkovanie.
Spomínam si na časy, keď som mal strach, ak som moje boilies pred lovom nemal čerstvé alebo práve vytiahnuté z mrazničky. Bolo to práve včera podvečer, keď som našil pod háčik boilies s priemerom 30 mm, ktorý som sušil v mojej sušiarni presne 10 mesiacov. Za jednu noc som spravil 7 záberov a najväčší kapor vážil 15,10 kg. Tým chcem povedať, že sa naozaj netreba strachovať použiť tvrdé staré boilies, sušené niekoľko mesiacov.
Ak je vaše boilies kvalitné, tak bude fungovať dokonale aj po dlhom sušení. A kto vie? Možno bude ešte lepšie ako to čerstvé... Držím sa pravidla, že boilies, ktoré príde pod háčik a návnada, ktorá bude v jej bezprostrednej blízkosti, musí byť rovnaká, a to veľké a vysušené boilies. Návnada, ktorá príde do širokého okolia, môže byť rovnako vysušená, ale aj čerstvá.
Priemer, ktorý obľubujem dnes na svoj lov, je okolo 30-35 mm vysušený na kameň. No priznám sa, že našiť boilies s priemerom 40 mm mi nerobí žiaden problém, rovnako tak našiť 2 boilies s priemerom 30 mm. Na svoj lov však potrebujem často viac, ako iba veľké boilies. Práve menšie hrajú v mojej stratégii veľkú úlohu. Vždy mám dostatočnú zásobu boilies vo veľkosti od 18 do 24 mm. Pracovne ich nazývam „boilies na hranie“, čo vysvetlím v taktike kŕmenia.
Zatraktívnenie boilies
Na svoje výpravy sa snažím baliť vždy iba veci, ktoré sú pre mňa maximálne dôležité. Raz mi jeden priateľ povedal: „Všetko to mám poriadne nadipované a jediné, čo z toho mám, je smrad na rukách.“
Aj ja som na tom bol často rovnako. Väčšina namáčadiel označených ako super turbo big carp dip už dávno odpočíva v mojej „kaprárskej kuchyni“ pri arómach a mixoch. Nechcem tým však tvrdiť, že sú nefunkčné. Ak vám váš dip funguje, tak ho nemeňte! Ja som však ešte neobjavil dip, ktorý by fungoval na väčšine výprav a dokonca by bol schopný selektovať malú a veľkú rybu.
Na zatraktívnenie svojich boilies používam nasledovné: CSL Liquer Natural od Vision Baits, Robin Oil a Olej z treščej pečene od Karla Nikla. Boilies zatraktívňujem hlavne na jar, keď miešam CSL-ko s Robin Oilom v pomere 60:40. Bohato poliatu návnadu spolu s nástrahou nechám v tomto namáčadle aj niekoľko dní. To je efektívne väčšiu časť roka, ale podobne ako pri dipe, ani tu nejde o namáčadlo, ktoré by dokázalo selektovať malú a veľkú rybu.
Olej z tresčej pečene používam v už ohriatej vode v čase, keď presedlávam na arómu Fish Liver. Svoje boilies polejem zhruba dve hodiny pred nahodením malým množstvom oleja, ktorý za ten čas dostatočne vsiakne. Ale pozor, nie je dobré boilies nechávať v oleji príliš dlho a vystavovať ich slnku! Tento olej je skvelý hlavne v lete a na začiatku jesene.
Osobne nepoznám žiadny iný dip, ktorý by fungoval tak spoľahlivo na väčšine vôd ako práve tieto dve kombinácie. Signál, vychádzajúci práve z boilies, v ktorého povrchu je nasiaknutý olej pomaly sa uvoľňujúci smerom ku hladine, je pre kapry iba ťažko odolateľný.
Ak však mám dojem, že kapry prijímajú potravu bez problémov, rozhodne sa snažím akémukoľvek zatraktívneniu vyhýbať. Príliš atraktívne boilies často privolajú viacej malých kaprov ako je únosné. A práve pri nastražení veľkého zatraktívneného boilies sa vám neraz stane, že ulovíte malinkého pažravého kapríka, ktorý pred sebou na dne toľko olizoval vaše 35 mm boilies, až sa mu háčik zapichol z vonkajšej strany tlamy.
Technika vnadenia
Správny spôsob kŕmenia znamená pre môj lov nedeliteľnú súčasť úspechu. V súčasnosti som si na stojatých vodách, na ktoré je zameraný tento článok, osvojil dva spôsoby kŕmenia, ktoré mi fungujú dokonale. Ide o spôsob kŕmenia na väčšiu plochu a spôsob presného kŕmenia. Vody, kde toto uplatňujem, sú zväzové štrkoviská s rozlohou do cca 120 ha. Nebojím sa ich však aplikovať na akomkoľvek novom jazere či priehrade.
Kŕmenie na väčšiu plochu využívam vo väčšine mojich vychádzok. Čas mi dnes nedovoľuje zakrmovať moje lovné miesta pravidelne. Základom je dokonalá znalosť terénu, ktorý sa nachádza predo mnou. Chytám vždy na miestach, kde sa kapry rady pohybujú a vyhľadávajú potravu. Je dôležité tieto miesta objaviť a veľký lov sa môže začať.
Moje kŕmenie na väčšiu plochu je v podstate veľmi jednoduché. Po uložení montáže na zvolené miesto mám pripravených 8 veľkých boilies, ktoré hádžem do blízkosti mojej montáže na plochu cca 1,5 metra štvorcového. Boilies sa snažím hádzať hlavne pred montáž a nie za ňu. Chytávam so značne voľným silónom, no nechcem, aby kapor, ktorý si dokáže poradiť s mojím veľkým boilies, zbytočne zavadil o silón a splašil sa.
Po kŕmení prichádzajú na rad moje boilies na hranie. Pripravím si vopred od 20 do 60 guľôčok svojho boilies v menšom priemere od 18 do 24 mm, potom ich jednotlivo rozhadzujem všade naokolo, nikdy nie však bližšie ako 10-15 metrov od svojej montáže. V zásade mi je jedno, či boilies uviaznu v burine alebo napadajú do bahna. Slúžia presne tak, ako návnada slúžiť má: na upútanie rýb v okolí, ktoré svojou aktivitou majú upozorniť väčšie jedince na to, že sa v týchto miestach nachádza niečo dobré pod zub. Práve tvrdosť a veľký objem môjho boilies pod háčikom zabezpečí, že nástraha zostáva na svojom mieste spolu s návnadou pri montáži pre kapra, ktorý dokáže tieto boilies nasať.
Presné kŕmenie využívam na novo objavených miestach, ktoré z môjho pohľadu „smrdia záberom“. Ide o nenápadné lavice medzi vodnou trávou, úseky pri rákosových brehoch, ktoré pri pohľade na ne cez polarizačné či potápačské okuliare vyzerajú, že tam môže blúdiť z času na čas väčší kapor.
Vždy je to mierna lotéria, nakoľko tieto lokality človek ešte nepozná , ale kto nevyskúša, nikdy nevie. Často sa takéto novo objavené alebo novo vzniknuté miesto môže stať mojím loviskom číslo jedna. Preto, ak aj chytám na produktívnom mieste, nikdy neprestávam hľadať vo svojom okolí nové zákutia, ktoré mám v zálohe, keď sa moje prvé miesto „pokazí“. Podobne, ako sa mení naša stratégia lovu, mení sa aj dno pod vodnou hladinou. Preto stále treba sledovať zmeny, ktoré sa na dne dejú.
Na týchto novo objavených miestach, ktoré som doposiaľ neprechytal, kŕmim po uložení montáže s 15 guľôčkami veľkého tvrdého boilies, nikdy nie viac. Nakoľko väčšinou ide o menšie miesta, snažím sa boilies rozkŕmiť po celej ich rozlohe. Svoju montáž vždy situujem do hlbšej a okrajovej časti loviska, do blízkosti vodných tráv. Tieto miesta sú naozaj často lotéria, treba však veriť svojmu inštinktu. Občas poskytnú presne ten záber, na ktorý pri vode stále čakáme a často príde záber skôr, ako by ste vlastne dúfali.
Doplnkové kŕmenie - partikel, tigrí orech, pelety – tieto druhy krmiva pri vychádzkach na stojatých vodách už vôbec nepoužívam, ani ak idem chytať iba niekoľko hodín alebo na noc. Chytaním na veľké boilies sa nesnažím o rýchly záber, ale o záber od väčších kaprov. Rovnako nechcem zbytočne so sebou nosiť vedrá a mechy kŕmenia, ktoré požíva veľa rybárov. Svojím spôsobom lovu sa snažím práve od ostatných odlíšiť a pokúsiť sa aspoň čiastočne vyselektovať malé kapry a počkať si na tie väčšie.
Tridsať metrov a 20 centimetrov
Posledných 30 metrov a 20 centimetrov. To je presne tá vzdialenosť, pri ktorej sa po záseku rozhoduje o mojom prípadnom úspechu, či neúspechu. Nerád chodím z rýb sklamaný z toho, že mi montáž zlyhala a ja som kvôli zle zostavenej montáži alebo silónu stratil obrovského kapra.
Špekulovaním nad mojimi montážami som strávil celé more času. Dnes používam na lov s veľkým boilies na stojatých dve rôzne montáže. Každá je určená na inú situáciu. Prvá montáž je určená na lov na stojatej vode s tvrdým dnom a výskytom ulít a vodných tráv. Na jej zhotovenie používam háčik Fox Arma Point SSC v.4, pre lepšiu funkčnosť montáže pridávam krúžok na ramienku háčika a pre dokonalú chytaciu schopnosť som si obľúbil Mouthsnagger od Carp R Us. Šnúrku mám v týchto podmienkach Kryston Mantis 25 lbs, ktorú buď prerušujem pár centimetrov od konca Mouthsnaggera, alebo zhruba dva centimetre od konca chvostíka Mouthsnaggera šnúrku obnažím.
Často dávam práve v mieste prerušenia povrchu šnúry plastické olovo Heavy Metal od Krystonu pre lepšiu prácu háčika po nasatí kaprom. Zostavu dopĺňa pevnostný obratlík s krátkou trubičkou proti zamotaniu. Podľa množstva burín sa rozhodujem, či dám olovo priamo na vlasec alebo závesné olovo na klip. Vo väčšine prípadov však volím odpadávacie olovo.
Olovo sa pohybuje vždy od hmotnosti 130 g až 250 g. Posledných 30 metrov používam 30 lbs fluorocarbon Sufix Supple Link, ktorý skvele odoláva ulitám nachádzajúcim sa v trsoch vodných tráv a na kameňoch.
Neviditeľná montáž
Osvedčila sa mi pri love v čistej vode. Pod pojmom čistá voda mám na mysli priezračnú vodu bez tráv, často s dnom posiatym veľkými kameňmi a mušličkami. Tu je pre mňa ideálny vždy háčik Long Shank Nailler Carp R Us v.6. Na háčik navliekam krúžok, ku ktorému pripájam príves na boilies z tuhšieho materiálu, aby som sa vyhol tomu, že sa mi po spustení montáže mäkká šnúrka na závese zapichne alebo zachytí o protihrot háčika. Tento záves s krúžkom, samozrejme, fixujú dve zarážky. Zostavu dopĺňa transparentný, hnedý alebo zelený Mouthsnagger.
Nadväzcový materiál volím Cler Watter 25 lbs od Carp R Us v dĺžke od 15 do 20 cm a montáž ukončuje pevnostný obratlík s očkom. V čistej vode väčšinou používam in line olovo upevnené na pevno vo farbe dna vo veľkosti 130 g. Posledných 30 metrov ukončuje opäť Sufix Supple Link 30 lbs.
Nezabúdajte kontrolovať po každom úlovku ostrosť vašich háčikov.
TRIKY A TIPY:
Bola to jedna z ďalších skúseností s lovom na veľké boilies. Lovisko vopred predkŕmené štyri dni pred lovom. Jedno miesto som prekrmoval veľkým boilies každých 12 hodín, nástraha bola rovnaká ako kŕmne boilies s priemerom cca 35 mm. Od začiatku výpravy sa mi tam ukazovala za úsvitu a pred zotmením pekná ryba, ale záber nie a nie prísť. Pred poslednou nocou som to už nevydržal. Zopakoval som kŕmenie veľkým boilies a na háčik putovala najmenšia guľôčka, akú som našiel v saku, čo bola veľkosť 16 mm. Na svitaní sa už pohyb na mojom mieste nezopakoval. Pravdepodobne preto, že krásneho šupináča cez 15 kg som už mal za svitania na podložke. Tým chcem povedať len toľko: ak vyskúšate chytať na boilies 30 mm, či viac, rovnakým boilies kŕmite a záber sa nie a nie dostaviť (pritom je evidentné, že na kŕmne miesto chodia), skúste tú najmenšiu guľôčku, ktorú nájdete. Táto zmena mi už niekoľkokrát priniesla úspech.
Tvrdosť boilies:
Ak chcete maximálne tvrdé boilies, nechajte ich vysušiť a potom vložte na niekoľko dní do vedra so soľou. Soľ dokonale vysaje z boilies vlhkosť a nijako neovplyvní jeho chytacie schopnosti.
Zvuk dopadajúceho krmiva:
Už veľakrát som pozoroval kapry, ktoré reagovali na zvuk padajúceho boilies na hladinu. Vzápätí ho často zožrali skôr, než dopadlo na dno. Vždy to bola kategória malých pažravcov. Preto, ak to situácia vyžaduje, boilies nehádžem, aby som zbytočne nelákal malé kapry, ale pomaly pri lodi boilies spúšťam na požadované miesto.
Pop-up:
Toto naozaj neobľubujem. Ak zrátam, koľko času som venoval testovaniu, tak môžem povedať, že výsledok bol absolútne nedostačujúci. Viem však, že veľa ľudí na pop-up nedá dopustiť a je nesporné, že sa im na ne podarilo chytiť ohromné kapry. Preto sa úplne nestránim prezentácii na panáčika a odľahčeniu mojej nástrahy. Pop-up verziu veľkého plávajúceho boilies s priemerom 30 mm a viac však určite nevyskúšam.
Výbava člna:
Pre mnohých isto banálna vec, často sa však čudujem rybárom, ktorí nemajú v člne pripravené dostatočné množstvo boilies aspoň na jedno zavezenie, ihly, zarážky, náhradné olovo a novú spoľahlivú montáž. Vždy po zdolaní ryby sa snažím totiž svoju montáž čo najskôr nastražiť na svoje miesto, dokŕmiť a nerušiť kapry ďalším pohybom na vode. Čo tým získam, ak mám všetko v člne? Viac času na záber, väčšiu šancu udržať kapry na mojom mieste po rýchlom kŕmení a navyše neplaším tam ryby ďalším prejazdom lode.
Napnutý vlasec:
Na ten si dávam v ostatnom období veľký pozor. Ak sa potopíte ku svojej došponovanej montáži aj na 100-metrovej vyvážke, budete prekvapení, ako bude vyzerať na dne. Uisťujem vás, že silón nebude ležať na dne a nebudete spokojní s jej prezentáciou. Preto vlasec šponujem minimálne.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
