V minulom vydaní Slovenského RYBÁRA sme si povedali, že amur má pôvod v Číne a do našich vôd bol prvýkrát introdukovaný v roku 1961. Ponúkol som moje skúsenosti z výberu revírov, v ktorých chceme amury loviť a naznačil som spôsoby lokalizácie ideálneho miesta na lov. V tomto čísle si rozoberieme konkrétne praktiky lovu a všetko, čo s ním súvisí...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zakrmovanie
Na túto tému sa vedú rôzne diskusie a názory sa, samozrejme, líšia. O amuroch sa tvrdí, že dokážu za deň skonzumovať toľko potravy, koľko samy vážia. Myslím si, že v našich zemepisných podmienkach to tak nie je, a preto sa neodvážim súhlasiť s týmito tvrdeniami.
Odhadnúť však správnu dávku kŕmenia býva ťažké. V mojich „amurích“ začiatkoch sa mi často stávalo, že som na lovné miesto vysypal 20 kg varenej kukurice a o dve hodiny som pri kontrole lovného miesta nenašiel na dne jazera ani zrniečko. Po ďalšej 20-kilovej dávke sa situácia zopakovala a ja som záber napriek tomu nezaznamenal. Pritom sa amury zrejme ani nedostali k mojej návnade a kukuricu veľakrát vyžrali biele ryby a menšie kapry.
Neviem si predstaviť, aké množstvo krmiva by som musel vhodiť do vody, aby som zasýtil biele ryby a popritom by ešte niečo zostalo aj pre amury. Preto je podľa mňa vhodnejšie najskôr sa zamerať na správnu lokalizáciu a použiť menšie množstvo krmiva, ako sa snažiť masívnym kŕmením nalákať amury na naše miesto.
Netvrdím, že sa takýmto spôsobom nedá dopracovať k záberu od amura, lebo som to kedysi sám praktizoval, ale bude vás to stáť veľa námahy a množstvo krmiva. Moje terajšie kŕmne dávky sa pohybujú na hranici 2-3 kg ku každej montáži. Je to dostatočné množstvo na to, aby sa amurom oplatilo zastaviť na našom mieste a zároveň je to dávka kŕmenia, na ktorú si nenalákame až také veľké húfy bielych rýb.
Nástraha
Na ulovenie amura sa dá, rovnako ako na kapra, zužitkovať množstvo rôznych nástrah. Prečítal som si o zaručených receptoch a nebránil sa skúšaniu všetkého možného, o čom som sa dočítal, prípadne mi odporučili iní rybári.
Z nástrah to bolo rôzne ovocie, napríklad mirabelky, o ktorých som často slýchal, že ich amury milujú. Je to možné a určite to funguje najmä na lokalitách, kde takéto ovocie padá po dozretí do vody. Mne sa to však na štrkoviskách neosvedčilo a mirabelky som vždy našiel stmavnuté a neporušené ležať na dne jazera.
Skúšal som ružičkový kel, ktorý mi tiež ktosi poradil. Jediným mojím úlovkom na túto nástrahu bol asi 7 kg kaprík. V jednom článku o amuroch som sa dočítal o lovení na vŕbové listy. Ihneď som to vyskúšal a zostal poriadne prekvapený, nakoľko som na túto nástrahu ulovil kapra atakujúceho 8 kg hranicu...
Ďalšou z nástrah boli rôzne ovocné boilies, s ktorými som taktiež neuspel. Pritom kamaráti na ne úspešne zdolali niekoľko pekných rýb. Neviem prečo je to tak, ale mojou najúspešnejšou nástrahou je obyčajná varená kukurica. S tou som taktiež experimentoval a skúšal rôzne kombinácie, či už medovej kukurice s klasickou, alebo s takzvanou mega kukuricou. Práve posledne zmieňovaná mega kukurica je dobrá na elimináciu ,,plevele“, pretože lovom na tento druh nástrahy sa dá len ťažko ubrániť záujmu bielych rýb.
Moja prezentácia nástrahy pozostáva zväčša z 2-3 zrniek klasickej uvarenej kukurice plus 1 zrnko kupovanej medovej kukurice. Všetko nadľahčím jednou až dvoma polystyrénovými guľôčkami a zakončím buď klasickou, alebo mega kukuricou. Takáto „retiazka“ kukurice je pre amura hodne lákavá a zároveň dostatočne veľká na to, aby sme sa aspoň čiastočne dokázali ubrániť záberu od nežiaducich bielych rýb.
Pri takejto prezentácii nástrahy som zakaždým ulovil amura, prípadne kapra. Záber od bielych rýb bol len veľmi zriedkavý, a ak prišiel, tak bola ryba zvyčajne chytená z vonkajšej strany papule.
Montáže
Dá sa povedať, že montáže používam takmer identické, ako pri love kaprov, teda s dĺžkou 20-25 cm. Skúšal som chytať aj na viac ako 50 cm dlhé nadväzce, keď som nástrahu zdvíhal na celú dĺžku šnúrky. Napriek tomu, že to mnohí odporúčali, mne sa to opäť neosvedčilo a viackrát sa mi stalo, že sa mi na háčik nechtiac napichávali biele ryby, ktoré sa zdržiavali na kŕmnom mieste.
Podobne sa mi to stávalo aj v tom prípade, keď som nadľahčil nástrahu a zdvihol ju viac ako 10 cm nad dno. Nebolo nič horšie, ako keď som po stiahnutí udice zistil, že sa mi na montáž napichol pleskáč vo veľkosti dlane, ktorý tam visel kto vie odkedy. Takáto malá ryba nebola schopná pohnúť s montážou a moje signalizátory boli tým pádom nemé. Moja najobľúbenejšia a zároveň najúspešnejšia prezentácia nástrahy je na panáčika, keď mi nástraha pláva a háčik leží na dne, alebo je nad dnom vyvážená len 2-3 cm.
Zo šnúrok som si obľúbil mäkkú šnúrku Granity 25 lb, ktorá je jemná, tenká a zároveň veľmi pevná. Pokiaľ lovím medzi vodnými trávami, siaham po 15 lb stuženej šnúrke Camo X3 od Tandem baits, alebo po 25 lb Invader od Star baits.
Háčiky musia byť rovnako kvalitné, z pevného drôtu, a hlavne ostré! Amur má pomerne tvrdú papuľu a na vlastné oči som videl, ako dokázali narovnať nejeden háčik aj od renovovanej firmy. Mne sa osvedčili háčiky Hayabusha M1 veľkosť č. 4, alebo háčiky od Star baits označené SB 300, taktiež vo veľkosti č. 4. Olová mám v hmotnostiach okolo 130 g, ktoré sú dostatočne ťažké na to, aby sa amur po nasatí nástrahy zasekol na samotnej hmotnosti olova. Silón používam štandardne 35 mm, na ktorý sa môžem spoľahnúť aj na zarastených lokalitách.
Záber
Keď to mám zobrať štatisticky, tak 80 % záberov od amura som mal v podobe padáčika a následného poskakovania swingra hore-dolu. Premýšľal som, prečo je to tak? Odpoveď som dostal pod vodou od samotných rýb, ktoré som sledoval počas kŕmenia.
Práve hodovali nad hustým kobercom vodných tráv, keď sa mi podarilo priblížiť celkom blízko. Bolo to úžasné! Amur spravil doslova stojku na hlave, schmatol do papule trs vodných tráv a začal triasť hlavou do strán. Bolo to ako keď pes trhá handru, do ktorej sa zahryzol. Po vytrhnutí trávy sa dal amur do vodorovnej polohy a začal žrať.
Preto si myslím, že keď amur nasaje našu nástrahu, našponuje šnúrku a keď zacíti odpor olova, začne rovnako mykať hlavou, ako keď sa snaží vytrhnúť časť trávy. Zo začiatku zrejme ani netuší, že sa chytil a je zvyknutý na odpor vodných tráv, ktorý musí prekonať, aby ich vytrhol.
Zvyšných, zhruba 20 % záberov, som mal klasické jazdy ako od kapra. Tieto zábery mi však prichádzali len vtedy, keď som svoju montáž ukladal pod vodou pomocou potápačských okuliarov. Olovo som zapichával do dna, alebo ho zakrýval ťažkým kameňom. Tu zrejme amur po nasatí nástrahy nevedel uvoľniť olovo, poriadne sa pichol a potom už prudko vyrazil, čoho následkom bola jazda ako od kapra.
Zdolávanie a podoberanie
Po zaseknutí sa amur takmer na 99 % nechá pritiahnuť k brehu pomerne ľahko, podobne ako menší kapor. Často sa vyberie do jednej strany a spočiatku nenaznačuje nič tomu, že na háčiku môžete mať svoj životný úlovok.
Pri brehu sa ukáže pripravenosť rybára a kvalita nášho náčinia. Videl som už veľakrát, ako rybár prišiel o skutočného giganta len vďaka tomu, že mal na navijaku dotiahnutú brzdu a amur mu pri prvom výpade narovnal ruky, po ktorom nasledovalo prasknutie. Buď povolí silón, narovná sa háčik, alebo sa to končí aj zlomenou udicou...
Preto je základom dobre nastavená brzda a najlepšie na kvalitnom navijaku! Tento spôsob zdolávania je typický asi len pre amury a prudkých výpadov býva neraz niekoľko za sebou. Ryba vyrazí aj viac ako 20 metrov od brehu, zastaví sa a opäť sa nechá pritiahnuť, ako krotký baránok. V momente, ako zbadá breh, prípadne sieťku podberáka, opäť vyráža.
Práve pre tieto prudké a nezadržateľné výpady, keď je ryba nezastaviteľná, dostáva amur prívlastok: torpédo. Do súboja o život dá všetky svoje sily, a preto treba byť aj so samotným zdolávaním, tak aj s podoberaním ryby trpezlivý. V momente, keď dostaneme amura do podberáka, ešte stále nemáme vyhrané. Osobne sa mi stalo, že mi amur už dvakrát vyskočil z podberáka! Prvýkrát som to vôbec nečakal a zdanlivo unavená ryba nazbierala v sebe ešte toľko energie, že mi vyskočila z podberáka ako delfín. V tomto prípade som podoberal kamarátovho prvého amura, o ktorého zároveň aj prišiel, nakoľko sa amur sám vyháčkoval v podberáku a po výskoku bol predčasne slobodný.
V druhom prípade som ihneď po podobratí ryby zdvihol ramená podberáka čo najvyššie nad vodu, aby som zabránil vyskočeniu, ktoré som už očakával. Ryba spravila výskok a dopadla na prednú časť sieťky. Podberák som držal v ľavej ruke, neudržal som hmotnosť ryby, ktorá po dopade na sito výskok opätovne zopakovala a aj napriek môjmu úsiliu sa dostala z podberáka. Tentoraz však háčik pevne držal. Po ďalšom asi 15-minútovom súboji som ho úspešne dostal opäť do podberáka.
Najvhodnejšie je, ak máme amura už v podberáku, rýchlo ho pritiahnneme k sebe, rozoberieme ramená a sieťku o ne rýchlo niekoľkokrát obtočíme. Kamarátovi jeden „aziat“ vyskočil z podberáka aj napriek tomu, že ho mal už rozobratý a ramená držal pevne v ruke. Amur si našiel miesto presne v strede, kde nám sieťka v takomto prípade vytvorí oblúk. Obtočenie sieťky okolo samotných ramien je preto dôležité, lebo tým dosiahneme uzatvorenie tohto nechráneného priestoru. Takéto prípady sa však nestanú tomu, kto chce amura zobrať domov a po podobratí ryby s ňou uteká čo najďalej od brehu...
Starostlivosť o úlovok
Pokiaľ chceme amura vrátiť späť do vody, musíme sa podľa toho správať a patrične s rybou aj zaobchádzať. Amur dáva všetku silu do súboja a ako som už spomenul, nevzdáva to ani v podberáku. Ani zďaleka nevydrží na brehu toľko, ako napríklad kapor. Túto skutočnosť je potrebné mať neustále na pamäti a rybu po úspešnom zdolaní podržať dajaký čas vo vode, najlepšie v podberáku, aby sa trochu rozdýchala.
Takmer všetky svoje ulovené ryby vážim v podberáku a ani pri amuroch to nie je inak. Podložka je samozrejmosť, pokiaľ nechceme rybu poraniť a vrátiť ju tak nepoškodenú. Procedúra s fotografovaním musí prebehnúť bleskovo a rybu nepúšťame ihneď, aj keď sa už takpovediac berie z rúk sama. Videl som, ako rybár amura ihneď po zdolaní a fotografovaní pustil do vody a takmer hodinu po tom plával po hladine jazera s vystrčeným chrbtom a nedokázal sa ponoriť. Stalo sa to aj mne, a to som nemal rybu vytiahnutú z vody viac ako 1,5 minúty!
Preto je pri púšťaní vhodné vstúpiť do vody a amura podržať v prirodzenej polohe aj 10 minút. Jednou rukou ho držím pri koreni chvosta a druhou ho pridŕžam pred papuľou tak, aby mohol voľne dýchať, ale zároveň aby mi neušiel skôr ako plánujem. Netreba sa ponáhľať a treba dať rybe dostatok času na to, aby sa spamätala, nabrala silu, dokázala sa sama udržať vo vodorovnej polohe a neprevracala sa na bok.
Amur je krásna bojovná ryba, ktorá si taktiež zaslúži náš obdiv a rešpekt.
Prajem vám veľa úspechov a krásnych zážitkov pri love šupinatých torpéd.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
