Mobil mi nadskakuje od netrpezlivosti na okraji písacieho stola. „Prosím“ - usmievam sa do telefónu. Na druhej strane linky sa uvoľnila lavína dotazov. „Ponúkate nejakú dobrú, lacnú a úspešnú rybačku vo svete?“ – znie nedočkavá otázka. „Všetko mi je jasné“ - odpovedám. „Skúste kemp na Ebre, zašlem vám podrobné informácie“ - kladiem telefón a začínam pripravovať sľúbené materiály...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Slovo dalo slovo a ja na základe pozvania vyrážam s priateľmi pohľadať rybársky kemp na brehu priehrady na rieke Ebro. Do Španielska na túto vodnú nádrž už cestujem po desiatykrát.
Tentoraz je cieľom preveriť možnosti ubytovania a rybačky na rybárskej základni neďaleko mestečka Almatret. Správcom kempu je Pepča, Čech, ktorý mi sprostredkoval pracovné stretnutie so španielskym majiteľom tohto tábora.
Ideme správne...
Nízko nákladová letecká spoločnosť, ktorou letíme do Girony, je na prvý pohľad veľmi lacná. Pri záverečnom súčte platieb, keď sa k lacnej letenke pripočíta suma za batožinu, poistný príplatok, taxa za platbu kartou, zisťujeme, že cena letenky je nižšia ako príplatky k nej. I napriek tomu sa pri troche šťastia a včasnej rezervácie môžeme dostať pod sumu dvesto eur. K tomu pripočítavam požičovné za auto, čo je asi stovka za osobu, ale máme ho na celý týždeň s poistkou a bez obmedzených kilometrov. Cena za leteckú dopravu pre štyri osoby je síce vyššia ako pri využití vlastného auta, ale tentoraz som v časovej tiesni a lietadlo mi ušetrí dva dni.
Cesta z letiska v Girone cez Barcelonu do kempu trvá tri hodiny. Do mestečka Almatret prichádzame o druhej hodine po polnoci a tu nastávajú prvé problémy. Hľadáme malú šípku, ktorá by nám ukázala smer na poľnú cestu vedúcu k rieke. Stredoveké kamenné mestečko je úplne vyľudnené. Cestičky medzi domami sú také úzke, že dostávam strach, či nezostaneme autom zakliesnení medzi budovami. Pravdepodobne jazdíme po chodníkoch tejto starobylej usadlosti.
„Tu sme už tretíkrát“- hovorí Milan a ja smutno pritakávam. Vypínam navigačný prístroj a vsádzam na orientačný zmysel nás všetkých. Jediná odbočka, ktorú sme nevyskúšali, vedie do olivových sadov. Skúsime ju. O chvíľu sa ocitáme medzi vežami veterných elektrární a vo svetle reflektorov hľadíme na náš dlho hľadaný ukazovateľ smeru. Ideme správne. Cesta sa kľukatí dolu strmým svahom a nedáva nám už ďalšiu možnosť nesprávne odbočiť. O pätnásť minút vchádzame do spiaceho rybárskeho kempu. Je tma, chladno a my sme sa rozhodli „na drzovku“ prespať v prázdnom zakotvenom hausbóte.
Máte všetko čo potrebujete
Toto rybárske útočište je vybudované na okraji bývalej cementárenskej fabriky a poskytuje všetko to, čo rybár ku svojej záľube potrebuje.
Dve klimatizované štvorposteľové chatky majú vlastné sociálne zariadenie a veľmi oceňujeme, že autom môžeme parkovať priamo pred nimi a iba tridsať metrov od vody. Na ubytovanie sú ďalej k dispozícii dva hausbóty a štyri karavany priamo na brehu priehrady. Pre tých, ktorí si nezakladajú na pohodlí postele, je možnosť postavenia si bivaku na vyhradenom mieste. Pre všetkých hostí sú k dispozícii spoločné sociálne zariadenia. Veľa tých, ktorí sa doma chvália, že ryby lovia iba systémom chyť a pusť, tak tu využívajú pracovnú dosku s tečúcou vodou upravenú na spracovanie rýb.
Hneď vedľa priestoru na čistenie sa nachádza miestnosť s truhlicovými mrazničkami. Člny zapožičané na rybolov majú trinásťkoňový motor a využívame ich pri love na prívlač v pobrežných vodách priehrady, alebo pri chytaní sumcov pomocou vábničky. V miestnom bare majú rybári vyhradený kútik na vlastné varenie, ale ja odporúčam využiť ponuku jedál pani Mirky, ktorá tu obsluhuje.
Výhoda je v tom, že sme si bez problémov dohodli neskoré raňajky na desiatu hodinu a skorú večeru na piatu a potom sme ani jeden termín nedodržali. Všetko nám to však prešlo s úsmevom a pochopením, akého by sme sa u našich manželiek nedočkali...
Kaprári si prídu na svoje!
Večer, pri nakladaní udíc do člna, som si všimol rozruch pred jedným z karavanov. Nedalo mi to, podišiel som bližšie a práve včas, aby som sa zúčastnil merania uloveného zubáča. Mal rovných deväťdesiat centimetrov. Milé povzbudenie pred večerným vláčením. My sme taký úspech nemali a v trojici sme chytili v priebehu dvoch hodín štyri zubáče, z ktorých ani jeden nemal cez šesťdesiat centimetrov.
Pri názve Ebro v každom rybárovi zarezonuje predstava veľkého sumca a už menej sa táto voda spája s lovom veľkých kaprov. Cieľom skupiny českých rybárov, ktorí do tábora prišli počas nášho pobytu, bolo chytenie kapra nad dvadsaťšesť kilogramov, aby posunuli métu z minulého roku o nejaké to kilo ďalej. Myslím si, že keď ja, nekaprár, som pri love sumcov chytil neváženého stotricentimetrového kapra na venček zo siedmich halibútích peliet, tak tí, čo sa kaprarine venujú a rozumejú jej, tak tu si prídu na svoje.
Štyri dni ubehli ako voda a ja chodím po kempe s fotoaparátom, cvakám všetko to, čo by budúcim hosťom uľahčilo rozhodnutie navštíviť toto miesto. Dospel som k názoru, že určite áno. Odporučím ho všetkým mojim klientom a priateľom, ktorí chcú zmeniť chuť našich vôd a pritom využiť všetky svoje skúsenosti, ktoré pri nich nadobudli. Ste tu vítaní.
P.S.: Zámerne som nespomenul žiadnu príhodu z rybačky, tentoraz to nechám na tých, ktorí sa rozhodnú navštíviť tento kvalitný rybársky kemp.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
