Úvodnú časť môjho vyprávania o love tresiek sme zakončili konštatovaním, že guma sa má vodiť prískokmi aj v stĺpci, a to v hĺbke, v ktorej sa na sonare zobrazujú ryby. Za vyskúšanie stoja vždy hrany a špičky podvodných hôr. Často sa stáva, že veľa veľkých tresiek zaberie v čase, keď je minimum záberov, dokonca aj od menších rýb! Možno si teraz niekto povie, že ten síce píše veľmi pekne o gumových nástrahách, avšak v skutočnosti rovnako chytíme väčšinu veľkých tresiek na pilker. Odpoveď znie: absolútne áno, relatívne nie...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 56
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pilker, ahoj!
Možno si teraz niekto povie, že ten síce píše veľmi pekne o gumových nástrahách, avšak v skutočnosti rovnako chytíme väčšinu veľkých tresiek na pilker. Odpoveď znie: absolútne áno, relatívne nie.
Prirodzene, väčšina veľkých tresiek je ulovených na pilker, alebo s ním spojenou prívesnou nástrahou. Stáva sa to hlavne preto, že v Nórsku chytá veľa rybárov veľké tresky práve len s pilkrom. To však ešte neznamená, že keď zo sto rybárov loviacich v Nórsku veľké tresky ich deväťdesiatpäť nasadí pilker, je on tou najlepšou nástrahou. Mnohí rybári jednoducho neveria týmto veľkým gumám a ťažkým jigovým hlavám. Jednak im nie je vôbec jasné, ako vlastne majú túto nástrahu účinne vodiť, jednak chytajú s pilkrom už dvadsať rokov, ale takú monštruóznu gumovú rybu nevyskúšali zatiaľ nikdy!
Je preto významnou zásluhou Volkera Dapoza, špecialistu na nórske morské rybárčenie, že svojím vynálezom giant jigheads priblížil rybárčenie s veľkými gumami širokej základni rybárov loviacich v Nórsku.
Giant jighead
Giant jighead je špeciálne tvarovaná jigová hlava, na ktorú možno ľahko nasadiť veľké gumové rippre s dvomi pripevnenými silnými trojháčikmi, ktoré sa vyrábajú v hmotnostnom rozpätí do 500 gramov. Hoci je mi bližší lov tresiek s veľkými gumami ako s pilkrom, neznamená to, že sa pilkru vyhýbam, to rozhodne nie. Práve také klasické nórske nástrahy ako svenskepilk (bergmann-pilker), stingsilda alebo norge-jigger sú náramne spoľahlivé, čo sa týka veľkých tresiek. Problém pilkrov spočíva totiž v tom, že je úplne jedno, aký veľký pilker si vyberiem a aké trojháčiky naň dám. Najmä menším treskám sa vždy nejako podarí sa naň zavesiť. Potom mi nezostáva nič iné, než milú tresku vytiahnuť, sňať z háčika, usmrtiť, alebo pustiť. A tak stále dokola. Uberá to čas, ktorý mi potom chýba na kapitálne kusy, pretože malých tresiek je podstatne viac a k nástrahám sa dostanú oveľa rýchlejšie ako tá veľká.
Malé tresky napádajú veľmi zriedka gumové rippre nad 20 centimetrov, takže tým kapitálnym sa častejšie podarí chytiť nástrahu. Preto býva veľká gumová nástraha s veľkým jednoháčikom selektívnou nástrahou na kapitálne tresky. Tomu, kto sa zameriava na väčšie množstvo priemerných tresiek, dobre poslúži pilker alebo menšia guma. Ak máte v úmysle venovať sa poriadnym kusom, siahnite jednoznačne po gumových nástrahách XXL alebo dvojháčikovom systéme s väčšou mŕtvou rybou.
Veľký ťah
Skoro zjari, keď ťahajú obrovské húfy tresiek do trenia, naskytá sa tá najlepšia šanca uloviť naozaj rekordné ryby. Rôzne kmene tresiek vyhľadávajú na trenie pozdĺž nórskeho pobrežia vždy tie isté úseky. Sú to špičkové revíry, ktoré (ak nie sú chránené) majú práve v obľube aj profesionálni rybári.
Jedným z tých najslávnejších je legendárna Westfjord na Lofotoch. Ak túžite si aspoň raz zachytať počas presláveného ťahu tresiek, mali by ste si zarezervovať týždeň pred Veľkou nocou. Neskôr tam totiž nadobúda platnosť tradičný zákaz rybolovu. Ale, pozor! V marci a apríli je všade také množstvo sietí, že chytanie z driftujúceho člna nie je príliš jednoduché. Mnoho pilkrov uviazne v sieťach a zdolávanie kapitálnej tresky sťažuje práve spomínaný počet sietí.
Ak sú v pohybe, chytíte tresky pri dne len občas. Väčšie alebo menšie skupiny rýb tiahnu v stredných hĺbkach a zameriavajú sa na vodu s teplotou päť až šesť stupňov, ktorá je pre ich trenie optimálna. Niektorí profesionálni rybári dokonca merajú teplotu vody v strednom stĺpci, aby chytali cielene len v správnej hĺbke. Ďalší rybári zase prechytávajú celý vodný stĺpec. Nechajú pilker (alebo gumovú nástrahu) potopiť v hĺbkach do 100 metrov a prechytajú stĺpec od dna až k člnu. Týmto spôsobom skúšajú vyhľadať veľké tresky. V tomto prípade je veľmi vhodné používať multiplikátory s počítadlom alebo mať externé počítadlo na prúte, aby sa pri zábere dalo presne zistiť, ako hlboko sa ryby práve zdržujú.
Správne náradie
Treska obyčajná nie je taký bojovník ako napríklad treska tmavá, alebo dokonca halibut. Pri pokojných poveternostných podmienkach, a najmä na otvorenom mori, môžete dvadsaťkilového jedinca zdolať s prútom s hmotnosťou záťaže 30 až 60 gramov. Ideálne podmienky však bývajú len zriedka.
Treska sa po zaseknutí obracia hlavou do hĺbky a snaží sa tam čo najrýchlejšie uniknúť. Tomu zodpovedá mimoriadne silný ťah na šnúru. Na únik ryba využíva aj silu prúdenia. Ak máte pri silnom drifte na háčiku relatívne ľahké náradie a “slušnú” tresku nad 10 kíl, môžete sa už stretnúť s problémami. Takú ťažkú rybu nemožno pri dne príliš ovládať, ba dokonca vôbec! Vtedy musíte vyraziť s člnom rybe naproti, čím zmenšíte uhol zdolávania. Následne je potrebné udržať plavidlo na mieste, aby rybár mohol svoju veľkú tresku zdolať.
Za sťažených podmienok, napríklad na kutri za silného vetra a pri veľkom drifte, musíte nasadiť ťažké náradie, inak rybu nezdoláte. Zato zbadáte uzol, ktorým sa šnúra priväzuje k jadru cievky, načo rybu stratíte.
Odporúčam teda: stredne veľký robustný multiplikátor či veľmi veľký a dobrý preklápací navijak, na ktorý naviniete 400 metrov kvalitnej splietanej (polyfilnej) šnúry s priemerom 0,25 milimetra; ďalej potom lodný tridsaťlibrový prút dlhý okolo dvoch metrov, s mäkšou špičkou, vďaka ktorej sa pri zdolávaní háčik tak ľahko nevyreže. Priamy kontakt s rybou a nástrahou je pre mňa dôležitejší ako pružnosť, ktorú mi poskytuje monofilný vlasec. Nosnosť pletenky by sa mala pohybovať okolo 20 kilogramov.
Zdolávanie a vylovenie
Ako som sa už zmienil, treska nie je na udici žiadnym výnimočným bojovníkom. Oveľa viac to platí pre tresku zdolanú na hladine. Často nám ukazuje “bielu”, teda leží na boku alebo na chrbte a vystavuje svoje biele brucho. Veľmi zriedka sa stane, že stratíte takúto zdolanú tresku ešte pred vylovením.
Spoľahlivo ju dostanete na palubu pomocou gafu alebo veľkého podberáka. V žiadnom prípade sa ju nepokúšajte vyloviť holými rukami! Hmat do otvorenej papule a vyzdvihovanie za čeľusť s väčšími ostrými zubami skončí, na rozdiel od vylovovania sumca, zakrvavenou rukou. Ak budete chcieť vyloviť rybu za žiabrové kryty a loď sa náhle rozkýva, skĺzne vám ruka k žiabram a vy sa poraníte do krvi, pretože vnútorná strana žiabier je posiata ostrými tŕňmi!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
