Hlboko v srdci vlniacej sa anglickej krajiny leží staroveký malý zarastený rybník. Nie je oveľa väčší, než obyčajné farmárske jazierko a vlastne ani nie je nijako mimoriadne krásny. Ale žije tu monštrum. Obrovský kapor, ktorý je tu už od roku 1934... Tak sa začína jeden z dielov roztomilej série televízie BBC - Vášeň pre rybárčenie. Tento diel hovorí o britskom mýtickom jazere Redmire. A pretože silných rybárskych príbehov nie je nikdy dosť, rozhodol som sa vám o tejto tajomnej vode, ktorú Briti prezývajú rybárske Wembley (pre rybárov má vraj rovnaký význam ako pre futbalistov tento národný štadión), napísať viac...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
A pretože silných rybárskych príbehov nie je nikdy dosť, rozhodol som sa vám o tejto tajomnej vode, ktorú Briti prezývajú rybárske Wembley (pre rybárov má vraj rovnaký význam ako pre futbalistov tento národný štadión), napísať viac. Nečakajte však príbeh typu „Cassien - francúzske pokušenie“ alebo „Rainbow - ďalší svetový rekord pokorený“, hoci aj dianie na týchto jazerách má svoje kúzlo. Čakajte tajomný príbeh siahajúci až do samotných počiatkov nielen kaprárčiny, ale i moderného rybárčenia ako takého. Na svetovej rybárskej mape totiž nie je príliš veľa miest, ktoré by boli také mimoriadne a pojem Redmire evokuje v myšlienkach tých, ktorí s ním prišli do styku, pocit, že rybárčenie je o niečo viac než len voľnočasová aktivita.
Nebol iba jeden
Redmire leží skryté medzi pahorkami britského kraja Herefordshire. Pôvodne to bolo pstruhové jazierko. Dnes tu žijú len tri druhy rýb - kapry, úhory a obrovské hrúzy. Rozlohou je až pozoruhodne malé. Ani tí najväčší trúfalci mu nenamerali viac ako 3 akre, čo je približne 1,2 hektára. To sa zdá byť príliš málo na to, aby tu narástol britský rekord kapra; lenže práve ten sa tu ulovil.
A nebol iba jeden!
Ale pekne po poriadku... Rybársky život prastarého farmárskeho jazierka Redmire sa začal 10. marca roku 1934, keď sem Donald Leney nasadil 50 malých kaprov vo veľkosti zhruba 15 cm. Tie tu mali likvidovať bujnú vegetáciu, ktorou je Redmire povestné dodnes. Šestnásť dlhých rokov si tunajšie kapry nikto nevšímal. Až v roku 1950 tu chytil John Munro prvého kapra, ktorý mal iba tri kilogramy.
Potom však začala vznikať legenda o odrode kaprov „Leneyov“, ktorá je zodpovedná za väčšinu úlovkov veľkých kaprov britskej histórie. V roku 1951 tu totiž získal povolenie na lov miestny rybár a trafikant Bob Richards a 3. októbra za hmlistého dňa ulovil mimoriadneho riadkového kapra s hmotnosťou 31,4 libier (14,2 kg). Neprekonal tak britský rekord kapra o pár gramov, ale takmer o 2,5 kilogramu!
Nezdá sa vám tento kapor v dnešných mierkach príliš malý? Nezabudnite, že hovoríme o epoche, keď boli veľké kapry považované za nezdolateľné! A práve v tejto dobe sa začali na Redmire ťahať ako na bežiacom páse.
Stretnutie z očí do očí
O rok neskôr prišiel na jazero Redmire slávny Richard Walker a 13. septembra zdolal kapra menom Clarrisa. Hodnota britského rekordu sa razom posunula na 44 libier (19,9 kg). Clarrisa bola prevezená do londýnskej ZOO, kde spokojne žila ďalších 20 rokov a je dodnes jednou z najznámejších rýb sveta.
V rovnakej dobe tu však bolo vidieť ryby oveľa väčšie. Sám Walker hovorí o 50-, 60- i 70-librových kaproch! Veľmi presne vykresľuje stretnutie s jednou z týchto rýb Walkerov parťák Maurice Ingham: „Bol to čistokrvný šupináč, rovnako ako Richardov rekord. Jeho dĺžku by som odhadoval medzi troma stopami a šiestimi palcami a štyrmi stopami. Široký bol približne štrnásť palcov (35,5 cm). Ak by som bol prinútený tipovať, povedal by som, že vážil 70 libier (cca 30 kg, pozn. red.), možno viac. Ako povedal Richard, Clarissa by vedľa neho vyzerala ako dieťa. Richard pred neho nahodil plávajúcu kôrku, kapor ju niekoľkokrát minul len o pár palcov, ale neprejavil o ňu ani ten najmenší záujem...“
Toto už bolo nefalšované stretnutie s redmirským monštrom z očí do očí. Pre poriadok si povedzme, že pod pojmom monštrum sa myslela nezdolateľná ryba.
Kráľ a Castle
Napriek všetkej snahe britských rybárov sa potom historické tabuľky po dlhých 28 rokov nemenili. Hoci sa meniť možno mohli. Trebárs taký Jack Hilton tu stratil v podberáku minimálne metrového kapra, pretože ho do neho jednoducho nemohol dostať.
Koncom sedemdesiatych rokov tu začal rybárčiť Chris Yates, ktorý tam v roku 1977 spozoroval dva majestátne kapry. Tie nazval dvaja rytieri a dal im mená Kráľ a Castle. O Kráľovi hovoril ako o rybe dlhé štyri stopy, ale nikdy sa neodvážil odhadovať jeho hmotnosť, pretože sa obával, že sa mu ľudia vysmejú.
Kráľa o pár rokov neskôr vyfotografoval Eddie Price. Podľa jedného z klebiet navyše chytil Chris väčšieho kapra než bola Clarrisa, ale kapor vraj bol príliš škaredý, a tak nechcel, aby sa z neho stal rekord a svoj úlovok zamlčal. Iného kapra tu nabral do podberáka, vyhodeného na plytčinu menšími kaprami pri trení, Richard Walker, aby ho previezol do hlbšej vody. Kapor už bol značne vyprázdnený, napriek tomu vážil 58 libier!
O to viac silnela legenda o redmirskom monštre, hoci jeho existenciu v hektárovom rybníčku realisti medzi kaprármi spochybňovali.
V Čechách by neprežil...
Lenže potom v roku 1980 upchal ústa všetkým pochybovačom a rozžiaril líca rojkom rybár Chris Yates. Rybársku verejnosť omráčil ďalším Leyneyom. Chris tu na plávanú ulovil impozantného riadkového kapra s hmotnosťou 51,5 libry (23,3 kg). Tento kapor už bol na Redmire predtým zdolaný a mal meno Biskup. Nový britský rekord bol na svete a tento macko ním zostal až do roku 1995!
Legenda o redmirskom monštre získala v Chrisovom kaprovi konkrétnu podobu. Kapor bol totiž pustený späť do jazera. Nemôžem si v tejto súvislosti odpustiť vecne-historickú poznámku, že v tom istom roku by v Československu legenda určite skončila v momente ulovenia tupým úderom do hlavy tĺčikom na zabíjanie rýb, alebo vpichom chladivej ocele čepele noža do srdca kapra.
V Británii by však hrozilo, že dostane palicou po hlave skôr Chris Yates ako kapor, a tak monštrum plávalo v jazere ďalej. Tento úlovok naplno odštartoval britskú kapriu horúčku, v priebehu ktorej legenda ešte zosilnela. Jazero Redmire bolo totiž náhle pre verejnosť uzavreté. Zahalilo sa tak do hmly a tajnostkárstva.
Otázok veľa, odpovedí málo
Možno na ňom v tom čase rybárčili niektorí vyvolení, možno nie. V každom prípade v Anglicku prebiehal kaprársky boom, o úlovok obrovského kapra sa snažil na možných i nemožných vodách kde kto. A na jazere v srdci kraja Herefordshire, v ktorom plávalo bájne monštrum, sa oficiálne chytať nemohlo.
Otázok bolo veľa, odpovedí málo. Koľko už monštrum váži? Neprerástol ho ďalší z Leyneyov? Bude sa vôbec zo zarastených vôd jazera Redmire dať len o niečo málo ťažší kapor ako ten Chrisov vyloviť? Bude žrať boilies, alebo taká stará ryba zostane verná len prirodzenej potrave? Žrali v ultra živnom Redmire tie najväčšie kapry vôbec niekedy niečo iné ako prirodzenú potravu? Žije ešte? Pribudne na hrádzi jazera k číslam označujúcim tri tunajšie britské rekordy číslo štvrtého?
Na tieto otázky začali prichádzať odpovede až v ostatných rokoch, keď Redmire získalo nových majiteľov a bolo opäť otvorené verejnosti. Záhady jazerá sú tak opäť odtajované. Ale odtajnilo sa skutočne niečo?
Redmire – voda číslo 1
Pravda je taká, že v čase písania tohto článku uplynulo od bájneho úlovku Chrisa Yatesa 28 rokov, čo je rovnaká doba ako medzi Chrisovým rekordom a Clarrisou Richarda Walkera. Ak vychádzame z toho, že monštrum pochádza z prvej generácie Leyneyov, tak by dnes malo mať 74 rokov. Takého veku by sa kapor nemal dožiť. Aj keď v mýtickom jazere Redmire by sa aj tohto veku dožiť mohol...
A nielen tu! Veď najstarší známy kapor rybničný sa dožil 226 rokov! Potom je tu ešte kapor menom Kráľ (štyri stopy dlhý šupináč), Čierna kráľovná, Duch alebo Castle a ďalšie alebo možno tie isté veľké kapry, ktoré bolo vidieť v minulých rokoch. Tieto ryby sa občas vynoria z vegetácie a možno raz zaberú.
A s touto nádejou sa sem schádzajú kaprári aj nekaprári. Niektorí tak robia hnaní túžbou po rekorde, iní jednoducho kvôli sile histórie jazera. Pre mnohých je Redmire i v konkurencii moderných kaprárskych jazier, ktorých štyridsaťkilové kapry zrejme ani monštrum neprerástlo, stále vodou číslo jedna, ktorú chcú vo svojom živote navštíviť.
Prísne pravidlá lovu
Niet sa čo diviť, že pri povolenom love maximálne štyrom rybárom naraz (aby sa na malej ploche nerušili), bola minuloročná sezóna s výnimkou pár „last minute“ termínov plne obsadená a ani ďalšie sezóny zrejme nebudú výnimkou. Záujemcov je stále toľko, že za získanie kvóty býva dobrým zvykom pogratulovať. Neodrádza ani cena týždennej kvóty, ktorá vychádza na 325 libier (cca 388 eur).
Chytá sa na štyri prúty. Kvôli ochrane rýb a vodných rastlín sa nesmú používať montáže s fixovaným olovom a moderné splietané šnúry, ktoré fungujú ako píla na vegetáciu. Dezinfikovanie sakov, podberákov a podložiek pred lovom je na britských vodách samozrejmosťou.
Všetky ryby sú rybári povinní zvážiť na zlatej redmirskej váhe a zapísať do návštevnej knihy. Špeciálne pokyny platia i pre správanie na brehu, kde sa môžu zdržiavať len rybári bez hostí a zvierat. Prerezávanie okolitej vegetácie je zakázané (maximálne je povolené uviazať po dobu lovu vetvičku bokom). Nepoužité nástrahy a návnady sa neodporúča hádzať do vody.
Ako za dávnych čias
Vďaka týmto opatreniam sa darí udržiavať vnútrajšok jazera Redmire aj jeho okolie zakonzervované v tom stave, v ktorom ho našiel kedysi miestny rybár Bob Richards. Jazero je pomerne dosť prietočné a voda v ňom čistá. Aj za sparných dní tu tak môžeme v krištáľovej vode z vyvýšených miest pozorovať ryby ako v akváriu.
Lezenie rybárov po stromoch tu teda nie je póza, ale túžba po čo najprirodzenejšom nahliadnutí do vodnej ríše, vyvierajúca z vnútra ich srdca. Mnohí z týchto rybárov stále na tieto sviatočné vychádzky k Redmire chodia oblečení v starom anglickom štýle s rádiovkou na hlave a ďalšími proprietami. Niektorí zvierajú vo svojich rukách klasické štiepané prúty, medzi ktorými sú hitom navijaky Mitchell 300 a štiepaná bambuska MkIV, na ktorú chytil Richard Walker kapriu ikernačku Clarrisu.
A sú tu stále takí, ktorí vraj pri pozorovaní uvideli monštrum. Vynára sa z rias stále na rovnakom mieste. Legenda tak stále žije. Možno sa redmirské monštrum zase raz objaví na titulnej stránke rybárskych časopisov. Možno sa tam tiež už neobjaví. Celkom určite tam však bude niekto, koho príbeh o legende zapadnutého jazera Redmire k rybarčině priviedol, alebo jeho vzťah k nej prehĺbil. Nikto totiž stále nevie, čo skutočne pláva v hĺbkach jazera Redmire...
Foto: C. Banks, D. Moss
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
