V riekach indického subkontinentu žije niekoľko desiatok druhov rýb, ale žiadna nepriťahuje pozornosť športových rybárov tak, ako mahseer (vyslov "mahasír"). Mahseer himalájsky (zlatý - golden mahseer, tor putitora) obýva horské a podhorské rieky južného úbočia Himalájí. Bez námahy prekonáva aj tie najprudšie kaskády a nezmetú ho ani povodňové prívaly, vyvolané monzúnovými dažďami a topením ľadovcov. Táto mrene podobná ryba bola vďaka svojej sile a mohutnosti medzi niektorými skupinami pôvodných obyvateľov posvätná...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Hoci sa v južnejších oblastiach Indie vyskytuje ešte väčší druh mahseera - mahseer vysokochrbátový (Tor tor) a v Assame sa lovia iné druhy mahseerov, medzi športovými rybármi si obľubu získal práve mahseer himalájsky. Kto raz pocítil ťah tejto ryby na konci udice, ľahko pochopí, prečo ho Angličania prirovnávajú k lososovi atlantickému a prečo mu Američania dali prezývku himalájsky tarpon. V českej rybárskej literatúre sa mahseer objavuje aj pod výstižným menom veleparma himalájska.
Šanca pre kolonistov
Prvé zmienky o love mahseerov pochádzajú už z 18. storočia. Ryby boli vtedy lovené na dlhé bambusové biče s muškou, alebo na plandavky na konci udice. Neskôr, v 19. storočí, sa pri indických riekach začalo objavovať čoraz viac britských rybárov s muškárskymi prútmi - s rovnakými prútmi, akými doma lovili lososy.
Lov mahseera sa pre mnohých kolonistov stal šancou, ako si aspoň čiastočne pripomenúť rybárčenie v starej vlasti. Z histórie sú zdokumentované úlovky mahseera himalájskeho s hmotnosťou cez 30 kg, ale aj v ostatných rokoch býva každoročne vylovených niekoľko jedincov s hmotnosťou 20-30 kg.
Najväčšie ryby sú spravidla ulovené na prívlač alebo položenú, ale aj muškári dosahujú viac než desaťkilové úlovky. Prudké výkyvy prietoku himalájskych riek spôsobené monzúnovými dažďami a topením ľadovcov majú, prirodzene, vplyv na správanie mahseerov. V jarných mesiacoch, keď je v riekach zvyčajne najnižšia hladina vody, sa ryby sťahujú do hlbších partií, prípadne do dolných častí toku.
Kde ho nájsť
Až otepľovanie vody, s ktorým je spojená zvýšená aktivita hmyzu a príprava mahseerov na trenie, spôsobuje ich ťah proti prúdu riek. Monzúnové dažde, ktoré od júna do augusta zvyšujú prietok mnohých severoindických riek na viac ako desaťnásobok, prečkáva mahseer na hornom toku riek v tôňach a v spätných prúdoch za kameňmi. Odpoveď na otázku, ako je možné, že ryba prežije vodné prívaly v horských riekach a udrží sa v silnom prúde, ktorý nezriedka unáša aj tonové balvany, sa skrýva v tvare svalnatého tela a vo veľkosti plutiev - celková plocha plutiev v pomere k hmotnosti tela je zo všetkých sladkovodných rýb údajne najväčšia.
Po monzúne sú korytá horských riek dôkladne prepláchnuté a zbavené potravy - vtedy sa hladné mahseery dávajú opäť do pohybu - tentoraz poháňané hladom. Rastúci počet obyvateľov a industrializácia Indie sa, žiaľ, odrazili v znečistení riek i vo zvýšenom rybárskom tlaku. Dnes sa mahseer vyskytuje iba v niektorých čistých horských a podhorských riekach, najmä v národných parkoch.
Aj metrové mahseery
Hoci India nepatrí medzi najbohatšie krajiny sveta, ochrana prírody je tu na vysokej úrovni, čo sa našťastie týka aj mahseera. V riekach, kde jeho populácia nebola v minulosti zlikvidovaná znečistením alebo nadmerným rybolovom, platia prísne pravidlá ich lovu a počet vydaných emisných kvót na jednotlivé úseky riek je obmedzený. Rybárovi, ktorému sa pošťastí zavítať k niektorej z chránených riek, sa tak môže naskytnúť nádherný pohľad na viac ako metrové jedince, ktoré v skupinách križujú tône.
Mahseera je možné loviť celoročne, ale hlavnou sezónou ich lovu je jar, kedy vrcholí obdobie sucha a v korytách riek je nízka hladina vody, ktorá sa ohrieva. Rovnako i jeseň, po tom, čo skončia monzúnové dažde a klesajúca voda v riekach sa prečisťuje, je vhodná na lov veľkých exemplárov.
Vhodné náčinie
Voľba vhodného vybavenia je značne závislá od výberu rieky a termínu výpravy. Zatiaľ čo na veľkých riekach a pri zvýšenom prietoku obstoja pri súboji s mahseermi najlepšie prívlačové prúty dĺžky 2,7-3 m s vrhacou záťažou 200-300 g, prípadne muškárske prúty dĺžky 3 m triedy 9-12 AFTMA, na malých riekach postačí jemnejší kaliber: prívlačové prúty dĺžky 2,7 m s vrhacou záťažou 40-150 g, resp. muškárske prúty AFTMA 7-8 dĺžky 2,7 m.
Hoci je dnes na trhu množstvo šnúr, ktoré pri priemere do 0,2 mm garantujú silu v ťahu i nad 20 kg, rybári dávajú zvyčajne prednosť monofilným vlascom, ktoré spravidla lepšie odolávajú odieraniu o kamene, hrany skál a štrkové dno. Nosnosť nadväzca by sa v závislosti od predpokladanej veľkosti lovených rýb a sile prúdu mala pohybovať od 10 do 20 kg. Predovšetkým v jarných mesiacoch, keď je voda v riekach veľmi čistá, sa odporúča používať fluorokarbónové nadväzce a muškári v tomto období urobia dobre, keď dĺžku nadväzca predĺžia nad 3 metre.
Nástrahy
Historicky preverenou nástrahou sú plandavky dĺžky 7-12 cm s hmotnosťou 20-40 g, ale osvedčili sa aj rotačky č. 3-4 a gumové rybky (ripper) dĺžky 10-15 cm. Najväčšie exempláre lovia vláčkari v posledných rokoch na voblery; osvedčili sa modely, ktoré možno efektívne vodiť v hĺbke 1-2 metre. Nezdá sa, že by mahseer preferoval nejakú farbu nástrahy, zvyčajne sa odporúčajú nástrahy, ktoré farebne pripomínajú dúhaka alebo ploticu, ale evidované sú aj úlovky na farebné kombinácie redhead alebo firetiger.
Veľkej popularite sa mahseer teší medzi muškármi, ktorí menšie kusy lovia prevažne na nymfy (puppy, larvy vážok, potočníky) i na suché mušky (potočníky, pošvatky) a väčšie ryby sú spravidla ulovené na nymfy, a predovšetkým na strímre napodobňujúce malé rybky (osvedčené farby sú olivová, čierna, hnedobiela).
Obzvlášť na malých riekach a v čistých vodách je mahseer ryba veľmi plachá a opatrná. Pri ich love urobí rybár dobre, keď sa po brehu pohybuje s maximálnou opatrnosťou a pokiaľ možno nepozorovane. Nahodenie nástrahy, respektíve položenie šnúry na hladinu, by malo byť vykonané jemne a v tichosti. Opatrnosť mahseerov je možno aj dôvodom, prečo je značná časť veľkých rýb ulovená v šere alebo za úplnej tmy.
Záber a zdolávanie
Rybárovi sa na kvalitne zarybnených riekach a vo vhodnom období zvyčajne pošťastí zaseknúť 2-4 mahseery denne, ale zďaleka nie každého sa podarí zdolať. Jeho záber je zvyčajne veľmi razantný a nemenej temperamentný je i spôsob boja. Mahseer často po záseku zamieri hlavou medzi kamene, prípadne ryje v štrkovom dne v snahe zbaviť sa zaseknutej nástrahy, čo sa mu nezriedka podarí.
Ak je táto stratégia neúspešná, nasleduje rýchla jazda po prúde, alebo proti prúdu.
V prípade, že rybár zasekne rybu v tôni, ktorá je ohraničená plytkými bystrinami, môže hovoriť o šťastí, ak sa ryba rozhodne zostať v tôni. V opačnom prípade mu nezostane iné, než bežať rýchlo za rybou, pretože otočenie väčších exemplárov pri prvom výpade zvyčajne nepripadá do úvahy. Ryba rýchlo kľučkuje medzi balvanmi a okolo skál má spravidla dostatok možností pretrhnúť nadväzec. Výsledok súboja závisí „len“ od šikovnosti rybára, jeho fyzickej zdatnosti, kvalite vybavenia a dostatočnej dávke šťastia.
Mohutné ryby, ktoré rybári v rieke ešte pred začiatkom lovu často vidia a ktoré sa nenechajú ľahko prekabátiť a už vôbec nie ľahko zdolať, preveria dôkladne pripravenosť a skúsenosti rybárov. O čo je však lov mahseera náročnejší, o to väčšou je výzvou.
Text: Zdeněk Edelmann,
foto: www.rybolov.com
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
