Je utorok, 30. novembra 2010, posledný deň, keď sa smie chytať v pstruhových revíroch. A čo ja? Ja som ešte pred chvíľou zvieral namiesto muškárskeho prúta hrable na sneh. Ukončenie tohtoročnej muškárske sezóny som si teda predstavoval rozhodne inak! Vlani o tomto čase bolo 12 nad nulou a po snehu ani pamiatky. Na Volyňke som sa vtedy stretol s muškármi z Českých Budějovíc, a hoci bola rieka plná rybárov, bola to fajn bodka za sezónou. To bolo vlani...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 71
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
To bolo vlani. Teraz práve sedím pri počítači a pokúšam sa vykresliť tohtoročný bláznivý november - počasie ako na hojdačke, na začiatku teploty ku 20 °C, stred mesiaca daždivý, spojený so zvýšeným prietokom a na konci mráz i sneh. Myslím si, že na jeden mesiac toho bolo až dosť!
Novembrové dilemy
Nápad napísať článok o novembrovom muškárení som dostal v jeden neskorý sobotňajší večer, keď som ukladal staršie fotografie zo svojich rybárskych výprav na stránky facebooku. Veľa ich bolo z jesene, ktorá je pre nás muškárov taká atraktívna. Krásna slnečná jeseň s teplotami okolo 10 až 15 °C, taký čas miluje asi každý muškár. Žlté listy briez doslova žiaria ako lampióny, vzduch je čistý a rieka odráža na svojej hladine modrú oblohu...
Netrvá to večne. S každým vyšším číslom v dátume pribúda viac inverzného počasia, častejšie sú prehánky, ranné mrazíky, nepríjemný vietor a nezriedka sa sypú zhora snehové vločky. Predovšetkým v novembri sa môžeme pri našich muškárskych výpravách stretnúť so všetkými týmito „sprievodcami“.
Ani tento rok nebol výnimkou. Chvíľku sa slniečko usilovalo tak, že som chytal skoro v tričku, voda bola opadnutá a priezračná. A o štrnásť dní? Rieka plná lístia a brodiť sa dalo len veľmi opatrne. Na jeseň, a predovšetkým v novembri, mávam každoročne veľkú dilemu - chytať na sucho, alebo pokúšať prešibané lipne malými nymfičkami...?
Tohto roku však neboli podmienky pre kvalitné suché chytanie ideálne. Najskôr množstvo lístia, neskôr silný vietor znemožňovali absolvovať túto kráľovskú disciplínu. Skutočne dosť som túto metódu klamal, ale nie, že by som si „nezasušil“, to nie.
V mojom rodisku
A pretože som mal začiatkom novembra zraz školy po „iks“ rokoch vo svojom rodnom meste - Strakoniciach, spojil som svoju cestu s návštevou Hornej Vltavy. Okolo jedenástej dopoludnia som zaparkoval pri Soumarskom moste a vydal sa proti vode. Ryby som zbierať nevidel, a tak som siahol po svojom obľúbencovi - prúte od firmy Hends, tzv. dva v jednom. Dĺžka tri metre, AFTMA 3. Ideálny prút pre toho, kto rád chytá na nymfu. Pri zbere ho možno ale veľmi rýchlo skrátiť o jeden tridsaťcentimetrový diel - a chytá sa na sucho.
Postupoval som proti vode. Hodina ubehla a ja som mal len štyri menšie lipne. Ako keby snáď zmizli, alebo čo! Keď som tu bol vlani s doktorom Křivancom, tak tu predsa boli - a nie malé! Bol som zmätený...
Vtom som ho uvidel - nádherné koliesko - a o chvíľu ďalšie! Rýchlo som skrátil prút na 2,70, vymenil cievku navijaka a na nadväzec s priemerom 0,10 mm nadviazal suchú ironku na háčiku č. 18. Prvý hod a hneď lipeň. Pravda, žiadny macko, no napriek tomu som sa radoval - sú tu!
Pomaly som postupoval proti prúdu, kde som videl zbierať ďalšie ryby. A mne sa darilo chytať ich. Zrazu som uzrel, tam pod vetvami kríkov, čo sa skláňali nad hladinu, veľmi hlučný šplechot. To bude určite väčší kus, prebleslo mi hlavou. Mušku som „posadil“ nad zbierajúcu rybu, ale lipeň do nej strčil „nosom“ - a nezobral. To nemá cenu, to je jasné. Musím naňho inak.
Stenčil som nadväzec na priemer 0,08 mm a ešte trochu predĺžil. Lipeň stále zbieral, a tak som nahodil do toho istého miesta. Muška zmizla a ja som inštinktívne zasekol. Je tam! Lipeň na mňa skúšal svoje typické premety. Márne. Všetky výpady prút výborne tlmil. A onedlho som držal v dlaniach štyridsaťcentimetrového lipňa. Tak už viem, ako na vás, to som si hundral spokojne pod fúzy, keď som opatrne uvoľňoval mušku. A to som nemal hovoriť! Ďalších dvadsať minút len samé menšie ryby, tie väčšie nie a nie prekabátiť.
Veľmi podarený deň!
Postupne som menil mušky, ale až „telovka“ na háčiku č. 20 bola tou pravou. Než mi začali chladnúť nohy, chytil som ešte dva pekné lipne hodné premerania. Bodaj by som neprechladol, keď som skoro dve a pol hodiny stál takmer na jednom mieste. Už aby som šiel, aj tak sú tri a musím stihnúť ten zraz, povedal som si.
Vydal som sa po vode smerom k autu, keď tu sa kdesi z lúk vynoril starší muškár. Dal som sa s ním do reči, pochopiteľne. A hneď, prečo vraj opúšťam rieku v tom najlepšom čase. Teraz predsa začínajú zbierať tie naozaj veľké lipne. To je pekné, lenže ja musím končiť, je mi zima - a potom ten zraz! To je smola!
Ako som tak medzi rečou hodil občas okom okolo, náhle som to zbadal. Nádherné zobratie. A priamo proti nám! Na nič som už nečakal a vzápätí pristála muška asi meter nad oným miestom. Ani som nemusel sekať, tak pekne to lipeň „zbalil“! Nedočkavo som ho premeral - a opäť som sa cez štyridsiatku nedostal. Prenechal som muškárovi svoje miesto a chvatne sa rozlúčil.
Veľmi podarený deň! Škoda len, že to mám na Šumavu cez 300 kilometrov, inak by som tu bol určite častejšie. Neskorá jeseň je tu nádherná, ale hlavne už vodu nebrázdia vodáci, ktorí sú niekedy veľmi otravní!
Farby podľa stavu a čistoty vody
V novembri býva najväčšia aktivita rýb okolo poludnia, lebo je najteplejšie. Tento čas je potrebné plne využiť. Na ryby teda jazdím tak, aby som bol vo vode okolo 11. hodiny dopoludnia. Väčšinou začínam chytať s francúzskym nadväzcom a dvoma malými nymfičkami. Obľúbil som si dve, obe viazané na jigových háčikoch Hanák Competition B400 veľ. 14. Tiež tungstenová hlavička má obvykle priemer 3,00 mm. Rozdiel je len vo farbe korálikov.
Vo svojej škatuľke mám najviac mušiek s korálikmi v medenej, striebornej a ružovej farbe. V prípade medenej a striebornej hlavičky viažem telíčko z oranžovo-hnedého zajaca, v prípade ružovej z čierneho tuleňa alebo len z čiernej viazacej nite. Krúžkujem medeným drôtikom. Samozrejme, používam aj iné farby tungstenových korálikov - to podľa stavu a čistoty vody. To isté platí aj o priemeroch použitých tungstenov. Do kalnejšej a vyššej vody používam zlaté a medené, do čistej zase strieborné či chrómové.
Prívesné mušky striedam. Niekedy používam malé kriváky, to keď chytám v rieke, kde je veľa močiarok vodných, ale prevažne nasadím nymfičky na háčiku č. 14 s malým tungstenovým korálikom s priemerom 2,00 mm. Na nadväzec používam fluorocarbon Orvis Mirage s priemerom 0,127 mm. Už niekoľko rokov chytám iba s dvoma muškami a musím povedať, že mi to maximálne vyhovuje.
Jizera je krásna rieka
S francúzskym nadväzcom nahadzujem tak, že sa najskôr snažím prechytať stranu, na ktorej stojím. Až potom „vejár“ roztváram a ako postupujem ďalej proti vode, starostlivo prelovujem protiľahlý breh. Najviac záberov mávam pri dlhšom hode; to keď mušky klesajú ku dnu. Niekedy sú zábery veľmi razantné, ale s pribúdajúcou jeseňou ide skôr o krátke zastavenie, keď je nutné okamžite priseknúť.
Samozrejme, že najviac sa vyskytujem pri svojej domovskej rieke Metuje, veď ju mám takmer za humnami. Práve v novembri mávam problémy dodržať svoje tri vychádzky k pstruhovým vodám, a tak mi mnohokrát nezostáva nič iné, než sa uspokojiť s vodou mimopstruhovou, aby som neporušil rybársky poriadok.
Tento rok to nebolo inak! Pretože v Metuji poznám už doslova každý kameň a niektoré lipne pomaly aj po mene, rozhodol som sa pre pár výletov k Jizere. Nechcite odo mňa, aby som sa s vami podelil o miesta, pretože stále častejšie počúvam, že by som mal podobné miesta chrániť pred rybármi, ktorí majú z muškárenia najradšej akurát tak prskanie tuku na rozpálenej panvici.
Podhorská Jizera je krásna rieka. Bohužiaľ, aj ona je postihnutá „inváziou“ rybárov. Preto bude sklamaný každý, kto má rád pri vode pokoj.
Daň za čistú rieku
Prvú novembrovú výpravu som podnikol hneď na začiatku mesiaca s kamarátom Daliborom. Vyrazili sme už o pol desiatej, pri vode boli presne o jedenástej. Počasie slnečné, v tieni na tráve sa ešte držala inoväť. Pripravili sme si prúty s francúzskym nadväzcom a kráčali pozdĺž rieky dobrý kilometer. Potom sme zabrodili a postupovali proti prúdu.
Ja som vydržal s nymfičkami celý deň, Dalibor hodinu pred odchodom previazal na sucho, pretože občas zazrel koliesko vytvorené zbierajúcim lipňom. Voda bola úžasne čistá, lenže na kameňoch mi to náramne kĺzalo, a tak som musel občas pôsobiť ako podivným tancom zachvátený šialenec.
Chytali sme predovšetkým lipne. Tu sú dosť štíhle, zato dorastajú do slušnej dĺžky. Keď sme sa vracali s Daliborom k autu, napočítal som ďalších šesť muškárov! Taká je daň za krásne prostredie a čistú rieku...
Po necelom týždni som sa k Jizere opäť vypravil. Tentoraz s kamarátom Mirkom. A riadne vybavený aj na fotografovanie. Slniečka sme sa, pravda, nedočkali, napriek tomu sa počasie mimoriadne vydarilo. Mirek zostal asi 50 metrov od miesta, kde sme parkovali, a ja som sa vydal po prúde dole ako pred týždňom.
Nedočkavo som zabrodil celý natešený, ako si krásne zachytám. Ale to prekvapenie! Ani po štvrťhodine som nemal kontakt. Vymenil som mušky. A výsledok? Len jeden menší potočák. Tam, kde som minulý týždeň chytal lipne, nedostal som žiadneho. Skúšal som teda hlbšie miesta, a aby som dostal mušky čo najviac nadol, použil som tungsten s priemerom 3,5 mm. Ani to nepomohlo.
Celkom dobrý výlet
Postupne však pribúdalo ulovených potočákov, ktoré väčšinou zabrali vtedy, keď som na konci driftu začal strímrovať. Sústredil som sa teda na ne a ešte viac prechytával miesta tesne pri brehu. Celkom som ich chytil asi 15. Ryby som zbierať nevidel.
Vydal som sa za Mirkom. Pochopiteľne, zaujímalo ma, ako je na tom on. Povedal mi, že s metódou „muška-plavák“ sa dočkal len dvoch menších potočákov. Hoci tiež nevidel takmer žiadne koliesko, previazal na sucho, a dostal tak niekoľko slušnejších lipňov, ktoré sa nechali „vyhádzať“.
Dobre, aj ja teda previažem, povedal som si, len čo som zaregistroval na hladine sporadický zber. Výsledkom boli dva priemerne veľké lipne. Inak to nebol zase taký zlý výlet, pomyslel som si. Čo tak si ho zase zopakovať? Lenže zvýšená hladina moje plány zmarila. Tak snáď budúci rok, Jizera!
Nezvyčajné teplé novembrové počasie ma napokon vylákalo na návštevu Koutov. Čo sú Kouty, pýtate sa? Je to „stoják“ nachádzajúci sa asi 5 km od Ledča nad Sázavou. Tu to mám skutočne veľmi rád. A keď je to len trochu možné, naložím svoj belly boat a idem „poštekliť“ miestne násady.
BRALI MI SLUŠNÉ DÚHAKY
O jedenástej dopoludnia sa na hladine húpali už tri boaty. Akéže zdržiavanie, pustil som sa nafukovať ten svoj. Pretože som na hladine nespozoroval žiadnu aktivitu, vzal som si potápavú šnúru a bobinu. Zábery „nič moc“, fúkal celkom silný vietor, a tak som sa držal skôr pri hrádzi, kde som počítal s nejakými dúhakmi.
Po desiatich minútach prišiel prvý záber, ale ryba bola na háčiku snáď päť sekúnd a spadla. Nevadí, povedal som si, aspoň už viem, ktorá bobina sa vám páči. Uplynula štvrťhodina, keď som konečne ucítil typické potiahnutie. Keďže som nechcel, aby ryba mušku prehltla hlboko, ihneď som zasekol. A už som sa tešil z pekného dúhaka dlhého cez 40 cm. A zase dlho nič. Vymenil som čierno-zelenú bobinu za bledoružovú. Opäť veľmi slušný dúhak.
Potom už som len márne „brázdil“ vodnú hladinu až do troch popoludní. Vtedy som zložil zbrane a chystal sa na návrat. Napriek tomu som bol rád, že som sa mohol pred zimou rozlúčiť so svojou obľúbenou vodou, hoci môj hlavný plán so zakončením tohtoročnej sezóny padol so zvýšenou hladinou Metuje, prívalom snehu a s mrazom. Snáď si moje milované lipne cez zimu oddýchnu a pri troche šťastia ich ušetria aj pažravé kormorány...
Malá rada na záver: Je jasné, že v neskorej jeseni je nutné sa poriadne obliecť. O tom už bolo napísané celkom dosť. Ja sa chcem len podeliť o radosť, ktorú som si urobil nákupom podkolienok Simms Extreme. Nikdy by som neveril, aký to môže byť rozdiel v porovnaní s „normálnymi“ podkolienkami. Takže ak nechcete mrznúť, vrele odporúčam!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
