Tak, prvý mesiac roku Pána 2011-eho máme zdarne, a či poniektorí zdarnejšie, za sebou, už sme si doželali, dovinšovali všetkého naj…, a tak hor’ sa do ďalšieho života. Náš školský poter prežil prelom školského roka, vraj už polročné vysvedčenia zrušili, či len sa chystajú, čert ho vie, podstatné, že do veľkých prázdnin to máte už len päť mesiacov. Ale to uteká, čo? A to medzi tým ešte jarné prázdniny, Veľká noc… a čo ja viem čo ešte. No jedno viem, že na februárovú nástrahu mi zabral môj kolega, kamarát, skvelý herec, ďalší z úspešnej liahne Divadla Andreja Bagara – Maťo Nahálka. Tak poďme na to hneď a zaraz, ako sa hovorí – od podlahy. Vlastne v našom prípade od hladiny...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Martin Nahálka
- narodil sa 19.5.1980 v Liptovskom Mikuláši
- žije s priateľkou, majú spolu 2- ročného syna Jakuba
- v rokoch 1998-2002 študoval na VŠMU v Bratislave
- od roku 2003 pracuje v Divadle Andreja Bagara v Nitre
- obľúbený film: Tobruk
- záľuby: divadlo, seriály....
No jedno viem, že na februárovú nástrahu mi zabral môj kolega, kamarát, skvelý herec, ďalší z úspešnej liahne Divadla Andreja Bagara – Maťo Nahálka. Tak poďme na to hneď a zaraz, ako sa hovorí – od podlahy. Vlastne v našom prípade od hladiny.
* Nuž teda, Maťko, kedy začal v tebe vŕtať a nahlodávať ťa červíček pokušenia stať sa lovcom, konkrétne rybolovcom?
Už v rannom detstve sme, asi ako každý rybár, s kamarátmi pytliačili na Váhu alebo na Liptovskej Mare. Teraz už nepytliačim, ale ani sa nedá povedať, že by som bol nejakým vášnivým rybárom, lovom by som sa, a tobôž moju rodinu, neuživil. Nemám na to čas, ale ten pocit ako ťahám rybu je z mladosti do mňa vrytý a asi sa nedá nahradiť ničím. Takže zavše ma možno vidieť na brehu jazera s prútom v ruke.
* Aj ťa ktosi k tejto, no dajme tomu u teba – polovášni – popchol?
K rybárčeniu ma priviedol sused z Liptovského Mikuláša, ktorý bol vášnivým muškárom. Vždy som stál na brehu rieky a pozoroval ho, ako ťahá alebo skôr neťahá z vody rybu. Začal som si zháňať informácie kde, ako a čo mi treba, aby som sa stal rybárom. Išiel som na rybársky kurz, ale tam som zistil, že učiť sa o rybách ma nejako veľmi nebaví, však ja chcem chytať. Po roku som sa na to vykašľal a radšej som pytliačil.
* Vravel si, že muškárenie bol spôsob lovu, s ktorým si sa stretol prvýkrát. Zostalo ti to dodnes?
Vždy ma lákalo muškárenie, ale teraz, keďže pracujem v divadle v Nitre, tak radšej preferujem lov na ťažko. Sadnem si k vode a väčšinou sa učím texty. Ach, to ticho a božský pokoj! Ešteže neberú...
* Určite si pri vode zažil aj čosi vzrušujúce. Ktorá udalosť sa ti navždy vryla do pamäti?
Ako malý chlapec som s kamarátmi išiel na Liptovskú Maru a tam sme objavili mŕtve rameno, ktoré nám bolo niečím veľmi podozrivé, až záhadné. Spravili sme si čereň. Ale len taký provizórny, z dvoch železných tyčí a sieťky. Zistili sme, že tá voda nie je až taká hlboká, a tak sme aj s tým čereňom vošli do nej a ťahali jednu rybu za druhou. Spôsob lovu bol veľmi kuriózny: dvaja sme držali tú sieť za železné tyče a len tak sme sa prechádzali po tej vode a ryby nám tam skákali samé. Neviem, či sme im boli takí sympatickí, alebo to bola masová samovražda. V každom prípade v ten večer v mnohých kuchyniach na Liptove rozváňala rybacinka.
* Si rybár samotár, alebo, naopak, máš rád pri vode menšiu či väčšiu spoločnosť?
Vždy chcem ísť na ryby sám, aj si poctivo chystám veci, kujem stratégiu, ale keď príde k tomu dátumu, tak obvolám všetkých kamarátov z Nitry, aby aj oni zdieľali so mnou ten neúspech. A tak príde zavše na rad dáka tá kvapka ohnivej vody, zapiť ten neúspech... A potom sa takej vychádzke k vode hovorí – zážitky úžasné, spomienky matné. Ale zábava je vždy!
* Každý rybár, mňa nevynímajúc, má takpovediac svoje zaručené miesto. Niekto tôň na rieke, iný šachorinu na jazere, ďalší mŕtve rameno, podaktorí aj nejaký ten supermarket... Ty si ako na tom? Tiež máš svoj zaručený „flek“?
Mám priateľku zo Sládkovičova, tak tam mi to vyhovuje asi najviac. Chodievam na Vincov les, ale teraz mi kamarát odtiaľ ukázal skryté tajné miesta, takže už sa neviem dočkať...
* Ktorá ryba je podľa teba tá tvoja NAJ, ktorú považuješ vo svojom hodnotovom rebríčku za TOP 1?
Nuž od pstruha sa nikdy "neodhodím", ani vianočný kapor nedostane košom, ale za to taký zubáč na masle... No moja najobľúbenejšia a zároveň aj najchutnejšia ryba, moja TOP 1 je ostriež. Bezpochyby! Také podceňované, zaznávané škaredé káčatko medzi rybami. A aká že to fajnota? Mňam.
* Nepoznám rybára, čo by sa sem-tam nepochválil, nenačrel do rybárskej latiny. Nuž aj ty zveličuj , preháňaj, pridávaj...
Nebudem ani zveličovať, ani preháňať, ani pridávať, poviem výnimočne pravdu: to najväčšie a najkrajšie, čo som ulovil, je moja priateľka. U žien sa mi darí viac ako u rýb. Aj keď, aj tie sú ženského rodu.
* Na Slovensku sa v poslednej dobe dosť rozmohol spôsob „chyť a pusť“. Čo ty na túto ušľachtilú metódu?
Naskutku to považujem za šľachetné, ale ja, keď už naozaj voľačo chytím, tak... Viac sa mi páči metóda - „chyť a daruj“!
* Keby ti bolo dopriate aspoň chvíľu švihať čarodejným prútikom, čo by si na Slovensku ohľadom rybolovu zmenil?
Keby som mal tú moc, tak by som sa chcel prinavrátiť ku starému spôsobu rybolovu. Všelijaké sondy či sonary na vyhľadávanie rýb a tej chémie, čo sa tým rybám nahádže... Veď ryby už pomaly nevedia čo je to kukurica či dážďovka. Ja si radšej na rybu počkám, nech aj mesiac. Ja mám času dosť.
* Ale nielen z duchovna je človek živý, je načim dopriať aj telu a hlavne chuťovým bunkám. Ako sa ty vieš tým svojim odvďačiť, čo sa pokrmu z rýb týka?
Ja ryby, aj keď som vyučený kuchár, nerobím. Nebude to tým, že sa neživím tým čo ulovím? Ale zavše si taktiež doprajem taký malý gastro-rybací orgazmuštek. No známe – v jednoduchosti je krása a sila – platí u mňa dvojnásobne. Klasická príprava akejkoľvek ryby na masle a na cibuľke – to je to pravé orechové.
* Nepochybne máš pravdu, no ta ho späť na duchovno. Náš veľký majster, Jožko Kroner bol ústami sváka Ragana povedal: „Aj to najťažšie bremeno sa s troškou humoru ľahšie nesie.“ Ak nič nechytíš, čo je dosť ťažké bremeno, neopúšťa ťa humor?
Ja si vtedy spomeniem na mne najmilší rybársky vtip /alebo to nie je vtip?/: „Dnes idem na ryby a určite chytím.“ Dobrý, nie?
* Každý sa v živote niečím riadi. Máš aj ty nejakú zázračnú životnú formulku?
Užívaj si pokiaľ si mladý. Keď budeš starý, budú si užívať mladí!
* Opusťme brehy riek, jazier a ramien a poďme sa pozrieť pod krídla Thálie. Čím pekným ťa v súčasnosti, prepytujem, kope, či v blízkej budúcnosti kopne, Múza?
Dokončujeme v Divadle Andreja Bagara s maďarským režisérom hru „Kuchyňa“ a hneď po premiére začíname skúšať s rumunským režisérom komédiu „Dvojitá rezervácia“. Takže sa celkom teším na medzinárodnú divadelnú spoluprácu. Ale najviac sa teším na jar, keď spolu so svojim syníkom Jakubkom vyjdeme k vode a ja už budem kuť plány, ako mu odovzdám štafetu tohto krásneho a ušľachtilého koníčka. Rybám a umeniu a obzvlášť divadlu – zdar!
Tak toť všetko, milí kamaráti. Maťo Nahálka sa nám teda vyspovedal, my mu držme palce aby sa mu všetko, čo si zaumieni aj splnilo a vyšlo, no najmä aby zdarne zasvätil svojho potomka Jakuba (verím, a ako ho poznám, tak neostane pri jednom) do tajov a krás rybolovu. Lebo my tu večne nebudeme. A ja mám dve dcéry... ale keď bude vnuk, čo len jeden, báť sa nemusíme. Tak ako sa nemusíte báť vy, že nabudúce mi žiaden umelec na udicu nezaberie. Zaberie. Buďte bez obáv. A ešte aký? Umelec síce z iného súdka ako tí doposiaľ, ale umelec. Tešte sa. Aj ja sa teším.
Petrov zdar! Tuli Vojtek
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
