V živote rybára sú okamihy, na ktoré sa nezabúda, zapíšu sa do pamäte natrvalo a on sám na ne rád po čase spomína. V tom našom ich nie je veľa, no niektoré stoja za povšimnutie. Na stránkach rybárskych časopisov čítame o úspešných výpravách za rybami do rôznych končín sveta. Sú temer identické. Autori sa v nich stopercentne zhodnú, že našli ten pravý rybársky raj, či eldorádo. Úchvatná panenská príroda, kempy s kompletným komfortom i so stále pripravenými akčnými sprievodcami, čisté rieky prekypujúce bohatstvom rýb, ktoré je snáď nevyčerpateľné. Nekonečné zdolávania, rybie trofeje a zážitky, ktoré po príchode lovci ihneď tlmočia svojim známym. Záväzok, že o rok sa tam určite vrátia...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Na stránkach rybárskych časopisov čítame o úspešných výpravách za rybami do rôznych končín sveta. Sú temer identické. Autori sa v nich stopercentne zhodnú, že našli ten pravý rybársky raj, či eldorádo. Úchvatná panenská príroda, kempy s kompletným komfortom i so stále pripravenými akčnými sprievodcami, čisté rieky prekypujúce bohatstvom rýb, ktoré je snáď nevyčerpateľné. Nekonečné zdolávania, rybie trofeje a zážitky, ktoré po príchode lovci ihneď tlmočia svojim známym. Záväzok, že o rok sa tam určite vrátia.
Prečo nie aj na Slovensku?
S tým všetkým súhlasím, i keď v kútiku svojej prešibanej rybárskej duše sa tak trochu usmievam. Niekto naozaj nájde ten svoj vytúžený raj, oázu pokoja a panenskej prírody v zahraničí. Možno v Nórsku, Španielsku, Kanade, či dokonca na čiernom kontinente. Prečo nie doma na Slovensku? Dnes to už nie je výnimočný počin vycestovať za rybami, i keď ekonomická situácia nedovolí každému z nás zúčastniť sa takéhoto, v niektorých prípadoch až extrémneho dobrodružstva.
Rozmýšľam nad tým, čo tých rybárov ženie za hranice. Do rôznych rajov, kde sa naplnia ich sny. Naozaj ide o naplnenie tých túžob, či je za tým iba plná mraznička autobusu, kde spočinú ulovené ryby (sny)? Nejeden rybár po návrate sa hrdí tým, že bol úspešný a výlet sa „oplatil“. Oplatil?
Samozrejme, schvaľujem výpravy za nepoznaným, za rybami, ktoré v domácom prostredí nemáme možnosť uloviť. Ale mnohí z vás mi dajú určite za pravdu, že takýto raj sa dá nájsť pri troche šťastia aj u nás, na Slovensku.
Ako balzam
Nie je to však už o dobre zabezpečených kempoch so sprievodcami, ktorí vás dovezú až do cieľového miesta a poskytnú svoje rady, či pomoc. Je to už o hľadaní ticha a krásy našej prírody, ktorá vie byť štedrá aj k obyčajnému rybárovi.
Rieky ako Dunaj, Váh, Latorica, Laborec či Bodrog sa majú aj dnes čím pýšiť. A že je tam plno komárov? Na Aljaške, či v Mongolsku je ich niekoľkonásobne viac. Tak prečo to neskúsiť?
Tých zákutí je na našom malom, krásnom Slovensku ešte dosť, len čoraz ťažšie ich už nachádzame v nedotknutom stave. No občas rybárska dušička zablúdi aj do miest, ktoré sú ukryté pred okolitým svetom. Ocitne sa v takom malom raji, ktorý pôsobí ako balzam a uspokojí po každej stránke. Mne sa takýto malý raj podarilo nájsť koncom minulého roka v inundácii rieky Bodrog, na malom území, ktoré doslova „žilo“ a svojim spôsobom ma uchvátilo v plnom rozsahu.
V „Raji“
To rameno som poznal už z čias minulých, no po rokoch zmenilo úplne svoju tvár. Mňa uvítalo hlukom loviacich šťúk. Na porovnanie s bežnými zväzovými prímestskými pomermi jav nezvyčajný a nevídaný. Dravce sa predvádzajú v plnej sile aj napriek tomu, že rameno sa doslova hemží malými bielymi rybami.
Neuveriteľná intenzita loviacich šťúk ma prinúti sadnúť si do trávy, kde načúvam zvukom a pulzom riečneho ramena. Je obrastené vrbinou, pobrežnými rastlinami všakovakých druhov, krajom, kde sa vo vode pohybuje množstvo volaviek, divých kačíc, vodných sliepočiek či iného vodného vtáctva. Spolovice je zarastené vodnou trávou, s väčšími a menšími okami, z ktorých trčia kmene starých stromov. Rybáriky podchvíľou križujú rameno a hľadajú vhodné miesto na posed. V hustom poraste lužného lesa s dominantnými starými bielymi topoľmi, zaručí jeleň. Sedím a rozmýšľam nad tým, čo viac si môže rybár želať. Na naše pomery naozaj niečo výnimočné a úchvatné.
Prečo nie aj inde?!
Po hodnej chvíli sa odhodlávam k samotnému lovu. Netrvá veľmi dlho. Snáď po každom druhom nahodení umelej nástrahy nasleduje záber a krátky súboj s dravcom. Veľkosť šťúk sa pohybuje okolo povolenej lovnej miery, niektoré jedince majú navrch. Občas menšiu nástrahu atakujú aj naježené ostrieže.
Po hodine rezignujem. Nie preto, že by ma to už nebavilo, naopak. Cítim krivdu voči tej panenskej prírode, niečo ako veľký výkričník, ktorý ma upozorňuje na to, že je čas skončiť a „zložiť“ zbrane. Prút odkladám do trávy a opäť sa zamýšľam. Dumám nad tým, prečo by to nemohlo byť takto aj v iných revíroch. Prečo je človek chamtivý a prečo...
Cesta domov vlakom ubieha pomaly, v hlave triedim veci podstatné a nepodstatné. Čo som zažil a čo ešte zažiť môžem. Osud budúceho víkendu bol po tomto fantastickom divadelnom predstavení spečatený.
V siedmom nebi
Celý nedočkavý vyčkávam na sobotu, deň, keď opäť navštívim utajené rameno pri rieke Bodrog. Ten istý ceremoniál – cesta vlakom a značný kus pešo až na miesto, na ktoré sa už tak teším. Prichádzajúc k ramenu poľnou cestou akoby sa za mnou uzatváral ten svet skutočný a, naopak, otváral svet iný. Emócie pracujú a snáď iba človek, ktorému príroda nič nehovorí, by bol schopný tú krásu prehliadnuť.
Okolie je o niečo málo zmenené vďaka meniacemu sa jesennému počasiu. No nič to nemení na kráse vôkol. Volavky popolavé, biele, cibíky i ostatné vodné vtáctvo je „na mieste“ a predvádza sa v plnej kráse. Šťuky sa opäť prejavujú ako sa patrí a moja maličkosť je po týždni zhonu a stresov z mestského života v siedmom nebi.
Opäť krátky lov a opäť slastný pocit z chvíľky prežitej na tomto mieste. Rozdumovanie i opätovné ručanie jeleňa, ktorého cítim doslova z desiatich metrov v poraste krovín a stromov. Pri návrate v miernom daždi nachádzam vzácneho mloka, mloka karpatského. Svet fantázie sa uzatvára a ja sa pomaly blížim k vozovke, po ktorej sa ženú autá. Prekonávam značnú vzdialenosť pešo a pod nohami nachádzam množstvo uhynutých žiab, myší, užoviek a dokonca tchora. Je mi naozaj čudne.
Opäť sa zamyslím. Na jednej strane je tu človek, ktorý sa tú krehkú prírodu snaží uchrániť a na druhej strane ten istý človek, ktorý po nej šliape.
Niet dôvodu na náhlenie
Tretí pokus dostať sa na miesto, ktorý som medzičasom nazval Raj dopadol nie najlepšie. Začínajúce zimné obdobie mi zmarilo cestu vďaka nefunkčnej vlakovej doprave. Vlak jednoducho nedošiel do cieľa.
Svoj zámer vrátiť sa do Raja som prehodnotil a sľúbil si, že hneď zjari, hneď ako to bude možné, tento kút Medzibodrožia opäť a rád navštívim. Nevadí, že bude iba marec, nevadí, že navôkol nebude ani živej duše. Život okolo mohutnej rieky pulzuje ustavične a irituje mňa, obyčajného rybára, k tomu, aby som hlbšie poznal aj tie najtajnejšie zvyky a obyčaje našej prírody. Je krásna v každom ročnom období a neraz ukrýva nejedno tajomstvo, ktoré sa snaží ukryť pred okolitým svetom.
V tom mojom prípade tento Raj - miesto pri rieke Bodrog, kde sa končí ten svet reálny a nastupuje svet, ktorý mi je ťažko opísať. Utajené územie všetkého živého, krásneho, raj, kde sa rybár v nekonečnej zeleni lúk, či kúska lužného lesa, doslova stratí pred tým svetom ostatným. Miesto, vhodné na dobrú rybačku i malé zamyslenie sa.
To, že niekedy môj prút zostane položený iba v zarosenej tráve, je dôsledok návštevy takéhoto úžasného miesta. Už nie je dôvod niekam sa náhliť. Skôr naopak...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
