V súčasnosti si stále veľa kaprárov neuvedomuje, ako rýchlo sa kapry dokážu učiť a adaptovať na nové prostredie. To znamená, že montáže, nástrahy a taktiky lovu, ktoré slávili úspechy pred 15-timi rokmi, nemusia fungovať aj v súčasnosti a je nanajvýš dôležité aktívne obmieňať naše montáže a nástrahy, a tak byť o krok pred čoraz šikovnejšími kaprami. Keď budú čítať tieto riadky rybári loviaci kapry väčšinou na veľkých rezervoároch alebo riekach, ktoré sú zvyčajne naivné, budú si s istotou myslieť, že som paranoik a zrelý do blázinca. Priznám sa, že by som sa tomu ani nečudoval...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 9
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď budú čítať tieto riadky rybári loviaci kapry väčšinou na veľkých rezervoároch alebo riekach, ktoré sú zvyčajne naivné, budú si s istotou myslieť, že som paranoik a zrelý do blázinca. Priznám sa, že by som sa tomu ani nečudoval. Obozretnosť rýb na obrovských vodných priehradách, ktoré neprídu do kontaktu s háčikom aj niekoľko mesiacov či rokov, je neporovnateľná s opatrnými a doslova všetkými masťami mazanými kaprami na malých anglických vodách, ktoré sú pod permanentným rybárskym tlakom.
Pod povrchom
Tak ako väčšinu rybárov, aj mňa najviac ovplyvnili podvodné zábery kaprov, ktoré mi priblížili niektoré aspekty ich správania, na ktoré sme sa doteraz veľmi nezameriavali. Spolu s posunom vo vývoji nadväzcových materiálov sa nám s istotou darí dosiahnuť viac záberov.
V súčasnosti je už viac než jasné, že zaužívaný názor prezentujúci kapry ako lenivé ryby majúce v obľube stojace zabahnené vody, je hlúposť. Súdiac na základe skúseností z viacerých revírov doma aj v zahraničí sa jasne preukazuje, že správanie sa kaprov a ich zvyky pri hľadaní potravy sa menia v závislosti od revíru, v ktorom žijú.
Každý revír má svoje jedinečné vlastnosti. Napríklad na rieke Seine vo Francúzsku sa ryby veľmi intenzívne kŕmia najmä 2-3 minúty po prejazde nákladnej lode, ktorá svojou vrtuľou zvíri dnový sediment. Množstvo rýb chytených doslova v tesnej blízkosti preplávajúcej lode je neskutočný. Úplne to popiera všeobecný názor, že kapry pred hlukom unikajú a v žiadnom prípade sa v blízkosti jeho zdroja nekŕmia…
Kapry z tejto rieky sa rovnako naučili na príjem zvyškov jedál z domov a reštaurácií stojacich na brehu Seiny a je ich pomerne jednoduché v blízkosti týchto reštauračných zariadení lokalizovať. To je len jeden z ďalších dôkazov o veľkej miere prispôsobenia sa kaprov na okolité podnety, ako napríklad objavenie nového zdroja potravy spojené so zmenou zaužívaných návykov.
Preto je namieste otázka, či sa kapry náhodou neadaptovali na zvýšený rybársky tlak na jednotlivých lokalitách zmenou svojich návykov, zvýšenou obozretnosťou a nedôverou a na cudzie veci, s ktorými prichádzajú do styku. Ako príklad môže slúžiť kŕmenie kaprov chlebom na hladine, ktoré vo väčšine prípadov býva úspešné na prechytávaných revíroch len pri menších jedincoch. V prípade, ak len minimum rybárov skúša uloviť ryby z hladiny, potom týmto spôsobom dokážeme pomerne rýchlo prekabátiť aj najskúsenejšie ryby.
Tieto dôkazy o učení kaprov časť rybárov stále odmieta. Avšak zvyšujúci sa počet podobných situácií, kde po ulovení dvoch, troch rýb na zvolenú montáž či nástrahu, priemerná hmotnosť ulovených rýb, ako aj počet záberov klesá, ich časom prinúti k zamysleniu, či by sa aj oni nemali prispôsobiť na nové podmienky a snažiť sa zvoliť nové a neopozerané prístupy pri lovení rýb.
Na povrchu
Málo rybárov si uvedomuje, že pri love na krátku až strednú vzdialenosť je naším najväčším nepriateľom hluk. Nerozumiem rybárom, ktorí pri príchode k vode tresnú dverami auta až sa so šplechotom splašia ryby pod hladinou. Väčšinou to prisudzujú zaloveniu šťuky, neuvedomujúc si, že tie „zarabovania” sú akosi prekvapivo zhodné s ich príchodom k vode a hlasným zatváraním auta.
Ryby sú všeobecne citlivé na hluk a vibrácie, preto som pri love v pobrežných oblastiach veľmi opatrný na pohyb pri vode. Dávam si pozor kam stúpam, bivak si rozkladám ďalej od brehu, ryby sakujem zásadne bokom od môjho miesta a rovnako nenechávam ležať vo vode ani podberák. Celkovo sa snažím pohybovať po brehu ako duch. Odmenou za moju snahu je sledovanie nerušeného kŕmenia sa kačíc a iných druhov vtákov na mojom mieste, ktoré kapry preplávajúce popri brehu pozorne sledujú. Až potom, keď nič nevykazuje prítomnosť rybára a nebadať ani iné rušivé vplyvy, sa začínajú na prevnadenom mieste kŕmiť a často prichádza k prekvapivo rýchlym záberom doslova spod nôh.
Povolené vlasce nadovšetko!
Ak sa ma spýtate na prvú vec, na ktorú kapry negatívne zareagujú ako prvú, bez rozmýšľania odpoviem: „napnuté vlasce”. Opakovane som si overil, že napnutý silon pri love v blízkosti brehov výrazne znižuje počet záberov. Ryby poznajú svoje prostredie tak detailne ako vy poznáte svoju garáž a verte mi, že napnuté vlasce zaregistrujú temer okamžite.
Obozretnosť voči napnutým vlascom sa ešte niekoľkonásobne zvyšuje na intenzívne prechytávaných vodách, kde napnutý vlasec signalizuje potenciálne nebezpečenstvo a nastraženú pascu. Určite sa vám stalo, že ste mali z ničoho pár jednotlivých pípancov a potom už ani ťuk. Napriek tomu, že ste občas skúsili tento zvláštny záber seknúť, sekali ste do prázdna. Verte mi, že vo väčšine prípadov ide o prejazdy rýb cez vaše vlasce, čo sa nám nakoniec aj potvrdilo pri nakrúcaní podvodných záberov. Ryby po dotyku s napnutým vlascom takmer vždy prestali prijímať potravu a opustili nakŕmené miesto.
Ako vhodný príklad na prehnanú obozretnosť rýb voči napnutým vlascom si môžeme vziať väčšinu revírov v Anglicku, Belgicku či Holandsku. Jednak sa tam chytá už niekoľko rokov doslova 365 dní v roku a súčasne aj spôsobom chyť a pusť. Takže ryby sú opakovane konfrontované s rybármi a ich vlascami ukončenými montážami. Napriek tomu stále nájdete dostatok tvrdohlavých rybárov loviacich s napnutými vlascami ako struny, opakovane reptajúcimi na nedostatok záberov.
Vlasec, ktorý napnutie eliminuje
Na odstránenie problémov s napnutými vlascami, či s vlascami vedúcimi vodným stĺpcom sa zameralo niekoľko firiem a v krátkom čase uviedli na trh niekoľko druhov monofilných vlascov s väčšou hustotou, ktoré pri voľnejšom vlasci a ľahšom swingri dokážu pomerne verne kopírovať dno bez toho, aby doň narážali ryby.
Jedným z týchto monofilných vlascov je aj Korda Subline. Na trhu je dostupný vo dvoch farbách a ako už naznačuje jeho názov, po nahodení a jemnom napnutí dokáže vďaka svojej vyššej hustote klesnúť na dno takmer po celej dĺžke.
Inou možnosťou je použitie zadných olov. Popravde, ak je však dno posiate prekážkami, či lastúrami vodných živočíchov, nemám pri prudkých záberoch so zadnými olovami dobré skúsenosti. Už som o pár kaprov takto prišiel.
Alternatívou sú ešte ľahké lietajúce zadné olová (flying back leads), ktoré pri väčšej vzdialenosti montáže od brehu napomáhajú vlascu klesnúť na dno. Vo Francúzsku či v iných európskych štátoch je teraz v móde chytať kapry s nablýskaným náradím, zdvihnutými špičkami k nebu a pekne vyšponovanými swingrami hompáľajúcimi sa vedľa seba. Zatiaľ len veľmi ojedinele nájdete niekoho loviť s povolenými vlascami, nie je to jednoducho v móde. Na druhej strane, našťastie, aj väčšina rýb ešte nie je taký dlhý čas pod takým rybárskym tlakom, aby im vyšponované silóny signalizovali nebezpečenstvo. Viem však, že táto situácia časom nastane aj na ostatných európskych revíroch a rybári budú nútení sa adaptovať na nové podmienky. V opačnom prípade ich úspešnosť rapídne klesne.
Bohužiaľ, zvyšok Európy zatiaľ uprednostňuje záľubu v krásnych ligotavých veciach vystavovaných na obdiv pred efektívnymi a menej výraznými časťami rybárskej výbavy. Pravdepodobne táto zmena v myslení ešte potrebuje nejaký čas.
Posledný meter
Všetci sa zhodneme v tom, že pre náš úspech či neúspech je jedným z najdôležitejších faktorov posledný meter montáže. Preto si vždy spomeniem na kedysi veľmi obľúbené čierne trubičky proti zamotaniu, ktoré doteraz používa veľká časť rybárov. Tie boli časom nahradené gumenými nadstavcami maskáčových farieb, ktoré s istotou znamenali veľký posun k zvýšeniu dôveryhodnosti rýb k našim montážam a nástrahám.
V súčasnosti sú bez debaty tieto pol metra dlhé gumené nástavce jedným z najlepších riešení proti zamotávaniu sa montáži pri nahadzovaní. Sú dostatočne ťažké aj vďaka prídavku volfrámovej pasty a krásne kopírujú dno. Úprimne poviem, že moja olovená šnúra už časom zapadala prachom, nepoužil som ju už pár sezón. Gumené nadstavce mi ju úplne nahradili.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
