V predošlých častiach sme si ukázali viazanie niektorých druhov strímrov, ktoré sú vďaka svojej účinnosti a nenáročnosti na viazanie celkom obľúbené pri love šťúk, zubáčov alebo pstruhov. V dnešnom pokračovaní si ukážeme ako viazať malé poterové rybičky, ktoré sú vynikajúcou nástrahou pri love ostriežov alebo boleňov. Tieto malé strímre majú dĺžku cca od dvoch do štyroch centimetrov a napodobňujú malé rybičky v rôznych štádiách svojho vývoja...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tieto malé strímre majú dĺžku cca od dvoch do štyroch centimetrov a napodobňujú malé rybičky v rôznych štádiách svojho vývoja. Jednou z dôležitých vecí pri viazaní strímrov je uvedomiť si, akú rybu chceme na daný strímer loviť. Tak vyberieme správny háčik a jeho veľkosť, všeobecne je na strímer lepšie použiť háčik s kratším ramienkom. Takýto háčik sa lepšie zasekne a vďaka krátkemu ramienku sa ryba pri výpadoch len tak ľahko nevyslobodí.
Oči pri očku háčika
Niekoľkokrát sa mi stalo, že som prišiel o pekného dravca, ktorý pri zdolávaní využil dlhý háčik, cez ktorý sa vytrhol. Malý háčik nemá takú páku pri zdolávaní, ktorá by rybe pomohla sa nástrahy zbaviť.
Pri očku háčika sú väčšinou naviazané alebo nalepené oči; práve toto je pre dravca bod, na ktorý útočí najčastejšie. Ak je háčik čo najbližšie pri očku, ryba, respektíve rybár, má väčšiu nádej na správny zásek a zdolanie.
Pri ostriežových strímroch používam háčiky s čo najviac otvoreným oblúčikom, pretože ostriež má veľkú blanitú papuľu, v ktorej menší háčik s nízkym oblúčikom zle uviazne. Lov ostrieža na strímer je podstatne menej náročný ako lov boleňov. Ostriež je totiž ryba, ktorá do určitej veľkosti žije v kŕdľoch a je veľmi dravá. Často nie je problém chytiť na jeden nadväzec dve ryby, ak sa človek trafí do správneho kŕdľa.
Ostrieže lovíme väčšinou na rybníkoch alebo jazerách, ale, samozrejme, sa dajú uloviť aj na rieke. Používame plávajúcu alebo potápavú šnúru s klasickým, postupne zužovaným nadväzcom, na ktorého konci sú dve alebo tri nástrahy vzdialené do jedného metra od seba.
Opatrný boleň
Lov boleňa je podstatne náročnejší; boleň sa zdržiava pri hladine, kde loví rybky. Pri love boleňa je najlepšie mať pomaly potápajúcu šnúru typu Clear, ktorá je priesvitná, a boleň ju tak ľahko nevidí ako iné farby. Ďalej je potrebný dlhý nadväzec, najlepšie fluorocarbon, ten ryba vidí horšie ako bežné vlasce. Dokonca aj dĺžka nadväzca na bolene je podstatne väčšia ako pri ostatných rybách. Boleň je veľmi plachá a opatrná ryba, ktorá nezaberie len tak, a tým viac na miestach, ktoré rybári pravidelne navštevujú.
Z malých napodobenín poteru používam najradšej sivé mušky s očami viazanými z okrúhlej retiazky alebo klasické vzory malých bielych strímrikov, ktoré majú nalepovacie oči. Na ich viazanie sa mi osvedčilo perie z káčera, s ktorým sa výborne pracuje. Dobré je aj biele perie marabou či lesklé perleťové dabingy, ktoré sa dajú výborne vyčesávať, a urobia tak veľký objem malého telíčka.
Boleňové mušky je dôležité, aspoň podľa mojich skúseností, viazať čo najvernejšie, a to predovšetkým z hľadiska siluety mušky a jej farby.
Univerzálny recept nie je
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje účinnosť mušky, je jej prezentácia, a tiež oživovanie samotnej nástrahy vo vode. Mne najviac funguje nepravidelné sťahovanie, ale, bohužiaľ, univerzálny recept na to nie je.
Dnes si ukážeme viazanie poterovej rybičky, ktorú budeme viazať na krátky háčik. Muška je viazaná z bieleho marabou peria, na telíčko použijeme lesklý perleťový dabing, ktorý pri viazaní pevne stiahneme a potom ho vyčešeme suchým zipsom.
„Krídla“ mušky sú naviazané z bieleho káčera, ale môžeme použiť aj biele SLF alebo marabou perie, poprípade bielu srsť lamy, či iné materiály, s ktorými sa vám dobre pracuje. Rybička by mala byť po namočení tenká a úzka.
Je dôležité uvedomiť si aj rozdiel medzi pstruhovou lurou a strímrom, aj keď sú tieto mušky podobné, každá funguje trochu odlišne. Epoxidové nalepovacie oči je najlepšie nalepiť sekundovým lepidlom, a ak sa vám bude chcieť, môžete celú hlavičku zaliať do epoxidu. Odporúčam na to výhradne dvojzložkový epoxid, ktorý zatuhne do 5 minút a riedi sa v pomere 1:1. Tento pomer veľmi ľahko odhadnete a nestane sa vám, že nanesiete na mušku vrstvu živice a tá už vďaka zlému pomeru nezatuhne.
Viazacie materiály:
Viazacie materiály: háčik č. 8, biele SLF, biele perie marabou, perleťový dabing, oranžové perie marabou.
Postup:
Háčik pevne upneme do zveráčika.
Naviažeme viazaciu niť.
Naviažeme malý snopček peria marabou.
Na niť si pridáme perleťový dabing.
Knôtik navinieme na ramienko háčika.
Telíčko vyčešeme suchým zipsom.
Naviažeme snopček SLF.
Snopček prehneme a SLF zastrihneme do stratena a upravíme suchým zipsom.
Zospodu naviažeme malý snopček oranžového peria marabou.
Snopček zastrihneme a vyviažeme hlavičku.
Nalepíme epoxidové oči a muška je hotová.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
