Poslednú väčšiu týždennú výpravu sme naplánovali s Michalom na Palotáš. Pre mňa to bola úplne neznáma voda, o ktorej som mal predstavy len z rozprávania a z internetu. Michal tam už bol párkrát, ale na krátke vychádzky. Mali sme sa stretnúť až na mieste, keďže každý sme odinakiaľ. Mal som ísť obsadiť dobré lovisko, keď sa budú v nedeľu striedať rybári po týždni. Takže v nedeľu ráno o deviatej som už stál na brehu jazera...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mali sme sa stretnúť až na mieste, keďže každý sme odinakiaľ. Mal som ísť obsadiť dobré lovisko, keď sa budú v nedeľu striedať rybári po týždni. Takže v nedeľu ráno o deviatej som už stál na brehu jazera. Hneď pri hrádzi som videl slovenské ŠPZ-ky, zastavil som sa na kus reči. Boli tu týždeň, celý ten čas fúkalo na hrádzu, takže ryba by mala byť práve tu. Avšak mali len jednu väčšiu rybu a všetko ostatné menšie; veľké kapry teda pri hrádzi neboli. A práve kvôli nim som sem pôvodne prišiel. To ma iba utvrdilo v tom, že som sa pobral usadiť niekam za polovicou jazera, bližšie ku prítoku, keďže ani týždeň stabilný vietor nenafúkal kapry na hrádzu.
Prvý cieľ: dostať záber od kapra
Dostal som sa na miesto, ktoré mi Michal opisoval a pustil sa fúkať čln. Ako prvé ma prekvapilo, že miestni rybári si ma skoro vôbec nevšímali, nie ako na Slovensku; keď prídem k vode a začnem pripravovať čln, domáci hneď zazerajú kto som a čo tu robím...
Olovnica a pár H-bójok spočinuli v člne a vydal som sa hľadať nejaké miesto. Nenašiel som nič zaujímavé; ani lavice, ani tvrdšie blato, tak som si dal prvú bójku asi do vzdialenosti 130 m od brehu. Nevedel som kam mám dať ďalšiu. Vtom sa za člnom, asi 30 m za prvou bójkou, zvírila pekne voda. Bola tam zhruba 3,5 m hĺbka a žiadne nerovnosti, proste plochá vaňa so slušnou vrstvou mäkkého bahna. Rýchly rozbor vzorky bahnička z olovnice ma iba utvrdil, že je chytateľné, žiaden „kentus“ alebo čierne stuchnutie.
Takže prvá bójka na 130 m mierne vľavo a druhá asi 160 od brehu a od prvej na šírku približne 40 m. Všetko mi trvalo akosi dlhšie ako zvyčajne, nebol som si istý vodou, ani výberom miesta, keďže som bol v úlohe nováčika. Prvý cieľ bol však jasný: dostať záber od kapra.
S Mišom sme si podelili úlohy: ja som sa podujal ísť obsadiť miesto, doniesť čln, motor a pár menej podstatných vecí. On mal na starosti hlavne boilies, bivak, postele a jedlo. Takže na začiatok som rozkŕmil k obom bójkam partiklom /kukurica, konope, repka/ asi tak 3 kg, prihodil ešte pol kila halibutových peliet a pár guliek Squid Liver. Vymenil som H-bójky za tyčové. Na prvej montáži spočívala kukurica podvihnutá pufinou a na druhej 20 mm halibut s ovocnou plavačkou 16 mm.
Ryby mi v noci dali pokoj
Počas vybaľovania vecí z auta som sa od Miša dozvedel, že nepríde v nedeľu, a dokonca ani v pondelok. No, čo už, budem pokračovať teda sám. Prvý záber sa dostavil už o jednej, samozrejme, na kukuricu zo vzdialenej bóje. Kaprík mal 6 kg, a práve to som potreboval, aby sa mi upevnilo sebavedomie a utvrdil sa, že som trafil dobré miesto. Do večera bol ešte jeden taký istý.
Na noc som nastražil boilies, čo som mal z predošlej výpravy. Takže 24 mm Tuna Spice a podhodil som len pár guliek k montáži. Na druhej palici som močil halibuta. Relatívne dobre som sa vyspal. Ryby mi dali pokoj a nenútili ma vyliezť z môjho dočasne maličkého stanu, čo používam cez leto na rýchle vychádzky. Noc bola jasná, vlastne až príliš jasná, bez obláčika a mesiac svietil tak, že som videl na 50 metrov. Ráno teplota na palubovke v aute ukazovala mínus 2 stupne.
Ráno som prehodil montáže, zasa na kukuricu na bójku, kde nebol ešte záber, a na vzdialenejšej som ponechal Tuna Spice, ale už v osekanej verzii: 24 mm som orezal na 20 mm. Cez deň sa nedialo nič mimoriadne, chytil som tri 6 kg kapríky, ale všetko iba na vzdialenejšiu bóju.
Chytávam takmer výlučne na hotovky
Ďalšia noc ubehla bez záberu a keďže bolo mínu 4, došla aj hruškovica. V utorok okolo obeda dorazil môj parťák. Bolo mi jedno, že doniesol jedlo, bivak a sám seba, hlavne, že budeme mať boilies, lebo už som vyhádzal všetky zostatky /asi 1 kg/ čo som mal, aj 3 kg halibutov. Mali sme 3 kg čerstvého Gulp carp Tuna spice 20 mm a dva druhy domácich gulí, z každej asi po 5 kg, 6 kg Halibut Gulp a patentkové pelety. Ja skoro výlučne chytávam na hotovky, Michal skôr na domáce. Má rokmi vyšperkovaný recept, na ktorý pochytal už slušné množstvo kaprov.
Prvá kŕmna dávka asi kilo Tuna, 2 kilá domácich gulí a dosýpanie halibutom, zaliate celé v Amino Stime. Keďže za dva dni som na bližšej bóji nedostal ani záber, Michal si zobral do člna dve tyčovky a urobil na vode veľký trojuholník. Bójku na 160 m by som neopustil, pri sťahovaní montáže som raz vytiahol patentku zapichnutú na háčiku a boli na nej aj všetky zábery. Zakŕmili sme pás dlhý asi 60 a široký 10 m, aby sme donútili kapry hľadať a nenasýtili sa pritom.
Prvú noc po poriadnom zakŕmení bol jediný kapor chytený na Squid Liver 20 mm s plavačkou rovnakej príchute. Ako naschvál to bolo posledná guľôčka, čo som mal ešte z leta.
Fotenie sme si nechali až na nasledujúci deň; kapor, štíhlejší šupi, mal 93 cm a 12,5 kg.
„Dvacka“ na Tuna Spice
Od stredy sme mali nahodené dve palice na domáce gule a dve na Tuna Spice. Kŕmnu taktiku sme už nemenili. Nachystali sme udice, krmivo a PVA pančuchy. Michal sadol do člna a vyviezol dve montáže do kŕmneho miesta a dve zaň do nezakŕmenej plochy. Po splnení najdôležitejších úloh dňa sme si uvarili trochu červeného vínka s kvapkou rumu a Michal sa odobral spať. Evidentne sa na ňom podpísalo pracovné napätie posledných dní.
Okolo desiatej večer sa rozzvučala moja udica uložená na bližšej bóji. Michalom to ani nepohlo. Ba dokonca som ho nezobudil ani hlasným volaním. Zasekol som, sám si sadol do člna a šiel po rybu. Po chvíli bola podobratá a viezol som ju na breh. Prebral sa až keď som od radosti kričal, že mám „dvacku“. Spoločne sme ju zmerali a zvážili: 91 cm a presných 20 kg. Zasakovali sme ju na ranné fotenie. Zabrala na Tuna Spice podvihnutého plavačkou 16 mm Squid Liver. Táto neskutočná guľa vyradila všetky ostatné, aj Mišove stopercentne domáce špeciality.
Väčšina záberov nám prichádzala v noci a ich výsledkom boli ryby vo veľkostiach od 9 do 14,5 kg; práve tá posledná ako jediná zabrala na poludnie v sobotu.
Chápem, že domorodci sú spokojní...
Vo štvrtok sme sa boli pozrieť na napúšťanie malých kapríkov. Nám našťastie zabral len jeden 3 kg a tiež bol chytený na tuniaka. Do vody putovalo celkom slušné množstvo rýb, čo sa opakuje niekoľkokrát do roka. Celkom chápem, že domorodci sú takí pokojní. Je tam dosť rýb aby si zachytali po celý rok a nie len tri dni v roku ako u nás. No my si budeme musieť na zmenu myslenia ešte asi počkať.
Po Michalovom príchode sa nám podarilo vypnúť tri ryby. Bolo jasné, že musia prestať experimenty a treba nasadiť osvedčené zbrane. Nasadili sme na kombinované krátke montáže dlhé 20-15 cm, zaťažené plastickým olovom, háčiky fox SSBP, SSC a pre mňa najlepšie vlasové „rovnátko“ Fox Line Aligna adaptor. Montáž bola pevná s olovkami 120-140 g. Po každej závažke sme dávali na háčik ešte vo Fox PVA MESH pančuche rozdrvené gule s halibutom, zaliate Amino Stimom. Počas týždňa sme zakŕmili 4 kg Tuna, 6 kg pelety Halibut Gulp, krásne olejnaté, domáce boilies asi 7 kg a približne 15 kg partiklu.
Chytali sme v celom páse krmiva, ale aj mimo neho. Najväčšie ryby boli však práve z krmiva, čo ma trochu prekvapilo. Po zasakovaných rybách zostali v saku kúsky kukurice a repky, neskôr bolo jasné, že vyhľadávajú hlavne nášho tuniakového favorita.
Pre mňa to bol skvelý zážitok vytiahnuť 20 kg lysáka z neznámej vody. V roku 2011 to bol už druhý cez 20 kg, čo ma utvrdzuje v presvedčení, že Berkley Gulp Carp naozaj chytá. V tomto roku budem pokračovať v testovaní celého spektra boilies.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
