Mať pádny dôvod ísť na ryby znamená často iba potrebu vyventilovať, utriediť si myšlienky, či stresy z práce. Kamkoľvek. Skrátka vypadnúť k vode. Mať pádny dôvod na Pád, znamená priblížiť sa k divočine, vstrebať absolútnu dávku adrenalínu, nepoznať dopredu výsledok. Taliansky veľtok nie je, a zároveň je, pre mňa veľká neznáma. Už viac ako sedem rokov navštevujem jeho brehy niekoľkokrát do roka. Nebudem vám písať klasiku tak, ako mnohí, nebudem viesť tento článok štýlom „prišiel som, nahodil som, sekol som a odfotil som“...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Taliansky veľtok nie je, a zároveň je, pre mňa veľká neznáma. Už viac ako sedem rokov navštevujem jeho brehy niekoľkokrát do roka. Nebudem vám písať klasiku tak, ako mnohí, nebudem viesť tento článok štýlom „prišiel som, nahodil som, sekol som a odfotil som“. Pád býva milosrdný i neľútostný zároveň. Pád dokáže darovať zážitky, aké možno nenájdete nikde inde, Pád dokáže vziať život, Pád dokáže zraziť človeka na kolená, Pád dokáže učarovať natoľko, že sa k nemu človek musí vrátiť...
Potrebujem ho cítiť, potrebujem počuť šum jeho vĺn, potrebujem ho zažívať viac, ako ktorýkoľvek iný revír. Nikdy nemá rovnakú tvár. Miesta, kde ešte pred dvomi rokmi ležali naše montáže v hĺbke viac ako tri metre, sú dnes takmer na suchu, inde je to práve naopak. Aj pre takúto rozmanitosť milujem túto rieku. Dosť bolo však snívania.
Ešte stále som nevyhral
Po rokoch strávených na brehoch rieky som sa rozhodol ukázať vám tvár tohto revíru mojimi očami. Očami dobrodruha, očami človeka, ktorý pri tejto rieke zažil tak slzy šťastia, ako i bolesti... Ak ktosi odchádza do Talianska s presnou predstavou kde sa usadí, kde nahodí, akým spôsobom bude loviť, zrejme tu toho ešte veľa nezažil.
Každý odchod na výpravu pre mňa znamená jednu veľkú neznámu. Inak to nebolo ani minulý rok. Prvú minuloročnú výpravu som absolvoval spolu s mojimi priateľmi skoro na jar. Jar rovná sa v Taliansku lotéria. Teplé počasie, o akom u nás ešte neslýchame, núti ryby začať po zime naplno žiť. Teplé počasie však núti na odchod i sneh v Alpách. Kto z koho? Stihnem skôr zábery, alebo iba dravý prúd mútnej vody?
V tom prvom prípade znamená zažiť raj, v tom druhom, naopak, peklo. Predstavte si slnkom zaliaty breh rieky, pomalá tichá voda, z času na čas záber od krajšieho kapra. Presne takto to môže vyzerať na jar u nás, trebárs na Váhu. Teraz si však predstavte: vlny unášajú na svojich chrbtoch neraz stovky kubíkov dreva, kmeňov i celých stromov, dvadsaťpäťkoňový motor takmer nevládze, uväzujem v tom najväčšom prúde nad dvadsaťtri metrov hlbokou jamou trhačku, očami sliedim po rozbúrenej hladine a dúfam, že ďalší a ďalší obrovský kus dreva nezničí moju loď. Pot na spánkoch, žily na rukách navreté, azda iba preto, že to zažívam už x-tý raz, zvládam to a zdravý sa dostávam na breh. Ešte stále som však nevyhral...
Poradca pre veci kaprové
Asi takto nejako titulujem môjho veľmi dobrého kamaráta Peťa. Zatiaľ čo mojou doménou sú sumce, on, naopak, pasie po talianskych riečnych kaproch. Chalan to vie a zatiaľ čo pred rokmi pôsobil na brehoch Pádu neisto, dnes je tu ako doma. Má jeden veľký dar: dokáže sa adaptovať na každú situáciu, jeho snaha o ulovenie kapra sa nekončí nahodením, či vyvezením. Zatiaľ čo iní dávno strácajú nádej, on prepína do svojho režimu. Nakoniec, posúďte sami...
Stav hladiny nám skutočne nepraje. Čože ja? Moje trhačky na sumca, aj keď s problémami, sú na svojom mieste, ale umiestniť v takomto prúde kaprársku montáž sa zdá byť neriešiteľný problém. Neveriacky pozerám na dvanástku vlasec, ktorý Peťo berie do rúk. Chápať začínam, až keď ho vidím čo sa chystá urobiť. Moje trhačky znamenajú silný vlasec s priemerom 0,45 mm. On sa rozhoduje vyskúšať trhačku na kapry. Zaznamená úspech?
Trhačka – vynikajúci zlepšovák
Z týchto úvah ma už po niekoľkých hodinách vytŕha zvuk jeho signalizátora. Viem, že ryby s hmotnosťou cca 7 kg nie sú pre kaprára príliš veľkou výhrou. V tejto situácii sú však darom z nebies a nebyť nápadu s trhačkou, v daných podmienkach by nedocielil azda ani záber. Zdolávanie rýb v silnom prúde je už troška iná káva, než na akú ste mnohí zvyknutí. To, čo v stojatej vode dokáže narobiť ryba s hmotnosťou 15 či viac kilogramov, to tu v prúde hravo zvládne sedmička.
Trhačku spomínam nielen ako zaujímavosť. V nepriaznivých podmienkach pri love v riekach je to, ako sme sa sami presvedčili, vynikajúci zlepšovák, ktorý je možné aplikovať aj u nás doma. Mnohí rybári vyhľadávajú pri love v riekach pokojné partie, ktoré sa zdajú byť na lov najideálnejšie. Už neraz sme sa však presvedčili, že kapry aj v lete doslova vyhľadávajú prúdiace úseky s najlepšie okysličenou vodou. Azda vám i tento poznatok prinesie rozšírenie kaprárskych obzorov pri love u nás doma...
Späť k fúzatým...
Počas štyroch dní sa dostávam do stavu absolútneho vyčerpania. Cinknutie rolničky v noci či počas dňa znamená v drvivej väčšine prípadov stromami odtrhnutú trhačku, a tak opäť do člna a znovu boj s vypätím všetkých síl. Keďže mám rád všetky spôsoby lovu, trápim trošku kaprársku časť výpravy a s úsmevom dávam Peťovi na frak jednou dvanástkou vytiahnutou spod kríka.
Zákon schválnosti funguje priam dokonale. Tak ako vždy, mám so sebou syna Maja. Šťastné to rybárske dieťa. Tak ako vždy si po vyvezení všetkých prútov vyberá tie, ktoré sa mu najviac pozdávajú. Neviem čím to je, ale vyberie si so železnou pravidelnosťou tie, na ktoré prichádza najviac záberov. Inak to nie je ani teraz. Pokým som tu ja zatiaľ zrejme iba do počtu a driem na vode i na brehu, mladý pán dostáva na breh prvé sumce, ktorých hmotnosť sa takmer vyrovnáva tej jeho.
Raz ja, raz on...
Prichádza ďalšia noc. Prišiel som sem tak ako vždy, za sumcami. „Kde, dopekla, sú?“ Hodiny ukazujú čosi po dvadsiatej tretej... Prút sa ohýba, rolnička konečne spieva tú moju a multiplikátor rozdáva prvé metre šnúry. Po záseku skáčem do člna. Uvidím, či sa poddá.
Pri tej tme a stave hladiny som opatrný, a tak, kým nemusím, na vodu nevyrážam. Ryba sa drží pri dne a ja si v tejto chvíli netrúfam odhadovať jej veľkosť. Ruky v jednom kŕči, šnúra kvíli vo vetre a špička prúta smeruje čoraz viac ku hladine rieky. Na malú chvíľu sa v nej dokonca stráca. Raz ja, raz on. Náradím som si istý; túto časť nikdy nezanedbávam, a tak po asi dvadsiatich minútach dostávam rybu ku brehu.
Z vody sa vynára obrovská papuľa majestátnej ryby, ktorou už v plytkej vode nejde hnúť. Našťastie, mám tu pomoc. Do vody pod rybu podsúvame celtovinu a spolu s ňou dostávame fúzača na ostrov. Skrátim to... Po niekoľkých márnych pokusoch ustálenie hmotnosti sa dostávame do reality. Ryba má 198 cm. V šoku ostávame po zvážení. Neuveriteľne veľké brucho, masívny chrbát, ručička váhy sa zastavuje na hodnote 65 kg.
Viem, že sú tu i omnoho väčšie ryby. Tento boj si však budem pamätať ešte veľmi dlho. Toto nie je bežne zdolaná ryba. Toto je v poslednú noc výpravy doslova a do písmena vydretá ryba. Vďaka ti, Pád, alebo ak chcete, vďaka ti, rieka PO...
Bilancia jarnej výpravy? Aj napriek nepriaznivým podmienkam sa nám pošťastilo vybrať z vody 15 kaprov s maximálnou hmotnosťou 12 kg, synátor sa za tých pár dní stihol popasovať s ďalšími štyrmi sumcami s hmotnosťou do 30 kg. Čo dodať na záver? Pád ma nepriťahuje iba svojou veľkosťou, či silou. Fascinuje ma v prvom rade absolútnou rozmanitosťou rýb, ktoré ponúka. Kapry všetkých tvarov, či foriem, sumce rovnako tak... Jar, o ktorej hovorím, nepriniesla to, čo sme očakávali. Ja však o nej píšem zámerne, pretože i toto je tvár tejto rieky.
Naša ďalšia výprava však bola zas o inom. Nazval by som ju možno Výpravou snov. O tom však ale nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
