Od obeda stojíme a sme bez záberu. Ryby sa začínajú ozývať až po polnoci a do rána sa nám darí zdolať päť bodovaných rýb, čím naše konto narastá o ďalších 47 kg. Hmotnostný priemer máme takmer 10 kg. Sme nevyspaní a unavení, ale pohľad na raňajšie výsledky nám dodáva novú energiu. Máme cez 112 kg, priebežne si držíme prvú priečku, ale vrásky na čele nám robia chalani chytajúci na č. 2. Aj oni mali plodnú noc a začali nám pekne dýchať na krk. Strácajú na nás necelých 19 kilogramov...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
ROZBEHNE SA TO KONEČNE?
Pred druhou nocou prevážame všetky nástrahy, ktoré meníme za väčšie. Rozhodujeme sa nasadiť dve 20 mm guľôčky a opäť je to jedna potápavá a druhá plavačka. Po dvadsiatej hodine máme záber z najviac zakŕmeného miesta. Zasekávam Tomášovu udicu a v počasí, keď sa neoplatí vyhnať ani psa, ideme na vodu.
Je mi hneď jasné, že táto ryba bude mať cez 65 cm, čo je na týchto pretekoch minimálna bodovaná hranica. Tomášovi navádzam do podberáku lysca cez 10 kg. Máme radosť a veríme, že sa nám to už konečne rozbehne. Nadránom nás zo spánku vytrháva zvuk Tomášovho signalizátora a je to opäť rovnaká udica. Scenár sa opakuje a keďže som rýchlejšie pri udiciach, zasekávam a ideme na vodu. Bez väčších problémov máme kapríka cez 7 kg v podberáku. ň
Sme pár metrov od brehu a vtom registrujem záber na moju udicu, ktorá je vyvezená pri potopených stromoch, kúsok od brehu. Vyskakujem z člna a beriem prút do rúk. Tomáš mi zatiaľ pripravil druhý podberák a odráža ma na vodu. Takmer bez boja podoberám identického kapra, ako sme chytili pred chvíľou. S príchodom rozhodcu prirážam čln ku brehu a vážime prvýkrát dvojicu rýb. Rozhodca nám pripisuje cez 14 kg za obe ryby a odchádza.
Zhruba po dvoch hodinách mám záber v tom najväčšom lejaku. Ozvala sa príbrežná udica a ďalší bodovaný kaprík je náš. Prezváňame rozhodcu a vzápätí sa roztáča cievka na Tomášovom navijaku. Kapra nechávame pri brehu v podberáku tak, aby nám neutiekol, berieme druhý podberák a znova vyrážame na vodu.
REKORD MARATÓNU!
Ide to ako cez kopirák. Sotva naviniem 0,60 mm „šokáč“, hádžem do vody kotvičku, ktorá nás udržuje vo veľkých vlnách na jednom mieste. Cítim, že ryba je zamotaná vo vodných trávach, tak sa viac opieram do prúta. Trávy postupne povoľujú a zároveň cítim aj rybu, ktorú pumpujem pomaličky ku hladine. Tomáša upozorňujem, aby si pripravil podberák. Snažím sa na rybu svietiť čelovkou len toľko, aby sme ju videli, ale zároveň ju nevyplašili.
Kapor má cez oči prevesený jeden trs trávy a na prvý pokus a bez boja ho Tomáš podoberá. Nechápeme, ako sme zdolali takú rybu bez toho, aby čo len trošku zabojovala. Využili sme moment prekvapenia a kaprík bojuje až v podberáku. Vysmiati od ucha k uchu si pľasneme rukami na znak dobre vykonanej práce. Kapra tipujeme tak na 16 kg a vyrážame ku brehu. Tam nás už netrpezlivo očakáva rozhodca. Nerozumie, prečo sme ho prezváňali, keď sme ešte ani nemali zdolanú rybu...
Je mu to jasné v momente, keď vyberám z vody druhý podberák. Tomáš svojho veľkého šupináča prináša v podberáku a kladie ho na podložku. Máme druhýkrát na váženie dve ryby naraz. Môj kaprík má cez 7 kg a Tomášov nádherných 18,93 kg! Je to jeho tovačovský osobák, ku ktorému mu ihneď gratulujem. Táto ryba sa ihneď stáva rekordom maratónu, keďže na predošlých štyroch ročníkoch sa väčší kapor ešte nechytil. Ihneď telefonuje otcovi, ktorý mu oznamuje, že aj oni mali plodnú noc a chytili niekoľko rýb.
RANNÝ ŠOK!
Ráno dostávame výsledky, ktoré nám vyrážajú dych. Sme na prvom mieste a druhú priečku obsadzuje Tomášov otec s Janom Mertensom. Pri raňajkách si zaslúžene vychutnávame ananás z konzervy. Do obeda máme dva zábery a obe ryby úspešne zdolávame. Na naše konto pribúda ďalších takmer 17 kg. Po každom zábere dokrmujeme 0,5 až 1 kg boilies mixu pozostávajúceho z SK-30 a Signal v priemeroch 20 a 24 mm. Vynechávame pelety a z partiklu prihadzujeme len tigrí orech.
Od obeda stojíme a sme bez záberu. Ryby sa začínajú ozývať až po polnoci a do rána sa nám darí zdolať päť bodovaných rýb, čím naše konto narastá o ďalších 47 kg. Hmotnostný priemer máme takmer 10 kg. Sme nevyspaní a unavení, ale pohľad na raňajšie výsledky nám dodáva novú energiu. Máme cez 112 kg, priebežne si držíme prvú priečku, ale vrásky na čele nám robia chalani chytajúci na č. 2. Aj oni mali plodnú noc a začali nám pekne dýchať na krk. Strácajú na nás necelých 19 kilogramov.
LEN NIČ NEPODCENIŤ!
Napriek únave sa snažíme nič nepodceňovať a robiť všetko na 100 %. Vychádza slnko a radikálne sa zlepšuje počasie. Takáto situácia nám hrá do karát, čo sa aj prejavuje na rybej aktivite. V priebehu siedmich hodín chytáme tri bodované ryby. Dva zábery prichádzajú od brehu, jeden zo vzdialenej bójky. Všetky ryby mali cez 10 kg a pri večerných výsledkoch sa vzďaľujeme teamu na čísle dva o 57 kg.
V noci nám to veľmi neberie a máme len dva zábery od brehu. Zo vzdialenej bójky sme nemali žiadny záber, ale 50 kg náskok si do rána stále udržujeme. Cez deň je opäť teplo a ryby pri brehu sú aktívne. Nočnú stratu doháňame cez deň, keď lovíme počas ďalších siedmich hodín štyri bodované ryby. Keďže nám zo strednej bójky prestávajú chodiť zábery, rozhodujeme sa nájsť dve nové miesta, ktoré následne zakrmujeme dávkou partiklu a boilies. Kŕmenie taktiež opakujeme večer, ale na týchto miestach ešte nelovíme.
Nevieme prísť na to, prečo nám pomerne plodné miesto tak rýchlo vyhaslo. Jednou z možností je, že nám tam ľahol sumec. Starému miestu v strede sektora dávame ešte jednu noc a pokiaľ nepríde záber, ráno odtiaľ udicu stiahneme. Ďalšie vrásky na čele nám začali robiť dva teamy, ktoré sa rozchytali a nebezpečne sa na nás začali doťahovať. Na č. 3 začali ťahať jedného amura za druhým a team DC4 chytajúci na Top mieste a to je číslo 40.
PRVÉ STRATENÉ BODY
Noc zo štvrtka na piatok je pre nás najkrutejšia. Máme dva zábery, ale o obe ryby prichádzame v hustých trávach a do rána už nechytáme ani jednu bodovanú rybu. S malou dušičkou nazeráme do posledných výsledkov pred informačným embargom. Našťastie táto noc bola veľmi slabá a nachytalo sa veľmi málo rýb, najmä tímy, ktoré nás ohrozovali.
Ryby začínajú byť aktívnejšie viac cez deň ako v noci. Ráno netrpezlivo očakávam záber od brehu, ktorý nakoniec aj prichádza a podoberáme 8 kg kapríka. Zmena miesta sa nám vypláca v podobe 12 kg šupináča, ktorý zabral pred obedom. Po trinástich hodinách máme záber aj z druhého nového miesta, čo nás nesmierne teší. Po príchode na breh a uložení kapra na podložku sa hlási aj udica od brehu. Skáčem do člna a k Tomášovmu päť kilovému kapríkovi prikladám 6-kiláča.
Počas dňa platí informačné embargo, takže netušíme, ako sú na tom lovci amurov a ani to, ako sa darí na čísle 40. Počas váženia rýb počujeme v rozhodcovej vysielačke informáciu, že na č. 40 chytili zhruba dvadsaťkilového kapra. Neverím vlastným ušiam! To je už hádam moje prekliatie, aby som mal takú smolu, že po štvrtýkrát budeme mať ,,len“ druhú najväčšiu rybu pretekov?!
Zhruba po pol hodine sa špionážnymi metódami dozvedáme, že je to len ,,kačica“, ktorú vypustili organizátori, aby nás trošku znervóznili. To sa im aj podarilo. Čo čert nechcel, asi hodinu po tejto informácii sa šíri ďalšia správa o ulovení 19,62 kg lysca na čísle 38. Tentoraz to však už bola pravda a organizátori túto rybu doslova privolali... Zostávame trošku sklamaní, že nám pár hodín pred koncom uteká cena za najťažšieho kapra. Ideme však ďalej a sústredíme sa na náš cieľ, ktorý je udržať prvú pozíciu až do konca.
POSLEDNÁ NOC
Večer sa nám namiesto priebežných výsledkov dostáva do rúk papier, na ktorom sú rozpísané všetky ceny. Konečne sa dozvedáme, o čo vlastne hráme. Psychika dostáva poriadne zabrať, nakoľko sú ceny v tomto roku skutočne štedré a nejde o fazuľky. Okrem zaujímavej peňažnej hotovosti sa hrá aj o lístky na budúcoročný World Carp Clasicc, ktorý bude v Taliansku na jazere Bolsena.
Posledná noc je opäť náročná. Nedá sa nám zaspať a takmer celú noc stojíme pri udiciach. Ťaháme však iba zopár nebodovaných rýb, ktoré sa nám posledné dni úspešne vyhýbali. Chytáme aj trofejného karasa, ktorému meriame 45 cm, ale nie je nám to nič platné. Nadránom strácame pred podberákom zhruba 8 kg lysca, čo nám vôbec nepridáva na nálade. Sú to nervy až do posledných chvíľ.
Náladu nám vylepšuje 7 kg kaprík, ktorý zabral o šiestej ráno a 15 minút pred ukončením pretekov ešte zdolávame poslednú našu rybu a to 7,10 kg kapríka. Prichádza výstrel a je po všetkom. Tomáš telefonuje otcovi a zisťuje, ako je na tom ich Berkley team. Poslednú noc sa im celkom darilo, ale netušia, ako sú na tom v porovnaní s číslom 40 a číslom 3, kde ešte ráno chytili 12 kg amura a o jedného veľkého prišli pri brehu.
EUFÓRIA A STRIEKAJÚCE ŠAMPANSKÉ
Balíme množstvo vecí a medzi poslednými prichádzame na vyhodnotenie. Aj keď nám mnohí vopred gratulujú, stále nemáme
100 % istotu, ako to vlastne dopadlo. Prichádza vyhodnotenie a s ním aj výzva všetkých zahraničných účastníkov, aby sa dostavili na pódium. Dostávame darčeky v podobe podložiek pod ryby od Českomoravského kaprárskeho spolku.
Vyhlasujú prvú kategóriu a zároveň udeľujú cenu za prvú bodovanú rybu maratónu. Takúto cenu si preberám po prvýkrát a je to super pocit. Vyhlasujú ceny za sektory, po ktorých prichádza na rad odovzdávanie ceny za celkové tretie miesto. S veľkým prekvapením na ňom končí Tomášov otec s Janom Mertensom. Ohlasovanie druhého miesta moderátor zámerne naťahuje a nám už nestačí zadržaný dych. Po tom, ako vysloví, že je to domáci team DC4, padá nám kameň zo srdca a vypukne nadšenie. Vystupujeme na pódium, podávame ruky súperom a preberáme ocenenia. Medailu na krk vešajú aj nášmu štvornohému členovi teamu, a to Denimu.
Nastáva eufória a strieka šampanské. Aj keď som počas týchto pretekov schudol zopár kíl a určite pribudlo niekoľko šedivých vlasov, sú to zážitky, ktoré sa nám nikdy nevymažú z pamäti. Na záver mi zostáva len poďakovať organizátorom a rozhodcom za skvelo zvládnutú akciu. Tomášovi za to, že sme to spolu dotiahli až do víťazného konca a firme Rybolov, s.r.o, výhradnému dovozcovi Star-baits, ktorá nám na tieto preteky zabezpečila dostatočné množstvo krmiva.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
