O kormoránoch a ich škodlivosti na obsádky rýb v podhorských tokoch bolo napísané už veľmi veľa. Po zimných náletoch kormoránov na Orave, hornom Váhu, Hrone a ďalších riekach zostávajú z pôvodných silných populácií pstruhov, lipňov, ale aj jalcov hlavatých, jalcov obyčajných, podustiev a ďalších druhov rýb len nepatrné, doráňané torzá.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vraj pomáhajú?
Dnes už nielen rybári, ale aj niektorí rozumní ochrancovia prírody začínajú chápať, že nadštandardná ochrana kormorána na úkor pstruhov a lipňov je neodpustiteľným omylom.
Menej známe sú nepriaznivé vplyvy kormorána na nížinné toky a ich spoločenstvá rýb. Naopak. V tomto smere ešte stále vládne presvedčenie, že kormorány nepredstavujú žiadne ohrozenie rybích obsádok. Ba môžeme sa stretnúť aj s názormi o užitočnosti kormoránov, ktoré vraj svojím predačným tlakom pomáhajú regulovať „premnožené plevelné“ druhy rýb...
Dokázať skutočnú pravdu v tomto prípade nie je vôbec jednoduché. Pod vodnú hladinu totiž nevidno. Ichtyologické prieskumy na veľkých nížinných tokoch sú mimoriadne ťažké a ich výpovedná hodnota otázna. Priame pozorovania kormoránov pri love sú pre ich plachosť pomerne vzácne. No viaceré skúsenosti, či už od nás, alebo zo zahraničia, poukazujú na to, že aj nížinné druhy rýb vo väčších riekach a stojatých vodách môžu byť značne ohrozené silným predačným vplyvom kormoránov.
Ryby v zime
Ryby patria medzi živočíchy s premenlivou telesnou teplotou. S poklesom teploty vody sa ich metabolizmus spomaľuje, spomaľujú sa ich reakcie, väčšina druhov rýb počas zimy znižuje až zastavuje príjem potravy. Ryby zimujú. Prežívajú najmä vďaka tukovým zásobám, ktoré si vytvorili počas sezóny. Spomaľujú sa aj ich obranné reakcie a únikové reflexy. Ryby sú preto v zimnom období mimoriadne zraniteľné. V prípade vyrušovania zazimovaných rýb sú ich tukové zásoby predčasne vyčerpané, následne dochádza k odberu energie zo svaloviny, k výraznému chudnutiu rýb a znižovaniu ich odolnosti pred ochoreniami. Ryby sú kvôli zníženej imunite vystavené zvýšenému riziku rôznych infekcií. V prípade hlbších poranení spôsobených kormoránmi, alebo volavkami sa infikované rany ďalej rozširujú až dochádza k vytváraniu hlbokých kráterov vo svalovine, často prenikajúcich až k chrbtici. Dochádza k šíreniu parazitov, vírusových a bakteriálnych chorôb. Ohrozené sú nielen poranené, ale aj zdravé, no neustálym vyrušovaním vysilené ryby. Dielo skazy často dovŕšia vírusové ochorenia – hlavne jarná virémia kaprov, kde úmrtnosť môže dosiahnuť až okolo 80 %!
Masaker v rybníku
Zimné nálety kormoránov môžu mať doslova fatálne následky na menších stojatých vodách, riečnych ramenách a predovšetkým na rybníkoch. Dochádza tu nielen k vysokým stratám spôsobeným priamou konzumáciou rýb, ale hlavne k mnohonásobne vyšším nepriamym škodám, spôsobených poraneniami či vyrušovaním rýb počas zimovania. V rybárskych revíroch sa tieto škody zisťujú a preukazujú veľmi ťažko. Choré ryby na udicu neberú a uhynuté zostávajú ležať na dne, prípadne sa stávajú ľahkou korisťou rôznych ďalších predátorov – vydier, líšok... Na jar nemôžeme celú obsádku zloviť a spočítať straty.
Len rybnikári majú reálnu predstavu o tom, aké škody na rybách môžu spôsobiť nálety kormoránov. Pri jarných výlovoch sa im naskytne len žalostný pohľad na zdecimovanú a doráňanú obsádku rýb. Kompenzácie zo strany MŽP sú len slabou náplasťou za ich náročnú prácu a každodennú starostlivosť o ryby. Násada kapra, rovnako aj dravých rýb, hlavne zubáčov sú vydané napospas tomuto dokonalému predátorovi.
Ohrozené sú všetky typy vôd
Je viac ako pravdepodobné, že sa niečo podobné ako na rybníkoch deje aj na našich nížinných tokoch, priehradách, štrkoviskách, riečnych ramenách a ďalších vodách. Ohrozené sú prakticky všetky miesta, kde sa ryby sústreďujú na prezimovanie a je úplne jedno v akej hĺbke sa nachádzajú, pretože kormorán sa dokáže ponoriť až do hĺbky 30 metrov! Na inváziu kormoránov na nížinných vodách pravdepodobne ako prvý doplatí zubáč vo veľkosti do 50 cm. Napovedajú tomu skúsenosti z rybničných chovov, rovnako aj zahraničné skúsenosti z niektorých štrkovísk. Čo sa týka ďalších potravných druhov rýb, tak je zloženie potravy kormorána väčšinou veľmi podobné zloženiu obsádky rýb. Dokonca aj menšie sumce predstavujú potenciálnu korisť kormoránov a nepomáha im ani to, že žijú pri dne, v prekážkach. V tomto prípade je jedinou najúčinnejšou ochranou dobrá zima, keď hladinu uzavrie ľadová pokrývka.
Riešenie?
Nie je vôbec jednoduché. SRZ sa postaral o udelenie výnimky na plašenie a reguláciu počtu kormoránov, prakticky na všetkých rybárskych revíroch. Udelenie takejto výnimky je prvou možnosťou ako účinne zakročiť. No v tomto prípade je mimoriadne dôležitá dobrá spolupráca s poľovnými združeniami, kde sa konkrétny rybársky revír nachádza. Kormorán nepatrí medzi poľovnú zver, nemá mimoriadne chutné mäso, a tak ani nie je pre väčšinu poľovníkov atraktívny. Navyše, hlavne staršie jedince kormoránov sú veľmi inteligentné, opatrné a plaché, a tak sa dajú len ťažko uloviť. Tam, kde je výborná spolupráca medzi poľovníkmi a rybármi, sa dostavujú aj prvé výsledky a kormoránov postupne ubúda. Ideálne je pokiaľ sa v rybárskom zväze nachádzajú aj členovia poľovných združení. Samozrejme, že úplne ideálne by bolo, pokiaľ by sa stavy kormoránov regulovali v miestach ich hniezdenia, hlavne na severe Európy. Je to najjednoduchšia a zároveň najlacnejšia cesta. Na to sa však spoliehať nemôžeme. Aj tu majú totiž ochranári vtáctva pomerne silnú pozíciu. Ďalšou možnosťou sú určité stimuly pre poľovníkov – napríklad finančná odmena, alebo balenie nábojov za každého uloveného kormorána – tzv. zástrelné. To sa pomerne dobre osvedčilo v Čechách na niektorých rybničných chovoch.
Kormorán patrí do prírody
Napriek všetkému, čo tu bolo spomenuté je potrebné na záver dodať, že kormorán je prirodzenou súčasťou našej prírody. Na Dunaji bol, pred vybudovaním vodného diela Gabčíkovo, známy ostrov kormoránov. Kormorány tu pravidelne hniezdili a nedochádzalo k ohrozeniu rýb. No mám pocit, že okrem priamych zásahov človeka aj premnožené migrujúce kŕdle kormoránov úplne vytlačili pôvodnú - natívnu populáciu kormoránov, ktorá je nenávratne preč. To je však otázka širších odborných diskusií. Každopádne, kormorán patrí do našej prírody, rovnako ako pstruh, lipeň, jalec, šťuka, zubáč... Otázka je však kde a v akom počte. Pokiaľ bude kormorán na Orave, Váhu, Turci, Kysuci..., tak je to rovnaký nezmysel, akoby sme vykrmovali kamzíky na Žitnom ostrove. Kormorán jednoznačne patrí na Dunaj, ale nie v tisícoch, no maximálne stovkách kusov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
