Všetko sa to začalo po viacerých neúspešných rybačkách na jednej malej rieke, keď som sa nevedel prechytať k väčším rybám. Až na pár kapríkov som nič poriadne neulovil. Po dlhom trápení som sa radikálne rozhodol zmeniť revír. Samozrejme, bola to tiež rieka, ale úplne iná ako tá, na ktorej som lovil predtým.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Moje tajné miesto
Nebola ničím pekná ani príroda nebola až taká krásna, ale túžba zdolať tu pár miestnych kapríkov bola naozaj silná. Párkrát som sa bol prejsť popri brehu, snažil som sa na prvýkrát vytypovať si dobré miesto, kde budem mať pokoj a nebudem nikým a ničím rušný. Našiel som malé zarastené miestečko, kde som musel nosiť veci od auta asi 700 m. Nie je to až taká vzdialenosť keď chodievate na víkendové rybačky alebo na dlhšie, ale ja som chodil na ryby rovno z práce a po rybačke naspäť do roboty. Rozhodol som sa loviť len po práci a víkendy som nechal tak, aby som si miesto zbytočne neprezradil. Bolo naozaj zaujímavé, hĺbky sa pohybovali od 60 cm po 2,5 m, cez celú šírku rieky sa tiahli duny. Ryba má tak veľa možností kade plávať a kde zbierať potravu.
Večerný relax pri prútoch
Hneď pri prvej nočnej rybačke sa mi podarilo chytiť dva kapríky okolo 8 kíl. Bol som nadšený, že som hneď na prvýkrát trafil miesto, kde ryby zbierajú. Touto nocou sa začal pre mňa neuveriteľný kolotoč záberov. Chodil som k vode každú druhú noc a aj keď som nechytal, vždy som sa zastavil kapríkom nahádzať nejaké dobroty. Ešte teraz mám v pamäti to, ako som si lámal hlavu nad veľkosťou ulovených rýb. Nie a nie dostať kapra nad desať kíl. Bola nedeľa a ja som mal konečne aj v pondelok voľno. Hurá k vode! Prešiel som malou „uličkou“ na miestečko, potichu som sa rozbalil. Na jeden prút som nastražil dve 20 mm guľôčky Messiah, urobil stringer (navlečené boilies na PVA šnúrke) a nahodil hore po prúde. Druhý prút som musel naviazať nanovo... Po zostavení som nastražil dve malé, 16 mm guľôčky Beastliness, zhotovil som takisto stringer a nahodil dole prúdom asi tak do jednej štvrtiny rieky. Postavil som si brolly-prístešok, posteľ a ostatné potrebné veci dal pekne do poriadku. Uvaril som si dobrú kávu, pri ktorej som si užíval zapadajúce slnko. Je to až neskutočný relax, sedieť takto v lone prírody úplne sám a cítiť, vidieť ako sa deň mení na noc. Denné zvieratá sa utišujú, nočné sa začínajú pomaly vytrácať zo svojich úkrytov pripravené na lov... Prekvapilo ma, že som nemal žiadny záber, tak som si po dopití kávy išiel pokojne ľahnúť, aby som mohol byť hore už pred svitaním.
Nádherný premiérový lysec
Zavrel som oči ...píííííp, jazda. Neviem ako dlho som spal, ale brutálna jazda kričala „vstávaj“. Opatrne som dvíhal prút, kapor mi bral značnú časť vlasca, súboj trval už asi 15 minút a ja som stále nemal rybu pod kontrolou. Po ďalších 10 minútach som dostal rybu ku brehu a podarilo sa mi ju podobrať. Pozeral som do podberáka a ryba sa mi nezdala až taká veľká ako som si myslel. Rozložil som podberák, rybu som skúsil zodvihnúť. Až vtedy som cítil skutočnú hmotnosť ryby. „Pekná váha“, pomyslel som si, uložil rybu na podložku a polieval ju vodou. Vzal som vážiaci sak, odvážil som najprv ten, a potom rybu v ňom a po odčítaní saku mala krásnych 15,3 kíl. Pozeral som na nádherného 96 cm lysca. Aké boli moje pocity? Naozaj neopísateľné, bol som šťastný a vzrušený. Zhotovil som pár nočných fotiek, pri ktorých som zachytil na pamiatku tú nádhernú rybu. Ešte jedna fotka ako plávala do svojej rieky, znovu som nahodil a zavolal mojim parťákom Dušanovi a Milankovi. Ešte som poslal krátku SMS na WCC na Bolsenu kamarátovi Marcelovi, ktorý tam bojoval a išiel som spať. Ľahol som si do postele, prezeral si fotky tej nádhernej ryby a z premýšľania ma vytrhla jazda na druhom prúte.
Musel som skúsiť nový flek
Po krátkej chvíli som zdolal krásneho 10,10 kilového riečneho šupináča, bol som v siedmom nebi. „Tak predsa, dve guľôčky našité pod sebou robia zázraky a mne sa darí chytať ryby cez 10-kilovú hranicu dokonca aj cez 15.“ Do rána sa už neudialo nič, ale to mi vôbec nevadilo. Vstal som síce celý dolámaný, ale po uvarení potrebnej kávy som poprehadzoval prúty, v rýchlom slede som mal dva zábery, jedného kapra som stratil a druhého zdolal. Mal okolo 7 kíl. Na obed som to zbalil. S vedomím, že na druhý deň prídem zas som sa nevedel dočkať ako znovu nahodím prúty do tejto nádhernej rieky. Ďalší deň som s blížiacim sa večerom kráčal malým úzkym chodníčkom k môjmu miestu. Keď som na mojom miestečku videl iného rybára, bol som veľmi sklamaný. Čo som mal robiť? Byť chrapúň a hádať sa, alebo sa vyhrážať? To nie je môj štýl a nikdy ani nebude. Sklamaný som síce bol, ale mal som možnosť skúsiť nové miesto, ktoré sa mi už dlhšie páčilo ale v dôsledku množstva záberov som nemal dôvod ho skúsiť. Asi to tak malo byť. Rýchlo som sa presunul na nové miesto, už začínalo byť pomaly šero. Rýchlo som rozbalil veci, jednu udicu nahodil po prúde asi 20 metrov ale asi len 5 m od brehu. Na dve malé nástrahy Beastliness pod háčikom som rozhodil asi 30 guľôčok okolo montáže. Druhú udicu som umiestnil priamo do koryta rieky. Na dve väčšie guľôčky Messiaha som tam rozhodil cca pol kila boilies.
Ďakujem za úžasné chvíle
O desiatej večer sa mi podarilo z koryta rieky vytiahnuť malého kapríka, ktorého som hneď pustil a znovu nahodil tie isté guľôčky, keďže neboli nijako poškodené. Celú noc sa nič nedialo až pri svitaní som mal jazdu. Zodvihol som prút a na konci cítil silnú rybu. Začal sa ďalší súboj s riečnym kaprom... Po naťahovačke „kto z koho“ sa mi v podberáku ocitol nádherný šupináč. Uložil som ho na podložku a vtom mi zazvonil budík. Bolo práve 5 hodín ráno. Paráda. Zvážil a zmeral som kapríka. Mal 95 cm a 13,2 kg. Pekné torpédo s parádne silným chvostom. Zhotovil som pár fotiek a šup s ním do rieky. Znovu som nahodil prút, ale do môjho odchodu sa už nič neudialo. V priebehu niekoľkých dní nastali dni plné dažďov a rieka sa zodvihla až o niekoľko metrov. Tým pádom sa moje malé riečne dobrodružstvo, bohužiaľ, skončilo. Používal som úplne klasické montáže. Tuhú šnúrku Quick silver 25 lbs, háčik longshank č.8, 200 g olovo na klipe a vlasec s hrúbkou 0,35 mm. Kŕmil aj chytal som na boilies Messiah a Beastliness od Max Carp. Čo dodať na záver? Celé toto riečne bláznovstvo trvalo asi dva týždne a ja som dostal do podberáka okolo 40 kaprov. Neboli tam len tie veľké kapry, ktoré som opisoval.... bolo tam naozaj niekoľko fantastických zážitkov, ktoré mi nikto nikdy nezoberie, boli to chvíle, keď som nestíhal obsluhovať dva prúty a boli časy, keď som nevedel čo tam mám dať, respektíve kam nahodiť, aby som mal záber od väčšej ryby. Za toto tejto nádhernej rieke ďakujem.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
