Tôňa, ktorú sme sa v minulých dňoch neodvážili prebrodiť, Vlado napoly prešiel a napoly preplával. Stále držal prút nad hlavou a kdesi sto metrov pod ním sa na hladine prevaľovalo telo veľkého lososa. Súboj rybára s rybou bol rovnocenný - v tej chvíli išlo o život obom.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Takto sa to robí...
Pri raňajkách vošiel do jedálne jeden zo sprievodcov a priniesol dobrú novinu: voda v rieke vďaka peknému počasiu a topeniu ľadovca stúpla a ráno sa mu podarilo vyjsť s loďou bezpečne cez zatopené vývraty stromov až osem kilometrov proti prúdu, do miest, kde stojí množstvo lososov čavyča. Nemusíme teda šliapať pešo, ale po raňajkách nás odvezie priamo na loviská a pred večerou sa pre nás zase vráti. Keď nastupujeme do lodí, opäť nám sedemdesiatročný "dedo" - jeden zo štamgastov Cottonwood Lodge dokázal, že pekné ryby je možné uloviť v pokoji a pohode priamo pri kempe. Rovnako ako včera sedel v kotvisku lodí a z lode uviazanej pri brehu chytil patnásťkilového lososa. Nahodené mal tak nanajvýš 5 metrov od brehu a ešte si pri tom fajčil z fajočky! Akoby nám chcel povedať: "Takto sa to robí mládenci, netreba sa nikam naháňať, keď máte veľké ryby priamo pod nosom ...". Lenže nám sa jednoducho nechcelo loviť lososy "na ťažko", navyše na mieste, kadiaľ čo chvíľu prechádzajú motorové lode s rybármi mieriacimi z rybárskych kempov proti prúdu rieky - keď už sme merali tú dlhú cestu, chceli sme rybárčiť tam, kde nie sú ľudia a kde sme si okrem rybačky mohli užívať aj atmosféru aljašskej divočiny. A také miesta začínajú päť kilometrov proti prúdu rieky od Cottonwood Lodge.
Umelé ikry sú to naj
Správa o prejazdnosti náročného úseku rieky sa rýchlo rozniesla a spolu s nami sa proti prúdu vydáva ďalších niekoľko lodí poháňaných tryskovými motormi. Prejazd meandrami silne prúdiacej rieky, kľučkovanie medzi podomletými brehmi, vyvrátenými stromami aj naplavenými konármi a kmeňmi pripomína miestami počítačovú hru. Ale stokoňový motor si s prúdom hravo poradil a vďaka skúsenosti vodiča sme počas dvadsiatich minút hladko došli na miesto, kam by nám cesta pešo trvala najmenej dve hodiny. Cestou sme videli na jamách stáť mohutné kingy a vyplašili sme niekoľko orlov bielohlavých, ktoré na brehu rieky porcovali zvyšky z kostry včera vyfiletovaného lososa. Jeden zo sprievodcov zostáva s nami na kamenistom brehu rieky a vysvetľuje nám, kde zvyčajne bývajú stanovištia kingov. Veľká časť rýb stáva v hlbokých ťažných vodách, kam sa k rybám dostanú len prívlačiari s poriadne zaťaženými blyskáčmi alebo s muškou nahodenou pomocou záťaže na bočnom prívese a pre muškárov sú zase vhodnejšie stanovištia v plytších vodách alebo miesta, kde je pomalší prúd. Už v minulých rokoch sa nám pri love kinga osvedčili oranžové mušky imitujúce chumáčik ikier unášaných prúdom. Lovili sme s týmito muškami na muškársky aj prívlačový prút. Trochu ma prekvapil náš sprievodca, ktorý používal mušky rovnakého tvaru (guľôčka s priemerom 1-2 cm), ale namiesto farby ikier, teda oranžovej mali jeho mušky farbu zelenožltú, modrobielu alebo fialovú. Tvrdil a neskôr nám aj v praxi predviedol, že lososy, ktoré v rieke nežerú, ale len agresívne či inštinktívne napádajú naše nástrahy, sú veľmi náladové a niekedy ich dokáže k útoku vydráždiť zelená, inokedy modrá a inokedy tradičná oranžová či ružová muška. Najdôležitejšie je, ako sme vedeli už z predchádzajúcich výprav, dostať mušku do hĺbky, kde stoja ryby. A v tom bol najväčší problém. Rieka pred nami vytvárala jazyk silného prúdu a v priehlbinách vedľa prúdnice sa pohybovalo niekoľko najmenej desaťkilových lososov. Stačilo však päťkrát nahodiť a ryby sa z pomalšie tečúcej vody opatrne stiahli priamo do prúdu. Jeden po druhom sme skúšali prechytať pokojnejšiu vodu pri mieste, kde sme vystúpili z lode, ale odmenou nám bolo len pár kilových dúhakov a dva len o málo väčšie, nedospelé lososy čavyča - "jack", ktoré sa občas akosi "omylom" primotajú medzi svoje desaťkrát väčšie príbuzné.
Stretnutie s dánskymi rybármi
Pár sto metrov pod nami táborila skupinka Dánov, ktorí sem jazdia rybárčiť už päť rokov - každý rok tu dva týždne táboria. Podľa ich slov si každý za desať dní rybačky chytí 5-20 kingov, ale tento rok je rybárčenie veľmi ťažké - rýb pritiahlo menej a slnečné počasie tiež nie je pre lov lososov práve ideálne. Na moju otázku, či nie je trochu škoda letieť z Európy na Aljašku a potom celé dva týždne trčať na jednom mieste a byť závislý od toho, či lososy prídu alebo nie, len krčia ramenami: "Je to lacné, každý si nakoniec nejakého lososa chytí, a keď sa celý rok pozeráš na husto obývanú rovinatú krajinu, aká je u nás doma v Dánsku, potom ti toto pripadá ako rozprávka", načo sa s gestom praotca Čecha na Řípe rozhliadne riečnym údolím a s gestom ruského mužika mi naleje pohárik vodky - tomu hovorím globalizácia. Kým som vyzvedal u dánskych rybárov, činil sa Jirka so Zdeňkom. Plandavky ani rotačky nezabrali a až keď naviazali cez obratlík na príves päťdesiatgramové olovo a na koniec udice nastražili zelenožltú mušku, dostavil sa prvý záber. Losos sa však v prúde vypol a potom sa nejaký čas nič nedialo. Slnko stálo už vysoko na blankytne modrej oblohe, teplota vystúpila nad 20 °C a skôr ako na rybárčenie lákala voda na kúpanie. So slovami: "V tomto počasí sa záberu kinga asi nedočkáme", vylovil náš sprievodca z vrecka fľaštičku s atraktantom a kvapol trochu esencie na jednu z fluozelených mušiek (čo na tejto rieke nie je tak celkom povolené). O desať minút potom podobral prvého kinga - 10 kg. "Len čo si ponecháš kinga, ďalej lososy dnes chytať nesmieš", upozornil na predpisy. A tak išla ryba späť do vody. Ďalšie, štrnásťkilový a potom dvanásťkilový king už také šťastie nemali a vo forme za studena údených filiet ich čakala cesta do Európy.
Muškárenie „na ťažko“
Popoludní k nám hlad a smäd priviedli späť Vlada, ktorý sa ráno vydal na lososie jamy ďalej proti prúdu. "Dve ryby mi spadli a jednu malú som vytiahol a pustil", referoval, zatiaľ čo otváral plechovku Millera a s ústami plnými sendviča dodal: "Mal som tam najskôr ten fialový a potom fluozelený zaťažený streamer, na ktorý sme chytali predvlani na Pumice. Ale nechytal som s normálnou šnúrou, to by som mušky do hĺbky v tom prúde vôbec nedostal, chytal som na toto", kývol hlavou smerom k svojmu muškárskemu prútu. Na navijaku bola síce šnúra, ale na nej bolo naviazaných asi 20 metrov vlasca - poctivej sedemdesiatky, potom bol obratlík, na ktorý Láďa pripínal olovko s hmotnosťou 30-60 g a na konci pol metra dlhý nadväzec z tridsaťpäťky monofilu - vlastne taká lososia variácia na francúzsku nymfu. "S normálnou muškárinou to síce veľa spoločného nemá, ale inak by som tú mušku do takmer dvojmetrovej hĺbky v silnom prúde, navyše hneď vedľa naplavených konárov a koreňov ani nedostal", komentoval Láďa techniku lovu: "Takto som nahadzoval necelých päť metrov pred seba a v tej čistej vode bolo parádne vidieť, ako lososy k muške vyrážali. Ale úplne hlúpe nie sú, pretože ako tam mucha desaťkrát okolo nich prešla, prestali si ju všímať a keď som nabrodil príliš blízko, tak všetky ryby zašli medzi korene a konáre vývrate".
Vynikajúci výkon – 21 kg!
Popoludní sa rozchádzame po riečnych ramenách proti prúdu. Na slniečku je cez 25 °C a v broďákoch je viac ako len teplo. Prešiel som niekoľko jám, kde stáli ojedinele lososy, ale po dvoch hodinách muškárenia som mal na konte len pár 40 cm dúhakov a jedného nedospelého, asi kilového kinga - "jacka". Keď som na brehu obdivoval prácu miestnych bobrov, ktoré tu povytínali mohutné topole, uvidel som za zátočinou, že Saša zdoláva veľkú rybu. Než som k nemu cez vyrúbané stromy došiel, bol losos preč - nadväzec ťah viac ako desaťkilovej ryby nevydržal. O kus ďalej som potom z vysokého riečneho brehu študoval Láďovu techniku lovu - nahodil olovom zaťažený vlasec asi päť metrov proti prúdu a zdvihnutou špičkou muškárskeho prúta sa snažil mušku vmanévrovať medzi lososy stojace v silnom prúde. Nie vždy sa mu to podarilo, ale občas sa niektorý z kingov za muškou zvedavo obzrel. V čistej vode to bolo veľmi pekné divadlo - ako v akváriu. A potom to prišlo. Ani som si nevšimol, ako ryba mušku vzala, zaregistroval som prehnutý prút a potom už len kvílenie navijaka. Losos vyrazil najprv proti prúdu, to ho Láďa ešte držal. Potom vypálil po prúde a strihal to vpravo, vľavo medzi vývraty a naplavené kmene a pne. Kým som sa rozhľadel, bol 200 metrov ďaleko. Láďa kľučkoval medzi stromami, ktorými sa preplietal backing a po chvíľke aj starý vlasec, ktorým podložil backing, ja som pomáhal vyslobodzovať vlasec a backing zo stromov a koreňov, cez ktoré viedol kamsi dole po prúde k rybe. Asi po piatich minútach sme dobehli na miesto, kde zľava i zprava pritekalo jedno z ramien rieky a kinga bolo vidieť, ako asi 150 metrov pod nami leží v miernom prúde bezmocne na hladine. Láďa sa musel rozhodnúť - buď brodiť, či skôr plávať za rybou, alebo mi dať prút a skúsiť prebrodiť jedno z ramien niekde proti prúdu a rybu potom vyloviť. Nakoniec zvolil rýchlejší variant: strhal zo seba bundu a muškársku vestu a s prútom nad hlavou sa vydal cez rieku po prúde. Najprv brodil, potom po špičkách poskakoval unášaný prúdom, až sa dostal na plytšiu vodu. Tôňa, ktorú sme sa v minulých dňoch neodvážili prebrodiť, Vláďa napoly prešiel a napoly preplával. Stále držal prút nad hlavou a kdesi sto metrov pod ním sa na hladine prevaľovalo telo veľkého lososa. Súboj rybára s rybou bol rovnocenný - v tej chvíli išlo o život obom. Asi po desiatich nekonečných minútach sa mu podarilo dobrodiť k vyčerpanej rybe. Stodvadsať centimetrov a 21 kg je na muškársky prút naozaj vynikajúci výkon - takýto veľký losos čavyča si svoj americký názov "king" naozaj zaslúži.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
