Po pomerne úspešnej rybačke na Liptovskej Mare sme sa s priateľmi dohodli na kratšej výprave na našu najlepšiu sumcovú priehradu - Domašu. Skôr, ako začnem opisovať priebeh tejto akcie, nedá mi vrátiť sa späť do histórie tohto „top“ sumcového revíru. O tom, že by Domaša mohla skrývať obrovské sumce, som začal niečo tušiť koncom 80-tych rokov. Hoci dovtedy najväčší zdokumentovaný úlovok sumca na udicu bol len niečo cez 40 kíl, správnosť tohto predpokladu potvrdil nález uhynutého sumca na Eve (časť Domaše) s dĺžkou takmer 260 cm. Zaujímavú príhodu o boji so zdochýnajúcim sumcom mi porozprávali aj dvaja bardejovskí poľovníci. Hynúcu rybu, ktorá im podvečer ušla, našli na druhý deň už mŕtvu na brehu. Sumec vážil niečo cez 70 kg.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Prvé cielené úlovky sumcov z tejto priehrady sa objavili v roku 2002. Ich hmotnosť sa pohybovala okolo 80 kíl. V roku 2003 prišiel úlovok takmer 100 kíl ťažkého sumca, ktorého sme ulovili na vábničku spolu s Ďurom Hrickom. Od roku 2003 sa pravidelne takmer každý rok vytiahol jeden alebo viac sumcov s dĺžkou 230 a viac centimetrov.
Posledné tri roky sa začali zdolávať sumce s dĺžkou presahujúcou, respektíve približujúcou sa k 250 cm. K dnešnému dňu sú tu evidované 2 úlovky sumcov s hmotnosťou cez 100 kg. Rok 2012 bol k sumčiarom mimoriadne štedrý. Určite k tomu prispela aj nízka hladina priehrady. Jej plocha sa zmenšila takmer o polovicu. Vyššia koncentrácia rýb spôsobila, že sa v tomto roku ulovilo na Domaši až 6 sumcov s hmotnosťou od 60 do 100 kg. Je zaujímavé, že všetky ulovené ryby boli chytené miestnymi rybármi a pokusy aj renomovaných sumčiarov či už zo Slovenska alebo zo zahraničia sa končili buď metrovými sumcami alebo dokonca fiaskom.
Absencia určitých ročníkov sumcov
Na tomto mieste sa pokúsim poskytnúť niekoľko typov a rád budúcim „sumcachtivým“ návštevníkom tejto priehrady. V prvom rade si musí každý uvedomiť, že ide o väčšiu vodnú plochu. Lov z brehov na trhačku je kvôli plávajúcim lodiam v rekreačnej sezóne takmer nemožný. Je tu potrebné zostrojovať montáže so šnúrou potopenou pod hladinou.
Druhá možnosť je spoľahnúť sa na málo účinné tzv. činkové bójky. Početnosť menších a stredne veľkých sumcov (3-50 kg) tu určite nie je nadštandardná. Takmer každá väčšia priehrada s výskytom sumca na Slovensku má stav v tejto kategórii rýb vyšší. Je tu vidieť absenciu určitých ročníkov sumcov. Kategória rýb nad 80 kíl je tu však z našich vôd asi najsilnejšie zastúpená. Kde je hranica veľkosti sumcov v tejto priehrade, si netrúfam určiť. Približný obraz nám pomôže urobiť nález rozloženého, viac ako 3-metrového sumca v toku v blízkosti dediny Bžany.
Mne osobne sa podarilo zažiť a natočiť na kameru zdolávanie obrovského sumca. Ryba dokázala troch rybárov v 3 a pol metrovom člne ťahať po Domaši takmer 13 hodín. Odhadom sme prešli asi 10 km. Rybu sme ulovili na prívlačový prút s 30 kg šnúrou. Sumca sme nedokázali dostať ku hladine a tesne pred polnocou, po takmer 13-hodinovom boji, pri jednom z výpadov ryba odtrhla šnúru. Pre porovnanie, s podobným náčiním dokážu zdolávať maďarskí prívlačiari na Páde sumce aj cez 100 kg. Najdlhšie súboje trvajú kratšie ako 2 hodiny.
Z toho všetkého vyplýva, že aj prívlač môže byť cestou ako uloviť väčšieho sumca, no na tie najväčšie musíme použiť niečo iné. Najvhodnejším spôsobom na ich ulovenie je vábnička. Tu však musím upozorniť, že Domaša je za posledných pár rokov taká prevábená, že reakcie sumcov na vábenie sú minimálne.
Jeden záber na 10 vychádzok
Na ulovenie ryby potrebujeme, okrem trpezlivosti, aj vhodné počasie bez vetra s vyhovujúcim barometrickým tlakom. Ak sa spoja všetky priaznivé faktory, až vtedy môžeme dúfať v úlovok veľkého sumca. Z vlastných skúseností a z informácií od priateľov sumčiarov mi vychádza pri vábení jeden záber asi na 10 vychádzok k vode.
Pri love z brehu môžem ponúknuť ešte jeden štatistický údaj. Partia rybárov loviacich sumce strávila v minulom roku viac ako 100 dní nepretržitého lovu. V priemere mali vyvezených 6 prútov. Za obdobie od júna do septembra chytili 6 sumcov. Dva vážili 40 kg, jeden mal takmer 60 kg a tri boli okolo jedného metra. Z týchto údajov vychádza 1 záber na 1 prút za viac ako 100 dní. To znamená, že na záber na 1 prút čakali zhruba 3 mesiace. Pre cezpoľného návštevníka to určite nie je potešujúca správa.
Ďalším obmedzujúcim faktorom pri love na Domaši je zákaz používania benzínových motorov. Aj keď je pomerne často porušovaný, Štátna plavebná správa s povodím a políciou v určitých intervaloch tento zákaz kontrolujú. S pokutou od 160 € vyššie odišiel odtiaľ už nejeden loviaci sumčiar. Ak to všetko zhrniem, vyplynie z toho, že na Domaši sa dajú uloviť aj obrovské sumce. Ak však nemáme dostatok času, je potrebné zabudnúť na lov z brehu. Určite je dobré naštudovať si reliéf priehrady (existuje CD Domaša), nechať doma benzínový motor a s elektromotorom sa pokúsiť uloviť sumca vábením.
Naša výprava
Vráťme sa však späť k našej výprave. Kvôli 24-hodinovému lovu sme vybrali termín na koniec septembra. Rekreačná aktivita v septembri je už minimálna. Plávajúce lode v tom čase nerobia problémy pri bójkovaní. Miesto sme si vybrali už dávno. Využili sme ponuku Ďura Hricka netušiac, že to bude jedna z jeho posledných rybačiek. Slušne vybavená chatka stojaca osamote na neprístupnom brehu, do ktorého sa opiera pôvodný tok Ondavy, bol na ten čas ideálne miesto. Hĺbka 8-10 metrov, niekoľko zatopených stromov vo vzdialenosti do 300 metrov bolo presne to, čo sme potrebovali.
Prvá ryba určite potešila
V piatok pred obedom balíme všetky veci. Nakladáme čln a po hodine jazdy stojíme na brehu Domaše. Počasie nám celkom vyšlo, fúka len slabý vietor. Náš čln spúšťame na vodu. Horšie to bude s Ďurovým v bahne ponoreným člnom. Hladina Domaše klesá pravidelne o niekoľko centimetrov za deň, a tak boriac sa v blate ťaháme ťažkú loď do vody. Nakladáme všetko čo sa naložiť dá a prevážame veci na druhú stranu. Tu nás čaká ešte spustenie dvoch plávajúcich mól do vody. Po chvíľke sú už na hladine.
Vykladáme veci, kopeme si prípravu na schody, ktoré chceme zhotoviť zajtra. Do večera všetko stíhame. Na vodu rozmiestňujeme 5 bójí a vyvážame sumcové prúty. Miesta sme si označili už skôr, čo nám ušetrilo množstvo času. HDS-kou už len dohľadávam miesto na lov kaprov, ktorému sa chceme tiež venovať. Osadzujeme kaprovú bójku, prekrmujeme miesto niekoľkými kilami halibut peliet. Ku každému vyvezenému prútu sypeme niekoľko desiatok boilies. Používame osvedčené ProbioticRedOne, SK30, Hot Demon a na Domaši mimoriadne úspešné boilies PrawnPepper.
Vo výprave máme dvoch kuchárov. Keď sa vraciam po vyvezení posledného prútu, cítim už vôňu pripravovaných ingrediencií. Tóno chystá guľáš z diviny, Miro sľúbil polievku z domácej sliepky a pečených králikov, a tak sa v chatke odohráva šampionát vo varení. Som spokojný, že už pred deviatou sme si mohli pokojne sadnúť na otvorenú terasu a pri červenom vínku plánovať nasledujúce dni.
Pred pol druhou, keď už všetci spia spánkom spravodlivých, registrujem zvonček. Svetlo na špičke sa rozblikalo. Udica sa znova prudko ohýna. Preskakujúc ležiacich kamarátov utekám dole schodmi k prútu. Zasekávam do rozbehnutej ryby. Po počiatočnom nápore zisťujem, že sumec na druhom konci nie je žiadny obor. Asi po 10 minútach ho už máme pri móle. Odhadom 15 kg ťažká ryba ulovená v prvú noc rybačky, nás však určite potešila.
Neverím vlastným očiam!
Ráno sa venujeme výstavbe schodov. Popritom máme prvé zábery na kaprové prúty. Po niekoľkých pleskáčoch prichádzajú aj prvé kapry. Ich veľkosť je však priemerná. Preto na jeden z prútov našívam 2 dvadsaťštvorky Probioticu. Na druhý dávam tridsaťdvojku SK30. Podvečer mám na dve dvadsaťštvorky záber. Vidiac, že je to padák, tuším malú rybu. Keď pri brehu vyťahujem svoj úlovok, neverím vlastným očiam. Chytenou rybou je asi 25 cm dlhý pleskáč s hlavou menšou ako je jedno boilies.
Poobede sú schody hotové. Večer prevážame kaprové udice a kontrolujeme sumčiarky. Na brehu vládne pohoda. Kŕmime sa Tónovým guľášom. Tešíme sa na domácu polievku a pečené králiky, ktoré nám zajtra naservíruje Miro. Druhá noc neprináša ani jeden záber, od sumcových prútov som to ani veľmi nečakal, ale to, že neberú kapry, ma prekvapilo. Hneď, ako sa rozvidnie, prichádzajú zábery na kaprové prúty. Konečne chytáme aj väčšie ryby. Dĺžka ulovených kaprov sa blíži už k 60 cm.
Po zotmení prechádzam sonarom kŕmne miesto. Blízko bójky objavujem príčinu nočného nezáujmu kaprov. Na lovisko sa nám nasťahoval väčší sumec. Po návrate sťahujem jeden z kaprových prútov a k bójke vyvážam sumcovú montáž s podvodným plavákom a asi 20 cm dlhým karasom. Aj tretia noc je bez záberu. Pri rannej kontrole zisťujeme, že záber sme predsa len mali. Zachytený prút po krátkom boji oslobodzujem. Vyťahujem odlomený konár s prázdnymi háčikmi a so slizom na šnúre. Rybu, ktorú sme umiestnili len asi pol metra nad korunu zatopeného stromu, sumec strhol, bohužiaľ, sa nechytil.
Rybačka by mala byť o pohode a pokoji
Ráno zdolávame niekoľko kaprov. Cez deň sa venujeme zubáčom. Darí sa nám chytiť tri. Všetky však majú len niečo cez 50 cm. Pred obedom skúšame aj vábiť. Silnejúci vietor nás asi po hodine vracia späť. Večer chytáme ešte dva zubáče. Ďalšia noc je opäť bez záberu. Ráno nás víta zvukom kvíliaceho signalizátora. PrawnPepper nám konečne pomohol prekonať hranicu 60 cm. Vietor od včerajška vôbec neustáva. Z dnešného vábenia už nič nebude. Spenené vlny menia naše plány. Predpoveď počasia s dažďom a silným vetrom nás prinúti predčasne zbaliť veci. Na druhom brehu pristávame síce šťastne, no vietor menšiu loď s elektromotorom doslova odfúkol asi 50 metrov od miesta, kde sme pôvodne plánovali pristáť. Posledné veci nakladáme už za mierneho dažďa. Lúčime sa s Ďurom netušiac, že ho živého vidíme posledný krát...
A čo dodať na záver? Tento článok je nielen rozlúčkou so sumcovou sezónou na Domaši, ale aj s priateľom, s ktorým sme strávili na tejto priehrade veľa pekných chvíľ. Po čosi vyše mesiaci prichádza telefonát: Ďuro po krátkej chorobe zomrel.
Máme za sebou niekoľko dní dobrej rybačky. Partia priateľov, pohodová atmosféra, ako dar „zhora“ 9 kaprov, 5 zubáčov a 1 sumec. Možno by niekto čakal sklamanie z neulovenia veľkej ryby. Za tie roky som však pochopil, že rybačka by mala byť práve o pohode a pokoji. A tie veľké sumce zasa raz prídu. Snáď sa za to prihovorí u sv. Petra aj Ďuro. Výprava na Domašu sa končí.
Nabudúce si povieme niečo o ďalšej slovenskej priehrade. Dovidenia o mesiac, priatelia.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
