Chov studenomilných lososovitých rýb tvorí samostatné špecializované odvetvie rybárskej činnosti, ktoré dokonca v chove pstruha dúhového nesie znaky intenzívnej veľkovýroby.
V porovnaní s chovom kapra dosiahol chov lososovitých rýb podstatne vyšší stupeň intenzity a špecializácie. Vzhľadom na špecifické biologické požiadavky týchto rýb je biotechnika a organizácia ich intenzívneho chovu v porovnaní s teplovodným rybnikárstvom náročnejšia na úroveň chovateľskej práce.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Zvládnutie umelej reprodukcie, osobitne vlastného umelého výteru, je základom neskoršieho chovateľského úspechu. V príspevku sa bližšie zoznámime s umelým výterom a inkubáciou ikier pstruha dúhového a pstruha potočného. Pozrime sa preto do známej súkromnej pstruhovej liahne BRČNÁ. Liaheň, nachádzajúca sa v okrese Martin v malebnom prostredí pohoria Malá Fatra dodáva kvalitné násady lososovitých rýb nielen pre dva športové rybníky, ale aj ďalším chovateľom a prevádzkovateľom rybárskych revírov.
Umelý výter
V predvýterovom období (cca 1 mesiac pred samotným umelým výterom) sa generačné ryby vylovia a roztriedia podľa pohlavia. Už v tejto fáze je potrebné vyradiť jedince s neuspokojivo nasadenými pohlavnými produktami a tiež ryby choré a poranené. Roztriedené samce a samice je vhodné umiestniť do prietočných žľabov, v ktorých môžeme ryby ľahko kontrolovať a dobre manipulovať s vodou. Kŕmenie sa postupne redukuje, a asi 10 dní pred výterom sa už nemá kŕmiť vôbec, aby počas umelého výteru nedochádzalo ku znečisťovaniu pohlavných produktov exkrementami. Postupne sa z pripravených ikernačiek vyberajú tie, ktoré majú optimálne zrelé ikry (zisťujeme palpáciou - ohmatom brušnej dutiny) a samce dávajúce dostatok kvalitného mlieča. Mliečniaky môžeme vytierať opakovane v 8 - 10-denných intervaloch. Ak sa chceme u generačných rýb vyvarovať nebezpečenstva traumatizácie, zabrániť svalovej kontrakcii a v neposlednom rade uľahčiť si výter, použijeme niektoré z vhodných anestetík.
Po osušení pohlavnej papily (bradavka) suchou handrou (nám sa najlepšie osvedčila flanelová), sa ikry vytierajú do suchých misiek - nemecká metóda. Na porciu ikier od 3 - 5 ikernačiek sa pridá mlieč od 2 - 3 samcov (tzv. heterospermia). K oplodneniu ikier dôjde po zmiešaní pohlavných produktov a priliatí vody. Spermie pstruhov strácajú vo vode po 40 - 60 sekundách pohyblivosť a nie sú schopné ikru oplodniť. Podobne ikry po styku s vodou v krátkej dobe napučiavajú, čím zväčšujú svoj objem („bobtnajú“) a v dôsledku toho sa pre spermie uzatvára vstupný otvor do ikry (mikropyle). Oplodnené ikry pstruha dúhového sú iba čiastočne lepkavé, preto ich stačí niekoľkokrát prepláchnuť vodou, aby sa zbavili prímesí.
Množstvo vytretých oplodnených ikier zistíme priamym počítaním, objemovou a hmotnostnou metódou alebo pomocou počítacej doštičky (v jednom litri býva v závislosti od hmotnosti - veku ikernačky 6.000 - 12.000 ks ikier). My pri počítaní ikier používame modifikovanú von Bayerovu metódu, keď vychádzame z priemeru ikier a objemu zisťovaného množstva ikier. Počet vytretých (oplodnených) ikier je dôležitý údaj, ktorý chovateľovi poskytne obraz o jeho generačnom stáde.
Inkubácia ikier
Ikry sa vyvíjajú (inkubujú) v špecializovanom zariadení - pstruhovej liahni, ktorá obyčajne slúži i na odchov ranných štádií plôdika. Vývoj ikier od oplodnenia po vyliahnutie vačkového plôdika sa udáva v tzv. „denných stupňoch“ (D°). Je to súčet priemerných denných teplôt vody, počas ktorých trval vývoj ikier od oplodnenia po vyliahnutie vačkového plôdika a každý druh má inú dobu vývoja ikier. U pstruha dúhového je to 410 D°, kým napr. pstruh potočný potrebuje až 520 D°.
Dôležitou súčasťou každej pstruhovej liahne sú inkubačné prístroje (“aparáty”), v ktorých prebieha vlastný vývoj ikier od oplodnenia po vyliahnutie plôdika.
Z hľadiska spôsobu prívodu prítokovej vody sa inkubačné prístroje delia na:
1. prístroje na horný tok vody
2. prístroje na spodný tok vody
3. prístroje s krúživým tokom vody
4. iné liaharenské zariadenia
Prístroje na horný tok vody
- voda priteká zhora a preteká cez celú nádobu s ikrami a na druhej strane odteká spodnou časťou prístroja von. Na dne prístroja je štrk alebo sieťka, na ktorej sú uložené v tenkej vrstve ikry. Tieto prístroje sa v našich liahňach dnes už nepoužívajú.
Prístroje na spodný tok vody
- pozostávajú z dvoch nádob - vonkajšej a vnútornej. Voda pritekajúca do vonkajšej nádoby, preteká odspodu sitom vložky, na ktorom sú uložené ikry. Na druhom konci nádoby voda z prístroja odteká. Ikry sú vodou dostatočne oplachované, majú dostatok kyslíka a väčšina prípadného sedimentu sa usadzuje na dne vonkajšej nádoby.
Po prechode na exogénnu (vonkajšiu) výživu môže byť plôdik vo vnútornej nádobe ďalej rozkrmovaný.
Výhodou tohoto typu oproti predchádzajúcemu je popri menšej spotrebe vody i to, že vreckový plôdik je vodou nadľahčovaný a nedochádza k jeho poškodzovaniu. Z prístrojov založených na princípe spodného prítoku vody za zmienku stojí tzv. Kalifornský prístroj.
Prístroje s krúživým tokom vody
- boli u nás pomerne rozšírené predovšetkým vo väčších liahňach. Najznámejší z nich je tzv. Rücklov prístroj, niekedy označovaný ako „simplex“. Princípom tohoto prístroja je krúživý tok pritekajúcej vody, ktorá preteká vrstvami ikier a dierkovaným dnom vložky odteká do vonkajšej nádoby. Známy český chovateľ lososovitých rýb Vacek spojil prednosti oboch typov a zostrojil tzv. Rückel-Vackov kombinovaný prístroj. Tento je predovšetkým pri inkubácii ikier pstruha potočného v súčasnosti u nás stále bežne používaný. Vložka prístroja je rozdelená na 2 oddelenia prepážkou, v ktorej je na jednej strane vstavané úzke sito. Voda pritekajúca do úzkeho oddelenia vložky s plným dnom prúdi cez sito do druhého - väčšieho oddelenia, kde sú na dierkovanom dne uložené ikry. Krúživý tok vody zabezpečujú zaoblené rohy tohto oddelenia. Aby sa zvýšila kapacita liahne, spomínané typy prístrojov je možné schodovito zostavovať do batérií, pričom pre tento účel boli stavané špeciálne typy liahní. V niektorých slovenských pstruhových liahňach môžeme ešte i dnes nájsť tzv. Košovičov prístroj (pomenovaný bol podľa svojho autora Jozefa Košoviča z Rajeckých Teplíc). Jeho prístroj je zmenšeninou kruhového plôdikového rybníčka.
Iné inkubačné zariadenia
- známe sú rôzne typy vertikálnych inkubátorov s centrálnym prítokom vody, ktoré väčšinou vychádzajú práve z Košovičovho prístroja, napr. systém VECO. Ich spoločnou výhodou je priestorová nenáročnosť a malá spotreba prítokovej vody. Zložitá konštrukcia a ťažká manipulácia však zabránili ich masovejšiemu využitiu a v súčasnosti sa uplatňujú hlavne pri inkubácii ikier pstruha potočného.
Malou revolúciou v oblasti inkubácie ikier lososovitých rýb bolo zavedenie tzv. Williamsových žľabov. Ide o súpravy laminátových žľabov s dierkovanými vložkami. Vo veľkokapacitných liahňach sa najčastejšie používajú vložky z perforovaného hliníkového plechu s povrchovou úpravou (aby sa zabránilo poškodzovaniu ikier a súčasne aby sa predĺžila životnosť týchto vložiek).Veľkosť dierok závisí od priemeru liahnutých ikier (napr. vložky pre liahnutie ikier lipňa vyžadujú podstatne hustejšiu perforáciu ako napr. vložky pre liahnutie ikier pstruha potočného). Vonkajšia strana spodnej časti vložiek býva vybavená prepážkami - aby sa pritekajúca voda vracala naspäť a „nepodtekala“ popod ikry. Pri zavádzaní tejto technológie na Slovensku koncom 80 - tych rokov, sa jeden z autorov tohto článku podieľal na jej zdokonalení práve v oblasti konštrukcie inkubačných vložiek.
Medzi prednosti Williamsových žľabov patrí:
zvýšenie kapacity pri rovnakej spotrebe vody + lepšia manipulácia + jednoduchá inštalácia a údržba + pomerne lacná prevádzka + relatívne jednoduchá obsluha + veľká variabilita konštrukčných prvkov + dlhá životnosť.
Plôdik je možné, na rozdiel od predchádzajúcich typov inkubačných prístrojov, prakticky bezprostredne po vyliahnutí všetkých jedincov v jednom žľabe z vložiek „vysypať“ priamo do žľabu a tu ďalej rozkrmovať. Batérie modifikovaných Williamsových žľabov sa používajú práve v liahni BRČNÁ.
Nabudúce si povieme niečo o vývoji samotného plôdika, jeho kŕmení a to, kedy je pripravený na expedíciu.
Slovenská rybárska agentúra
Tajovského 261
038 43 Kláštor pod Znievom
+421 918 300 437
+421 907 854 948
sryba@sryba.sk
www.sryba.sk
Rybníky Brčná
Slovianska dolina, Brčná Samota
www.rybnikybrcna.sk
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
