Nezaujíma ma váš názor. Nebudem s vami diskutovať.
Je to vaša vec ako lovíte. Je na vás čo sa
vám páči. Podelím sa o moje city. Opíšem vám
krásne a výnimocné pocity, ktoré zažívam len
pri muškárení. A vysvetlím vám prečo je podľa
mňa muškárenie najkrajšie.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 80
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Vyskúšal som všetky spôsoby lovu okrem lovu so šarkanom, granátom, jedom a strieľania rýb lukom. Páči sa mi a vážim si každý spôsob lovu a každého rybára, ktorý sa správa ohľaduplne a s citom nielen k rybe ale aj k prírode. Tak prečo je muškárenie najkrajšie? Vrátim sa trošku do histórie...
Malí pytliaci
Keď som bol malý, tak som pytliačil. Spočiatku sme pytliačili všetci, pretože zákon nepamätal na 6-7-ročné deti. Najprv som chodieval na potok Dubové. Keď som podrástol, začal som utekať na Váh. Boli sme dobrá partička. Roman, Palo, Marek, Marcel a vlastne skoro všetci rovesníci sem-tam vybehli s nami. Rybačka bola nekonečná zábava. Niektorým to vydržalo doteraz.
Najprv si to odskákali piestiky, hrúziky, plotice a beličky. Lovili sme ich na ošúpaný prút zo zlatého dažďa, alebo z liesky. Plaváčik zo „sirky“, či štupľa, dva metre silonu a brok - úplne stačilo.
Prvé mušky, prvé „muškárenie“
Už asi desaťročný som si kúpil dve mušky. Veľké s krídlami na šestke háčiku. Viazali ich v československom družstve Znak. Čítal som totiž o muškách a muškárení v Poľovníctve a rybárstve. Otec si nechal dva ročníky 1964-1965 zviazať. Pre mňa to bola nekonečná inšpirácia. Bol som zvedavý. Nechápal som ako môžu hodiť takú malú a ľahkú vec tak ďaleko a dokonca na ňu uloviť rybu. Malí chlapci ako ja o takýchto neznámych a vzdialených rybách len snívali.
Skúšal som všetko, o čom som sa v časopisoch dočítal. Raz som si vzal na potok otcovu trojdielnu bambusku, ktorú používal na ťažko a všetky dve mušky. Pokúšal som sa márne nahodiť aspoň tri metre a vyzeral som ako mladý mister Bean. Nemusím vám písať ako smiešne a zbytočne som sa trápil. Prút som odložil a mušku priviazal na štíhly ošúpaný prútik. Hneď to bolo lepšie. Dokonca sa mi podarilo švihnúť mušku skoro do polovičky päť metrov širokého potoka. Muška sa namočila, prestala plávať po hladine a bol som v keli.
Prvé muškárenie nedopadlo podľa mojich predstáv. Jedna belička však zareagovala a pokúsila sa moju mega mušku zhltnúť. Asi chytila ona mňa.
Prvá bola z mosta
Nikdy sa nezabudnem zastaviť a pozrieť z mosta. Aj z auta vždy pozerám na vodu ako na rozkošnú dievčinu. Pohľadom v nej vždy hľadám moje milé ryby. Pohladím ich aspoň okom z mosta. Aj náznak, obyčajný tieň ma poteší. Viem, že sú tam. Je to taká malá zdravá a neškodná radosť.
Ako dvanásťročný som mal vyšpehované, že pod starým kamenným Pažickým mostom stávajú ryby. Jalce s beličkami.
Už som mal skúsenosti s pytliačením z mosta. Jedného letného slnečného dňa som si zobral zápalkovú škatuľku s muškami, dvadsaťpäťku silón a vybral sa na ne. Nepamätám sa, ktorý kamarát mi asistoval. Ľahol som si na slnkom zohriaty široký betónový múrik a pomaly spúšťal mušku do 40-centimetrovej medzery medzi mostom a plechovou rúrou. Pod mostom prefukovalo, tak mi muška mizla z dohľadu pod most skôr ako dopadla na hladinu. Chcelo to trpezlivosť.
Sem tam sa vietor zatočil a mne sa podarilo mušku akoby vyfúknuť kúsok proti prúdu nad ryby. Bol som taký krpec, že ma ryby nepovažovali za hrozbu. Na druhý, či tretí pokus sa mi podarilo uloviť veľkého „oklaja.“ Vyrúčkoval som ho s pokrikom hrdého lovca. Ako Tarzan som sa chválil všetkým rybárom - nerybárom, že som ulovil rybu na mušku. Myslím, že som sa odvtedy asi považoval za muškára. A veľmi dlho som žil v omyle, že muškárenie je hračka.
Som totálny samouk
Odvtedy pretieklo veľa vody. Na ryby som chodiť neprestal. Venoval som sa jednoduchším metódam lovu. No postupne som sa podľa literatúry vybavil muškárskym sersanom a urobil prvé kroky. Bol som ako dieťa, ktoré sa učí chodiť samo bez pomoci dospelého. Motalo sa mi to. Plieskalo ako bič. Trhal som za sebou i pred sebou. Mušky mi žrali stromy, kríky, tráva, len nie ryby. Už len pripevniť nadväzec na koniec šnúry bez pančušky mi trvalo mesiac.
Tých pokusov bolo viacej. Väčšina vyzerala ako hrča 0,45 na konci muškárskej šnúry, ktorá mala tendenciu prekážať pri hádzaní, chlpiť sa a rozviazať sa. Mušky som kupoval dvakrát drahšie v Bratislave. Ani som poriadne nevedel, ktoré sú suché a ktoré mokré. Vydržal som. Oplatilo sa. Neľutujem. A nikdy nebudem ľutovať. Muškárenie je úžasné, najkrajšie, najnapínavejšie, najdynamickejšie. Jednoducho, najlepšie. A môžete loviť všetky ryby, na ktoré si trúfate.
Muškárske pocity
Predstavte si, že vidíte s polarizačnými okuliarmi zbierať veľkého lipňa, pstruha, jalca. Môžete mu ponúkať suchú mušku. Môžete mu ponúknuť nymfu. Môžete skúsiť strímer. Môžete vidieť záber. Môžete zazrieť ako sa tmavý tieň zdvihne zo dna, spoza skaly, z neviditeľného úkrytu a pomaly, alebo rýchlo vystúpi k muške.
Niekedy sa päťkrát otočí. Len sa príde pohŕdavo pozrieť. Niekedy do nej zvedavo udrie nosom a už sa neukáže. Niekedy vyskúšate desať mušiek a lipeň ich desaťkrát príde skontrolovať. Niekedy sa vráti z polcesty, akoby chcel povedať „tak toto už vôbec nie.“
A niekedy presne viem, že muška pláva správne, jemne položená na hladinu, krídelká postavené k nebu tak, že jej siluetu nerozoznám medzi jej skutočnými kamarátkami. Niekedy len jednoducho viem, že tentoraz muška pláva v správnom prúde dostatočne voľne a prirodzene, presne tak, že žiadna ryba neodolá. Viem, že práve teraz príde záber.
Pri muškárení na sucho vlastne niekedy zasekávate skôr ako ryba vezme mušku. Je to fascinujúce. Stalo sa mi, že mi pstruh zabral v krištáľovo čistej riečke z veľkej hĺbky tak prudko, že vyletel meter, možno i viac nad hladinu a vlastne som ho zasekol v „lufte“. Stalo sa mi, že z vizuálne prázdnej vody sa zdvíhali lipne na každý hod. Stalo sa mi, že sa ryby predbiehali, ktorá moju mušku atakuje prvá. Stalo sa mi, že v čistej prúdnej hlbokej jame som videl len malý pohyb nabok veľkého dúhaka a vedel som, že je tam. Vytiahol som ho po peknom súboji. Jednu „dúhovú metrózu“ som lovil asi hodinu a sekundu po záseku som o ňu prišiel hneď pri prvom divokom úniku kolmo na silný prúd. To bol adrenalín. To sa nedá opísať. Len zažiť.
Muškárenie je meditácia pri zvukoch vody
Pri muškárení sa stáva všeličo a stále. Práve preto je to najdynamickejší spôsob lovu. Je to akési cvičenie tai-chi. Presné a účelné pohyby sú nevyhnutné. Je to meditácia, počas ktorej sa koncentrujete pri švihaní a ešte viacej počas vedenia mušky. Neustále periférne pozorujete vodu a, samozrejme, načúvate. Akékoľvek šplechnutie signalizujúce zazbieranie ryby vás prinúti sa obzrieť.
Muškárenie je najvariabilnejší spôsob lovu, pretože môžete loviť na úplnom dne i doslova nad hladinou. Niekoľkokrát som muškou pohupoval pár centimetrov nad hladinou a napodobňoval potočníka a pstruh nelenil a vyskočil za mojou chlpatou nástrahou. Ak dokáže ryba uloviť lastovičku počas letu, tak muška nie je vôbec žiadny problém.
Muškárske zábery
Muškárenie je najkrajšie práve kvôli záberom. Ak spoznáte prudké zatiahnutie pri love na pakomáre na jazere, ktoré vám takmer vykĺbi zápästie, tak ste ochotní stráviť hodiny čakajúc na jeden jediný záber. Niekedy sa šnúra zastaví, niekedy pohne a niekedy len trošku oťažie. Veľký jalec môže tak ležérne otvoriť svoju veľkú papuľu, aby vcucol mušku, že mu ju doslova vytiahnete z úst. Úder boleňa do strímra na hladine sa môže podobať kvádru hodenému do vody. A pri lovení na „francúza“ môžete vyberať rybičky i ryby takmer z každej jamky, spoza kameňa, spod brehu, či doslova spod nôh. Už sa mi neraz stalo, že lipne zbierali 20 až 50 centimetrov v rozvírenom oblaku od mojich nôh. Len zriedka som pol hodinu bez záberu. Ak mi ryby berú jedna za druhou, tak špekulujem a skúšam nové veci.
Jemné prútiky muškárske
Muškárenie je najkrajšie aj kvôli jemnému náčiniu a zdolávaniu naň. Tridsiatky lipne na dvojkový prútik idú cez cievku. Zdolať päťkilového kapríka na štvorku, či päťku prút je také náročné, že po dvoch kusoch zápästie odmieta pokračovať. Uloviť dve šesťdesiatky tresky, alebo tri päťdesiatky makrely na osmičku je perfektné. Bojovať s dvomi, tromi rybami naraz je skrátka štvornásobný adrenalín. Kto raz zažil dubletu, chcel by ju stále. A uloviť rybu na vlastnoručne uviazanú mušku je o zážitok a skúsenosť viacej.
Rybárska univerzita
Stále opakujem pri nekonečných muškárskych rozhovoroch, že muškárenie je rybárska univerzita, ktorá sa nedá (našťastie) nikdy skončiť. Vždy je čo skúmať, skúšať, experimentovať, zlepšovať. Aj preto je muškárenie najkrajšie. Nemuškárim len preto, aby som chytil viacej rýb, väčšie ryby. Muškárim preto, aby som férovo bez protihrotu prekabátil súpera a za víťazstvo v súboji, v ktorom mu ide o život, mu mohol tento život darovať. Aby som splynul s vodou, s prírodou a zažil pekný deň v jej objatí. Muškárenie je životný štýl a životná filozofia. Trvalo udržateľný a ohľaduplný spôsob lovu. Preto je najkrajšie. Preto ho mám tak rád.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
