Príhovor
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
My rybári sme prírodní ľudia. Sme spätí s tým najdôležitejším, vďaka čomu tu existuje život. S vodou. Vnímame viacej drobností a maličkostí, ktoré sa dejú okolo nás. Na brehu i vo vode. Na prvý pohľad rozoznáme vodu. Jemne prikalenú, čistiacu sa, krištáľovú, hučiak, zrkadlo, stoják, ale i mazľavé kakao, v ktorom sa všetko dusí. Vieme aké dokáže byť bahno nebezpečné. Vidíme, keď voda stúpa i klesá. Tí, čo sú tu už dlhšie, vidia ako sa pomaly vytráca. Aj na Slovensku sú potoky, ktoré nedotečú do rieky. A na svete je čoraz viacej riek, čo nedotečú do mora. A o tom vám chcem napísať.
Nedávno som totiž videl šialený dokument. Volá sa 11. hodina. Ak dokument uvádza Di Caprio, vystupuje v ňom ex-komunista Gorbačov spolu s kvantovým fyzikom a vozíčkarom Hawkingom; už len to je šialené. Paradoxom je, že veľa hovorili o vode. O budúcnosti oceánov. O obrovskej stojatej nehybnej bahnitej vode, v ktorej budú žiť iba baktérie. Bol som zhrozený. Radšej to nepozerajte. Mohli by ste si uvedomiť, že nám zostáva asi jedna sekunda, aby sme zmenili tento seba deštruktívny systém.
Za posledných 30 rokov ide všetko dolu vodou. Rýb ubúda, rieky sa špinia, SRZ vytvára straty a postupne prichádza o revíry i členov. Európska legislatíva nás núti chrániť kormorána a kvôli nemu prichádzame o pôvodného lipňa, potočáka, hlavátku, či šabľu. Únia nás učí ako správne robiť kvalitnú bryndzu. V mene NATO posielame našich chlapcov budovať americkú „slobodu a demokraciu“ do ďalekých krajín, z ktorých si zbytočne robíme nepriateľov.
Poľnohospodárstvo sme rozvrátili, sme potravinovo nesebestační, majetok predali cudzincom a pár finančným skupinám. Dlžíme Nemcom, MMF a vlastne ani nevieme komu... ešteže môžeme chodiť na ryby. Aspoň niečo.
Ak budeme naďalej ľahostajní a pasívni, tak sa raz ráno zobudíme a za „rybarák“ budeme platiť J&T, alebo rovno Číňanom. A ak Číňania dostanú chuť na naše ryby, tak ich vyžerú aj s kormoránmi. Je toto tá budúcnosť, ktorú chceme?
Čo keby sme sa radšej dobrovoľne vzdali úlovkov lipňa a potočáka? Dajme si moratórium aspoň 5 rokov. Nechajme im nech dorastie aspoň jedna generácia a nech sa párkrát vytrie. Nevyhovárajme sa na kormorána, že to všetko vyžerie on. Teraz sa to končí tak, že čo nevyžerie kormorán, to vyžerieme my. A predbiehať sa kto to vyžerie skôr je tiež nezmyselné. Chráňme si ryby pred kormoránom, ale aj pred nami samotnými. Dbajme o čistotu riek a bezpodmienečnú ochranu neresísk a zimovísk.
Ak budeme päť rokov chrániť a zarybňovať pôvodnými rybami, tak za 5 rokov sa naše vody zmenia. Buďme trpezliví. Dočkáme sa. Príroda sa nám odmení.
Nemusíme čakať až sa rozhýbe vrchnosť SRZ. Účinné opatrenia môže prijať každá miestna organizácia samostatne. Napríklad stačí ak zvýši minimálnu lovnú mieru lipňa na 55 centimetrov. Napríklad ak jasne a jednoznačne označí neresiská a vytvorí dobrovoľné hliadky, ktoré budú 2-3 týždne počas neresu a prípadne aj po ňom, tieto miesta chrániť.
Ak je pre nás rybárov voda dôležitá, pretože v nej žijú naše milované ryby, tak by sme sa mali sami seba spýtať, čo sme urobili pre jej ochranu. Nič sa nezmení, ak sa nezmeníme my. Nemôžeme všetko odkladať. Čakať, že to urobí niekto za nás. Ak nám zostáva posledná sekunda, tak čo urobíme, aby si mohli zarybárčiť aj vnuci? Nemala by byť voda ako základná ľudská potreba zdarma pre všetkých a chránená lepšie a prísnejšie ako banky?! Čo hovoria o vode prezidentskí kandidáti, či kandidáti na Sneme SRZ? Počúvajme pozorne, zamýšľajme sa a snažme sa tú sekundu využiť k prospechu všetkých. Nik tu predsa nežije sám. Ani ryby.
▶ Martin Urminský,
spolupracovník Slovenského RYBÁRA
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
