Slovo „selektívnosť“ znamená niečo oddeľovať, vyberať, mať schopnosť vybrať si zo skupiny javov, aktivít, činností v danej situácii majúc pre nás prioritný význam. Táto činnosť, tak často skloňovaná medzi lovcami kaprov, si s určitosťou zaslúži troška viac pozornosti.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Selekcia malých rýb je častým problémom, s ktorým musíme zápasiť na mnohých vodách. Vo väčšine prípadov, ak vynecháme preteky, je naším cieľom chytiť čo najväčšiu rybu. Je to logické, každý sa chce posúvať ďalej, pozdvihnúť si svoje rybárske sebavedomie a dostávať tak svoje osobné méty do vyšších sfér. Ak to tak náhodou u niekoho nie je, tak súboj s veľkou rybou vždy poteší. Je vždy nutná? Túto otázku som si kládol veľakrát, no nie vždy som na ňu našiel tú správnu odpoveď.
Neviem si predstaviť...
Kedy, kde a ako sa vlastne rozhodnúť pre selekciu malej ryby? Asi len veľmi ťažko sa budeme rozhodovať pre minimalizáciu záberov od malých rýb na jazerách, alebo v období keď sme radi, že vôbec dosiahneme záber od ryby. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, aký by malo význam špekulovať so selekciou rýb napríklad na Casiene, kde sa väčšina rybárov teší z každého pípnutia signalizátora.
Rovnako si neviem predstaviť preberanie si medzi kaprami v čase, keď je voda veľmi chladná, aktivita rýb na minime a rovnako zvádzame boj o každý záchvev swingra. Nové jazerá, o ktorých máme len minimálne, alebo takmer žiadne informácie o obsádke rýb, tiež nepokladám práve za najšťastnejšie riešenie ak hneď od začiatku začneme uvažovať o obmedzovaní záberov malých rýb, keď nevieme, čo môžeme od danej vody čakať.
V minulom roku som navštívil jednu štrkovňu, o ktorej som mal len minimum informácií. Tie boli strohé, nekonkrétne a hlavne v mnohých prípadoch jedna druhú vyvracali. Jedna vravela o veľa rybách, druhá zasa úplne poprela túto informáciu a bola o menšom množstve rýb a len zopár veľkých matadoroch. Veľká členitosť terénu, rôzne typy dna, trávy, korene, mušľové lavice, samozrejme, sťažovali situáciu v hľadaní úspešných miest. Tu fakt nebol priestor na selekciu rýb, keď po dvoch dňoch som zostal bez záberu a musel vymýšľať ako aspoň nejaký dosiahnuť. Nakoniec sa to podarilo a nejakú tú rybu som chytil, no bez nejakých úvah a taktík na obmedzovanie záberov od malých rýb. Bolo to skôr o hľadaní miest a rôznych hĺbok, kde sa môže ryba nachádzať.
Tri základné miesta kapra
Aké možnosti však máme, ak chytáme stále malé ryby a nevieme sa dostať k záberu od väčšej ryby? Tu vždy treba vychádzať zo situácie, v ktorej sa nachádzame. Na mnohých jazerách či riekach sú úseky, kde sa pravidelne chytajú veľké ryby. Nejde vždy len o veľké priehrady, alebo úseky riek, ale často i o malé jazerá.
Nedávno som čítal jeden veľmi zaujímavý článok od francúzskeho kaprára, ktorý opisuje správanie sa veľkých rýb v jazere, kde on chytáva. Bolo tam niekoľko veľmi zaujímavých postrehov. Jeden z nich je, že veľké ryby majú vo svojej pamäti zakódované tri základné miesta. To, kde chodia prijímať potravu, kde oddychujú a kde unikajú pri nebezpečenstve. Väčšinou takéto miesta, kde majú pocit bezpečia, sa nachádzajú v blízkosti miesta, kde si chodia plniť svoje bruchá. Sú to predovšetkým rôzne prekážky, korytá riek a prudké zlomy do hlbočín, kde ryba hľadá útočisko pri akomkoľvek náznaku obmedzenia jej slobody.
Tieto jeho slová môžem len potvrdiť. Veď neraz sa mi stalo, že stačilo presunúť nástrahu do hlbšej vody, alebo na hranu, za ktorou sa nachádza hlbšia voda a zrazu začali prichádzať zábery od veľkých rýb. Ako plesnutím čarovného prútika prestanú zábery od malých rýb úplne, a čo záber, to veľká ryba, pritom použijete rovnakú montáž, rovnakú nástrahu. Niekedy môže ísť len o 1-2 metre hĺbky a tam, ako keby malá ryba mala zákaz vstupu.
Možnosti selekcie
Z týchto poznatkov jasne vyplýva, že veľké ryby pri svojom kŕmení majú za svojím chrbtom rady istú bezpečnosť, bývajú často statické a nerady opúšťajú takýto priestor. To je zároveň aj dôvod, prečo sa veľakrát chytajú na rovnakých miestach tie isté veľké ryby, alebo niektoré miesta dávajú výrazne viac veľkých rýb ako tie ostatné. Preto, nebojme sa presunúť svoju nástrahu do hlbšej vody aj za cenu, že dlhší čas nebudeme mať záber.
Takýto presun býva mnohokrát selektívny a my sa môžeme dočkať nejedného príjemného prekvapenia v podobe niekoľkých krásnych rýb. Je to jedna z možností, ktorá sa nám núka. Nie vždy ju však máme. Predovšetkým tam, kde dno je jedna veľká rovina, členitosť len minimálna a prekážky takmer žiadne. Poďme sa pozrieť, aké možnosti sa nám núkajú v takýchto situáciách.
Veľkosť nástrahy je jeden z najčastejších spôsobov, ktorý sa používa pri ataku malými rybami. Pri tejto selekcii však treba zvážiť viacero aspektov. Veľká nástraha sama o sebe už len preto, že je veľká, je všeobecne pre rybu podstatne viac atraktívnejšia ako malé nenápadné „sústo“. Do okolia zo seba vylučuje viac atraktívnych látok a jediné čo zabráni záberu malej ryby, je jej veľkosť. No nie vždy je to tak.
Netreba sa báť väčších veľkostí
V prípade, že chceme selektovať malé ryby veľkosťou nástrahy, je potrebné použiť skutočne veľké, nie bežne používané priemery (24 mm). Veď často sa stáva, že pri veľkých nástrah nebýva konečný výsledok úlovok veľkej ryby, ale skôr má veľkosť rýb klesajúcu tendenciu. Prečo to tak je, je dôvod zvýšenia atraktivity veľkej nástrahy, ale nie jej dostatočnej veľkosti, aby ju nedokázala ešte relatívne malá ryba dostať do svojich úst. Preto sa netreba báť v takýchto prípadoch ísť do nezvyčajne veľkých nástrah, ako sú napríklad 32 mm boilies a viac. Samozrejme, závisí aj od toho, aká je naša cieľová veľkosť ryby, alebo čo vlastne daná lokalita, na ktorej lovíme, v sebe ukrýva. Nebudeme predsa používať 32 mm boilies, ak vieme, že v jazere sa nenachádzajú ryby, ktoré by boli len veľmi ťažko, alebo vôbec neboli schopné prijať takéto veľké „sústo“ potravy.
Vnadenie veľkou návnadou (viac ako 24 mm) by sme mali vždy veľmi dobre zvážiť. Treba si uvedomiť, že takáto návnada skrýva v sebe väčšie potravinové „sústo“, takže dokáže rýchlejšie zasýtiť rybu ako malá návnada. Ryba kŕmiaca sa na koberci z malých nástrah je nútená venovať viac času prijímaniu potravy ak sa chce nasýtiť. Pri vnadení veľkými návnadami treba obmedziť ich množstvo a vychádzať z predpokladaného množstva rýb, ktoré sú schopné ich bez problémov prijímať.
Ak sa rozhodnem pre samostatné nadrozmerné návnady, tak vždy ide o pár guľôčok, dostatočne tvrdých rozhodených do širšieho okolia nástrahy, nikdy nie do jej tesnej blízkosti. Je to výborná taktika pre ulovenie veľkých rýb, keď sme ochotní čakať aj niekoľko dní na záber, s minimálnou časovou frekvenciou prevážania; stačí raz za 48 hodín.
Osvedčené taktiky
Nepatrím medzi tých rybárov, ktorí obľubujú lov s veľkými nástrahami. Som totiž presvedčený, že aj veľké ryby radšej preferujú menšie a drobnejšie „sústa“, no situácia s častým atakom malých nežiaducich rýb si vyžaduje práve takéto riešenie. Možnosť využitia nástrah veľkých priemerov nám ponúka niekoľko rôznych osvedčených taktík v kombinácii s priemerovo menšími návnadami. Z nich veľmi rád používam dve.
Jedna vychádza z minimalizácie atraktivity vnadeného miesta pre malé ryby a to použitím pár veľkých guľôčok na vnadenie a samostatná nástraha bude malá. Môj obľúbený priemer v tomto prípade je 14 mm, ak sa však rozhodnem pre väčší, tak maximálne siahnem po veľkosti 20 mm. Dôvod je jasný: mnohé veľké ryby, ktoré už boli viackrát chytené, sa stávajú opatrné a skôr sa nechajú v takýchto prípadoch oklamať malou nástrahou, ktorá sa, pochopiteľne, vzhľadom na svoju veľkosť dá ponúknuť rybe na dôveryhodnejšej montáži, ako tá veľká.
Druhá je kombinácia návnad rôznych priemerov vo väčšom množstve, kde v prevahe budú skôr malé návnady. V tomto mixe však nebude chýbať ani pár kusov rozmerovo vysoko nad priemer. Samostatná nástraha tiež bude jednou z nich. Tu treba vychádzať z predpokladu, že lovisko budú atakovať malé ryby, ktoré svojou aktivitou na vnadenom mieste vďaka kŕmeniu sa veľkým množstvom drobných návnad prilákajú veľké ryby. Ak bude dostatočné množstvo drobných návnad, malá ryba bude ignorovať nepohodlné veľké kusy. Tie zostanú na vnadenom mieste pre veľkú rybu, ktorá po nasýtení malých rýb bude pozorne skúmať miesto, kde prebehlo ich hodovanie. Tu však treba dať dôraz na dva základné aspekty a to dostatok drobnej nástrahy a primerane veľká a hlavne tvrdá nástraha, aby dokázala odolať prípadnému záujmu malej ryby.
Atraktivita návnad často zohráva dôležitú úlohu pri úlovkoch veľkých rýb. Pri selekcii malých rýb jednoznačne musíme uvažovať o jej znížení. Bolo by totiž nezmyselné ak naše nástrahy sú pravidelne atakované malými rybami zvyšovať ich atraktivitu. Najčastejší a veľmi obľúbený spôsob je namáčanie návnad. Návnady necháme namočené aspoň 24 hodín vo vode. Ideálne, ak to je voda z jazera, v ktorom ich chceme použiť predtým, než ich umiestnime na naše vybrané kŕmne miesto. Atraktivita návnad tak poklesne, záujem malej ryby sa zníži a veľké ryby, ktoré veľakrát veľmi obozretne pristupujú k čerstvým návnadám sú ochotné ich prijímať. Na prechytaných vodách je to skvelá taktika nielen na obmedzenie záberov malých rýb, ale aj spôsob, ako chytiť tie najväčšie a najopatrnejšie ryby.
Neutrálne vyvážené nástrahy
Prezentácia nástrahy je často rozhodujúcim faktorom pre dosiahnutie úspechu. Ponúka nám obrovské možnosti priblížiť sa k požadovanému cieľu, pre ktorý sa v danom okamihu rozhodneme. Vo väčšine prípadov je to buď úlovok čo najväčšieho množstva rýb, alebo ide o úlovok čo najväčšej ryby a tu je, samozrejme, nutné pristúpiť k selektívnej prezentácii. Jedna vec, ktorú si ani mnohí rybári neuvedomujú, že je vôbec možná a často ju pokladajú za nezmyselnú je použitie väčšieho háčika. Neraz je toto riešenie postačujúce hlavne pri ataku nástrah bielou rybou. Predovšetkým na veľkých vodách a riekach, kde ryby nie sú tak často konfrontované s montážami rybárov býva táto selekcia postačujúca.
Zostanem však ešte pri prezentácii nástrah. Veľakrát chytávam na neutrálne vyvážené nástrahy. No už viackrát sa mi stalo, že po viacerých menších rybách som prešiel na nástrahy na dno a hoci som mal menej záberov vo väčšine prípadov išlo o väčšie ryby. Na fluo nástrahy sa už pochytalo obrovské množstvo rýb. No rovnako atraktívne svojou vizualizáciou sú nielen pre kapra, ale v mnohých prípadoch aj pre malé ryby. Ak sa stretnem s týmto problémom, tak skôr použijem tmavé, nenápadné Pop-Up a to nielen samostatne, ale aj v kombinácii s potápavou guľôčkou. Trh v súčasnosti ponúka veľké množstvo umelých plávajúcich nástrah v rôznych farbách, ktoré môžeme aromatizovať podľa našich predstáv a tie nám môžu dokonale poslúžiť v rôznych takýchto situáciách.
Predĺžená vzdialenosť nástrahy od háčika je spôsob, akým sa dá riešiť obmedzenie záberov od malých rýb. Vzdialenosť nástrahy od oblúčika môže dosahovať v niektorých situáciách pokojne aj 5 cm. Malé ryby majú problém v takomto prípade nasať nástrahu aj s háčikom a tá zostáva pre záber od veľkej ryby, ktorá ju svojimi veľkými ústami dokáže kompletne dostať do svojich úst. Pri takejto prezentácii nástrahy môže prichádzať k falošným záberom, s ktorými v tomto prípade treba počítať. To sú ďalšie možnosti ako sa jednoduchou zmenou prezentácie nástrahy môžeme prepracovať k väčším rybám.
Pomôže aj PVA pančuška
Spôsob zvýrazňovania nástrah rôznymi pastami a cestíčkami sa stáva čoraz viac obľúbeným. Ich použitie treba skutočne veľmi dobre zvážiť ak chceme minimalizovať zábery menších rýb. Prirodzene, každá takáto obaľovacia pasta má inú atraktivitu, mnohé z nich sú viac, či menej selektívne. No každá z nich je vzhľadom na svoju mäkkosť zároveň aj pohodlným hltom potravy pre bielu rybu.
Tieto okolnosti treba brať do úvahy a ak na takéto zatraktívnené nástrahy začneme dostávať väčšie množstvo záberov od malých rýb, jednoducho treba prestať obaľovať, alebo použiť tento spôsob počas nočného lovu, keď aktivita bielych rýb výrazne klesá. Osobne radšej ako obaľovanie nástrahy používam Stick mix v PVA pančuške. Látky obsiahnuté v Stick mixe sa rýchlejšie uvoľňujú do okolia nástrahy a majú silnejší vábiaci efekt, ako to vo väčšine prípadov býva u pást. Avšak aj tu platí, len čo prídu zábery od malých rýb, treba pančušky vynechať, poprípade skúsiť ich používať len v noci.
Často diskutovanou témou medzi rybármi je selekcia rýb pomocou boilies na základe ich zloženia. Je všeobecne známe, že mnohé prísady pôsobia vo vode agresívnejšie a iné zasa menej. Sú situácie, keď v danom čase niektorý druh boilies dokáže chytiť veľké ryby a na iný dostávame stále zábery len od menších rýb. Na inej lokalite, v inom čase, za iných podmienok, sa môžeme zasa dočkať opačnej reakcie rýb. Som však presvedčený o tom, že selekcia pomocou boilies je možná.
Menej záberov, no od väčších rýb
Zažil som to nejeden raz, keď som zmenil po niekoľkých malých rybách druh boilies a zrazu sa hmotnostná kategória výrazne zvýšila. V minulom roku som chytal v júni na jednom mŕtvom ramene. Asi pred mesiacom sme tam nachytali niekoľko krásnych rýb na Spicy Salmon. Vtedy, ako keby si ryba doslova vyberala práve tento druh boilies, lebo na ostatné druhy čo som mal so sebou, boli zábery len sporadické a to väčšinou od menších rýb. No ako sa po určitej dobe voda prehriala, zrazu mi Spicy Salmon začali žrať doslova agresívne malé kapry.
Spravil som výmenu, namiesto Spicy Salmon som im ponúkol Signal, na rovnaké miesto s rovnakou montážou. Zábery ustali a tie čo prišli, tak boli od výrazne väčších rýb ako som chytal doposiaľ. Spicy Salmon je podstatne viac agresívnejšie boilies ako Signal. Bohatý obsah korenín, vrátane Robin Redu tu zohralo svoju úlohu; pozitívnu v studenej vode a negatívnu v teplejšej vode. To je len jeden z príkladov, s ktorými som sa stretol počas mojich niekoľkých sezón, čo sa venujem kaprom.
V tomto článku som ponúkol niekoľko riešení ako sa vyhnúť, alebo obmedziť zábery od malých rýb. Sú to moje postrehy a skúsenosti, s ktorými sa, samozrejme, nemusíte stotožniť. V jednom vás chcem však ubezpečiť. Neexistuje žiadna taktika, ani žiadna nástraha, ktorá by dokázala v každej situácii a za každých podmienok chytať len veľké ryby.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
