Ešte dva dni pred odchodom sa mi hrozne nechcelo ísť, vonku zima ako v psinci, plno koncoročných pracovných povinností a nič som nemal zbalené. Posledné rozhodnutie padlo deň pred odchodom a povedal som konečné: „DOBRE, IDEM!“
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Zimné obdobie je tu a pomyslenie, že odložím kaprárske udice do kúta ma trochu hnevá, lebo cez sezónu som si toho veľa neužil, kvôli neplánovaným zraneniam, ale čo už, cez zimu oddychuje aj príroda okolo nás, tak si oddýchnem aj ja. Hm, všetko je to pekné, ale predsa len jednu zimnú výpravu ešte absolvujem. Smer spoločnej výpravy s Paľom za decembrovými kaprami bol jasný: Maďarsko a jedno z jeho veľkých hlbokých štrkovísk.
Ryby sú všade, len ich musíme chytiť
Nielen u nás doma, ale aj v Maďarsku sú už menšie vody zamrznuté a veru aj na väčších sa robí popri kraji škrupina. V podstate mi to však nevadí, keď som už raz na ceste, nech sa deje čo sa má diať... Na veľkých vodách je pre mňa vždy dilema kde sa môžu ryby práve nachádzať, hlavne keď tam prídem ako teraz iba na štyri dni a ešte k tomu vodu nepoznám. Pali s tým problém nemá, ryby sú všade, len ich musíme chytiť. Trochu nadsadené, ale v podstate má pravdu.
Po príchode na breh si zapaľujem cigaretku a spolu sledujeme vodu. Pofukuje slabý západný vietor, ktorý mierne čerí hladinu. Na druhej strane oproti nám je v malej zátoke závetrie a hladina je tam pokojná, myslím si, že tam by to šlo a Paľo súhlasí. Aj keď budeme určite vyvážať na voľnú vodu, budeme tam krytí pred vetrom a ako poznám tieto vody, breh sa bude zvažovať prudko do hĺbky a to by mohlo byť dobré. Práve v takýchto záveterných miestach s hlbšou vodou sa zvyknú kapry cez zimu zdržiavať. Možno nejaký ten záber dosiahneme.
V zime plynie čas ešte rýchlejšie
Vyberáme čln, ktorý sa v tej zime nesmierne ťažko rozbaľuje, solídne sme zahriati pokiaľ ho položíme na vodu komplet s motorom a sonarom. Berieme rýchlo „háčka“ a padáme na vodu. Kto chodí na tento druh vôd vie, o čom to je. Veľké hĺbky a členité dno, kde z 15 m vyjde kopec na 5 m a znovu padne dole. Hrany sú plné ostrých kamienkov, predpokladáme, že aspoň mušličky už budú vo väčších hĺbkach, ale aj tak použijeme aspoň 30 m návinu hrubšieho silonu.
Rozkladáme udice okolo jednej väčšej lavice, ktorá je v hĺbke od 3,5 do 5 m. Jej steny padajú do rôznych hĺbok od 14 do 8 m. Jednu udicu si však nechávam v zálohe, lebo priamo v zátoke pri brehu je potopený strom v hĺbke 3 m. Trochu plytká voda na toto ročné obdobie, ale skúsim to tam položiť, aj keď voda má od 5,5 do 6 °C; hovorím o povrchovej teplote vody, dole to bude možno o stupeň dva viac, ale v tej trojke asi nie. Nemám veľmi rád zimné obdobie, lebo čas plynie veľmi rýchlo aj keď robíme čo najrýchlejšie, tma sa blíži míľovými krokmi.
Chvála Bohu sme stihli povyvážať ešte za vidna. Čo sa týka kŕmenia, nechceme to preháňať, pár hrstí na montáž. Na podsypanie máme pripravenú kombináciu Euroboilies Fish Mix zaliaty aktivátorom Chobotnica s boilies Silver radu Korenistá Ryba zaliatym dipom Korenistá Ryba. Druhá kombinácia je Euroboilies Fruit Mix zaliaty trochou dipu Plum s Euroboilies Robin Red zaliatym Fire Foodom. Pod háčik dávame boilies rôznych priemerov.
Máme už vyskúšané, že aj v zimných mesiacoch ryba zoberie väčšiu nástrahu, a tak s tým nemáme problém. Pali dáva svojho obľúbeného Squid Craba vo veľkosti 24 mm s poriadnym háčikom 1/0 od Solaru. Ja šijem kombináciu polovičky 24 mm boilies Plum a polovičky 24 mm boilies Chilli con Carne na dvojku háčik tiež od Solaru.
Pali predsa len našíva na druhú udicu jednu malú plavačku príchute Ananás, ale ja ostávam pri veľkosti 24 mm a do spomínanej trojky púšťam čistú Jahodu. V tejto veľkosti to je novinka a chcem si ju vyskúšať práve v takýchto extrémnych podmienkach, pretože je robená na väčšiu výdrž. Ale mali by byť dodržané všetky predchádzajúce vlastnosti, ktoré sa týkajú práce vo vode, takže uvidím. K tejto jahode prihadzujem jednu hrsť Euroboilies Fruit Mix so slivkovým dipom a na doplnenie naplním PVA pančuchu Method Mixom Robin Red zaliatym Aktivátorom Tutti Frutti. Je to riadne výrazná vecička, ale myslím si, že v studenej vode, kde sa celkovo arómy šíria pomalšie, to tak bude najlepšie.
Naozajstné zimné jazdy
Vonku je už dobrá kosa, nechce mi poriadne horieť ani plynový varič, horko ťažko sa pomaly zohreje voda na čaj, aj z tej odoberám a polievam plynovú bombu, aby lepšie horela. Keď už máme konečne v sebe horúci čaj a nejaké to jedlo, je pomaly deväť hodín večer, vietor ustal a na vode je brutálna hmla, ktorá mrzne a pokrýva všetko naokolo kryštálikmi ľadu, to bude paráda. Cez noc sa nič nedeje iba začalo snežiť a kúsky ľadu pri oteplení padajú z konárov na bivak ako keby niekto bubnoval.
Je ešte tma, keď nás o štvrtej ráno budí môj príposluch. Žiadne popipkávanie, ale súvislé pííííp. Vybiehame z bivaku a v prvom momente bežím k udici vyvezenej na hlbokú vodu, som rozospatý a neviem kde je sever, s takým skorým záberom som nepočítal a už vôbec nie s takouto jazdou. Cievka sa však točí na udici z trojmetrovej vody. Dvíham prút, kopance na druhej strane dávajú tušiť menšiu rybu. O chvíľu zdolávam kapríka okolo 5 kg, je to riadne bruchatý šupináč a pekne zazimovaný, mám z neho veľkú radosť. Všetko okolo je biele, až teraz si naplno uvedomujem, že chytám v zime! Keďže je Jahoda stále na montáži, nerozmýšľam nad jej výmenou, je pekne rozpracovaná, takže ide naspäť do vody a ja do spacáku, ktorý iste vychladol. Zaspal som, ako keby ma do vody hodil, ale o chvíľu ma budí ďalšia brutálna jazda.
Znovu obidvaja s Palim vybiehame z bivaku, tentoraz si nestíham na seba navliecť ani zimnú bundu. Opäť záber z trojky. Tentoraz to je však silnejší kapor a aj keď je voda studená, bojuje ako keby bolo leto. Nádherný šupináč, ktorý sa do zimy vypásol na krásnych 12,70 kg. Pri vychádzajúcom slnku a čerstvom snehu sú nádherné fotografie.
Je to o mieste, alebo nástrahe?
Ostatné udice mlčia. Teraz čo, je to v mieste, alebo v nástrahe? Neverím na zázračné nástrahy, miesto je určite dôležité, ale skúsime dať 24 mm Jahodu aj na ostatné udice, poprevážame a uvidíme. Dvíha sa vietor a je dosť slušný, síce je slnečno, ale pocitová teplota je poriadne nízka. Okolo obeda má Paľo záber z voľnej vody, sadáme do člna a ideme po rybu. V zátoke sme tak dvíhajúci sa vietor nepociťovali, ale keď sme sa dostali na voľnú vodu, vedeli sme, koľká bije! Najhoršie na tom bolo, že kapra strácame v dvíhajúcich sa vlnách, pričom bol ešte prepletený do druhého vlasca, škoda, nebol síce obrovský, ale každá takáto ryba je cenená. Vietor každou chvíľou silnel a zátoka už nie je taká pokojná ako pri našom príchode. PVA pančuchy už stratili význam, lebo nastalo také prúdenie vody, že Method Mix by bol za chvíľu rozprášený široko ďaleko. K montážam preto pridávame PVA pásky, na ktorých sú navlečené na polovicu nakrájané boilies z radu Economic, príchute Fruit Coctail. Je to výrazné boilies s prenikavou ovocnou arómou a dobre pracuje aj v studenej vode, ako sme neskoršie konštatovali – dobrá voľba!
Do večera už nič nepíplo, aj plytšia voda, ktorá dala ráno dva zábery, ostáva ticho, zato vietor dosahuje až neskutočnú rýchlosť. V noci sa mi nedalo ani poriadne zavrieť oči, neznášam ten hukot ako keď idú turbíny na plný výkon. Okolo jednej nad ránom nás znovu budí príposluch, tentoraz je na rade Paľo. Sme síce trochu v závetrí, ale to čo sa deje vonku je hrozné, riadna víchrica! Čo je na tom najhoršie, Pali vyťahuje z voľnej vody pleskáča, síce veľkého, ale toto sme nechceli.
Vyviezť sa momentálne nedá, elektromotor by to nezvládol, ja hlupák, doma som nechal benziňák, ale aj tak ísť do takých vĺn po tme a bez vesty je nebezpečné. Než sme však stihli zaliezť do bivaku, ozýva sa aj druhý Paľov signalizátor a tentoraz z brehu zdoláva pekného 8 kg lysca. To už je lepšie, udica však ostáva na brehu. Ja som neostal na tom lepšie, tak isto jeden záber od pleskáča a tri naše udice nechávame na brehu. Ráno trochu vietor povolil, a tak rýchlo vyvážame montáže naspäť do vody.
Zimný kolotoč
Naše ranné vyvezenie, aj keď bolo namáhavé, sa vyplatilo. Od pol desiatej sa začal kolotoč záberov, aký sme určite v tejto zime nečakali. Ak hovorím kolotoč, nečakajte sto pípnutí. Hovorím o siedmich záberoch do poobedia. Ten kolotoč bol vlastne celý priebeh od zdolávania na vode, po vyvážanie; ono to totiž v tých hrozných poveternostných podmienkach trochu trvá a nie vždy sa dá vyjsť na vodu. Pri zdolávaní toho najväčšieho kapra som skoro spadol do vody, pretože nás nadvihla vlna a pootočil vietor. Pokladám za veľké podcenenie tohto lovu z našej strany, že sme ani jeden nemali so sebou záchranné vesty! Nemala by nás ospravedlniť ani skutočnosť, že dlhodobá predpoveď o ničom takom nehovorila...
Aby som to zhrnul, za sobotu zdolávame sedem kaprov, pričom tri nad desať kilogramov, konkrétne 15,80 kg, 13,80 kg a 10,80 kg doslova magických 80 za desatinou čiarkou. Pri tomto silnom vetre ostala trojmetrová hĺbka nulová, preto som už chytal iba na voľnej vode odkiaľ šli zábery. Okolo piatej prestalo fučať, a s tým ustali aj zábery. Ostalo také ticho, že mi pískalo v ušiach. Okolo pol jedenástej v noci Pali dostal na breh menšieho šupináčika a to bolo na sobotu všetko.
Padli sme do spacákov ako zabití. Prečo? Lebo sme podcenili ďalšiu vec: zobrali sme iba jeden akumulátor, ktorý by za normálneho počasia a pri predpokladanom minimálnom počte záberov vydržal, ale opak bola pravda, a tak sme museli veslovať ako o dušu a niekedy to bolo dosť zlé... V nedeľu sme naplánovali odchod hneď z rána, takže nám vôbec nevadilo, že o šiestej nás vytiahol z bivaku Paľov príposluch; pekný zimný šupík bol pustený priamo vo vode. Cez noc mi došla batéria v mojom príposluchu, a tak som sa len pozeral na poloprázdnu cievku a pribitý swinger o signalizátor. Ryba tam nebola a montáž som stiahol aj s olovom, odpadávací klip Carp ´R´ Us sa neotvoril, proste všetko bolo od studenej vody stuhnuté. Treba poznamenať, že jej teplota išla ešte nižšie ako bola pri našom príchode.
Na koniec
Ak by som mal túto krátku výpravu zhrnúť, poviem len, že som naozaj šťastný. Urobiť štrnásť záberov v takej chladnej vode, to som nečakal ani v najlepšom sne. Určite sme našli dobré miesta na uloženie montáží, kde nám to jazdilo z hlbokej vody, ale zaujímavé boli aj zábery z trojmetrovej hĺbky. Ktovie koľko záberov by toto miesto dalo keby nebol veľký vietor?
V neposlednom rade 24 mm veľkosť novej Jahody ukázala svoju silu, keď na malé nástrahy nebol ani píííp, žeby padol mýtus o malých nástrahách a malých háčikoch v studenej vode? Bola to skvelá skúsenosť, myslím si, že sa mi tieto zimné výpravy začínajú páčiť...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
