Je zobák volavky. Rovnako rýchly, presný, ostrý a silný. Smrteľne nebezpečný pre každú rybu, ktorá sa dostane do jeho blízkosti. V okamihu „vystrelí“ a nabodne nič netušiacu obeť. Ľahko prerazí aj pevnú šupinatú ochranu kapra, ostrieža, zubáča, alebo iných rýb a preniká hlboko do svaloviny. Skutočne, dokonalý lovecký nástroj.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volavka popolavá – Ardea cinerea
Je najhojnejšou európskou volavkou. Veľkosť jej populácie v Európe sa odhaduje na takmer 200 000 párov, na Slovensku je ich údajne okolo 500 – 700 párov. Veľkosťou sa podobá bocianovi, patrí teda medzi pomerne veľké vtáky. Dĺžku tela má asi 1 m, hmotnosť 1 – 1,5 kg a rozpätie krídel do 1,75 m. Na rozdiel od bociana má za letu esovito zahnutý krk. Jej sfarbenie je šedé – popolavé, konce krídel tmavé. Brucho je biele, na krku a nad očami má čierne pruhy končiace za hlavou predĺženými „ozdobnými“ perami. Jej potravu tvoria prevažne ryby, ale nepohrdne ani obojživelníkmi – predovšetkým žabami, menšími cicavcami, vtákmi, alebo väčším vodným hmyzom. Pri love zvyčajne nehybne stojí na okrajoch vodných nádrží, rybníkov, alebo riek a číha na korisť. Je mimoriadne plachá, a tak nie je vôbec jednoduché dostať sa do jej blízkosti.
Lipeň s jazvou po útoku volavky.
Záhadné zranenia
Veľakrát som pri rybárčení natrafil na loviace volavky. No okamžite po vyrušení sa presunuli do bezpečnej vzdialenosti, alebo sa celkom stratili. Zväčša som im nevenoval väčšiu pozornosť až pokiaľ som si nevšimol na niektorých ulovených pstruhoch, lipňoch, ale aj iných rybách podozrivé hlboké poranenia, doslova diery vo svalovine. Pripomínali skôr zranenia strelnou zbraňou, nie predátorom. Volavkám som už začal venovať viac pozornosti… Na jesennom výlove rybníka s násadou kapra, som si na rybách opäť všimol známe hlboké poranenia. No neboli to len ojedinelé ryby, množstvo rýb malo na tele krvavé diery a hnisajúce krátery prenikajúce až k chrbtici! Bol som z toho úplne znechutený. Ryby boli v totálne žalostnom stave. Poranenia prenikajúce skrz svalovinu až na kosť, im nedávali, prakticky žiadnu šancu na prežitie. Nechcelo sa mi veriť, že by mal zobák volavky takú neuveriteľnú silu. Hlboké poranenia na šťukách, zubáčoch, ba aj na kilovej násade kapra, mi však nedávali spávať. Študoval som materiály o biológii volaviek, ich love, potrave. Drobné rybky, hmyz, žaby, občas hraboše… predstavujú základ potravy volaviek. Niektorí autori dokonca preferujú ich užitočnosť práve konzumáciou množstva hlodavcov. Až neskôr som sa dočítal, že je schopná zhltnúť aj menšieho zajačika, prípadne mláďatá iných vtákov. To sa mi zdalo tiež rovnako neuveriteľné – veď volavka predsa nie je jastrab, alebo orol! Rôzne, často až protichodné názory a údaje ma viedli k rozhodnutiu, že sa presvedčím a zistím pravdu na vlastné oči… A nie len to. Spôsob jej lovu, potravu, správanie a zvyky som chcel detailne fotograficky zdokumentovať.
Pstruh je bežnou korisťou volaviek, tento unikol len o vlások.
Namiesto rybačky, fotolovy…
Vedel som, že to nebude ľahká úloha. Vtáky, všeobecne, majú vynikajúci zrak, ktorý je ďaleko pred schopnosťami ľudského oka. Príchod človeka väčšinou zaregistrujú oveľa skôr než si ich stačíme vôbec všimnúť. Volavky sú navyše veľmi plaché. Ich úniková vzdialenosť je obvykle okolo 100 až 150 m a to je na dobrú fotografiu až príliš ďaleko. Nafotiť volavku pri love si vyžaduje určitý čas. A nie len to. Dôsledná príprava je základom úspechu pri každej činnosti, rovnako aj pri fotení. Ba aj náhoda praje hlavne pripraveným. Bude potrebné dokonalé maskovanie a predovšetkým, absolútna trpezlivosť. Ako amatérsky fotograf som si to všetko veľmi dobre uvedomoval, no napriek tomu som ešte ani zďaleka netušil, s akým dokonalým a obozretným predátorom mám do činenia…
Základná podmienka úspechu – nájsť loviace volavky
Miest, kde lovia volavky je veľa. Veď tento operený, a ešte stále zákonom chránený, predátor sa už bežne vyskytuje prakticky po celom území Slovenska. Problém je azda len v tom: „byť v správnom čase na správnom mieste“. A navyše aj s dokonale pripravenou a nastavenou fotografickou technikou. Na rybníkoch je najväčšia koncentrácia rýb, a preto aj najväčšia šanca pristihnúť volavku priamo „pri čine“. Prvé pokusy som preto začal práve na rybníku. Pozháňal som si staré maskovacie siete a na oblečenie poprišíval kusy látky. Takto vystrojený, prakticky „neviditeľný“ som sa zakrádal k loviacim volavkám. Žiaľ, „neviditeľný“ som bol pre všetko okolie, len nie pre volavky. Vždy boli o krok predo mnou. Niekedy stačilo, doslova mrknutie okom na to, aby uleteli do bezpečnej vzdialenosti. Kolega, ktorý bol párkrát svedkom mojich ranných plazení v zarosenom rybničnom poraste, ma začal dôverne prezývať „Zajcev“, podľa legendárneho ruského ostreľovača. Pritom som na lov používal len „fotopušku“.
Ťažký život fotografa
Mokrý, zabahnený, smädný, často aj premrznutý až celkom vysilený – bežná realita fotografa volaviek v mojom stvárnení. Nakoniec sa mi podarilo prvých pár vydarených fotografií postávajúcich a oddychujúcich volaviek, ba aj pár letoviek. Nie jednu rybačku som musel obetovať tomuto cieľu. Ale volavku priamo na love sa mi stále nedarilo zachytiť. Zmenil som teda taktiku. Ráno, už pred svitaním, som zamaskovaný čakal na prílet volaviek. Zaujímavé bolo, že väčšinou buď neprileteli, alebo zosadli v susednej zátoke, prípadne na vedľajšom rybníku. Nasledovali ďalšie pokusy, utopený fotoaparát, neuznaná reklamácia (myslím, že oprávnene) a žiadny poriadny výsledok. Už som to chcel naozaj vzdať…
Konečne prvý úspech
Až raz, pri prechádzke po rybničnej hrádzi, som pri protiľahlom brehu ďalekohľadom spozoroval loviacu volavku. Rýchlo som sa poza hrádzu, mimo jej zorné pole, presunul do jej blízkosti.
Odhadol som smer, ktorým lovila a schoval sa v pobrežnom poraste pod maskovaciu sieť. Volavka pokračovala v love a pomaly sa približovala do mojej blízkosti. V rannom tichu zaznelo cvaknutie fotoaparátu doslova ako výstrel, no volavka mu našťastie nevenovala pozornosť. Najskôr ulovila menšiu rybku, ale hustý pobrežný porast mi neumožnil spraviť kvalitnú fotku. Ďalej som čakal. Volavka, len pár metrov predo mnou, náhle zastavila. Akoby ju niečo zaujalo. Zbystrila pozornosť a v okamžiku vymrštila esovito zahnutý krk. Na konci zobáku sa jej trepal harpúnovaný ostriež. Dva, trikrát si ho prehodila až zmizol v jej útrobách. Moja trpezlivosť bola odmenená, konečne som to mal aj zdokumentované.
Volavka dokáže s korisťou obratne žonglovať.
Ostriež je tiež častou korisťou volaviek.
Ostriežovi nepomohla ani pichľavá chrbtová plutva.
Spôsoby lovu volaviek
Časom sa mi konečne začalo dariť. Vytrvalosť a trpezlivosť sa vyplatila. Podarilo sa mi nafotiť množstvo volaviek, či už pri oddychu, čistení peria, alebo pri love. Ich úlovkami boli ostrieže, karasy, plotice, pleskáče, ale aj kapry a to od veľkosti malého plôdika až po cca 40 cm veľké ryby! Je to mimoriadne efektívny dravec. Bol som svedkom, ako len v priebehu niekoľkých minút dokázala volavka uloviť aj viac ako desať rybičiek. S ulovenými rybami dokáže obratne žonglovať, potom ich prehĺta, vždy hlavou dopredu.
Priebeh jej lovu je veľmi podobný. Pomalé zakrádanie, alebo nehybné postávanie pri okraji rybníka, prípadne inej vodnej plochy. Pri útoku sa jej krk vymrští ako pružina a dodá tak ostrému zobáku úžasnú rýchlosť a silu. Väčšinou mieri tesne za hlavu, do ostatných častí tela menej. Najlepšie o tom svedčia mimoriadne hlboké poranenia v chrbtovej svalovine kaprov a ďalších druhov rýb. Menšie rybky nenabodáva, ale ich vezme zobákom podobne ako pinzetou. Je neuveriteľným lovcom a len zriedka minie cieľ. Výnimočne sa volavka pomýli a namiesto rybky uloví napríklad kúsok vetvičky, alebo iný predmet pripomínajúci pri pohľade zhora drobnú rybičku. Stáva sa to hlavne mladým volavkám. Vo výbere koristi nie je príliš vyberavá. V núdzi nepohrdne ani býčkom, alebo dokonca pichľavkou!
Volavka a kormorán
Napriek všetkým superlatívom má volavka v porovnaní, napríklad s kormoránom, jeden veľký hendikep. Nedokáže sa za korisťou potápať! Znamená to, že loví prevažne v plytších vodách, ani nie do hĺbky jedného metra. Ryby sústredené pri zimovaní vo väčších hĺbkach, sú tak pred volavkami prakticky chránené. Problém nastáva v prípade, keď na vodu zosadne kŕdeľ kormoránov. Tie pri love dokážu vytlačiť ryby až na plytčiny a do pobrežného porastu. Tu predstavujú ideálnu korisť nielen pre samotné kormorány, ale aj pre volavky, prípadne iných rybožravých predátorov. Je to úplne bežný scenár na chovných kaprových rybníkoch, ale deje sa to aj na riekach, alebo iných rybárskych revíroch. Pozorovaním a fotením volaviek som strávil veľa času a zdokumentoval množstvo ich tichých ranných lovov. Zistil som mnohé zaujímavosti z ich života. Volavka patrí medzi mimoriadne inteligentných predátorov a aj v prípade núdze sa dokáže rýchlo vynájsť. Pokiaľ stojaté vody zamrznú, prelieta na tečúce vody. Skutočnú pohromu predstavuje pre malé pstruhové potoky. Ďalším veľkým problémom je sústredenie viacerých druhov rybožravých predátorov a ich spoločný tlak na obsádku rýb.
Aj ryby potrebujú našu ochranu
S kombináciou kormorána, volavky a často aj vydry, sa niektoré rybárske revíry, jednoducho nedokážu vyrovnať. A to aj preto, že podmienky na prirodzený neres rýb sa činnosťou človeka neustále zhoršujú. Pokračujúca výstavba malých vodných elektrární, regulácie tokov, zhoršovanie kvality vôd, ale často aj neprimeraný rybársky tlak… To sú skutočné problémy, ktoré by mali riešiť rybári, ochranári a ďalší milovníci prírody spoločne. Už aj ryby potrebujú našu ochranu. Žiaľ, v súčasnosti je ochrana prírody, akoby zameraná, len na veľkých predátorov, ale nie na ich potravné zdroje. Tým sa ešte viac prehlbuje, už aj tak silno narušená, rovnováha v prírode. Predovšetkým dôsledná ochrana pôvodných biotopov a potravných zdrojov znamená aj pre predátorov skutočný prínos. Nielen vyhlásenie tzv. chráneného živočícha a stanovenie jeho spoločenskej hodnoty. Pozorovať volavku z bezprostrednej blízkosti pri love, patrí jednoznačne k nezabudnuteľným a nie príliš častým zážitkom. Je skutočne obdivuhodným predátorom. Celý jej lov, chôdza, každý pohyb je ladný, elegantný, rovnako aj jej tichý let, zosadnutie. V našej prírode má svoje nezastupiteľné miesto. Ale je na zváženie, či by sa jej stavy nemali začať regulovať, napríklad na chovných rybníkoch, alebo menších pstruhových vodách…
Zobák kormorána je tiež dokonalou loveckou zbraňou.
Jalec zranený volavkou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
