Lodné motory rachotia a naša obytná loď ukrajuje desiatky kilometrov z dlhej cesty proti prúdu rieky Rio Negro. Vonku je noc, tma ako vo vreci, ale kapitán rieku pozná. Vie, kde sú ramená, ktorými sa dá cesta skrátiť, vie, kde sú plytčiny a naplavené kmene. Nie som zvyknutý počúvať zo spania lodný motor a špliechanie prednou časťou rozrazenú vodu, a tak sa po chvíli budím.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pohľad na nekonečnú hladinu rieky, ktorá v temnote odpláva s prúdom kamsi k Amazonke, ma v polospánku úplne nepochopiteľne upokojuje a ja zas a znova zaspávam. Až nad ránom, keď sa unavený kapitán nechal vystriedať lodným mechanikom, ma budí zmena pohybu – loď náhle spomaľuje a potom zastavuje. Nabehli sme na plytčinu. Ešteže je široko‑ďaleko dno výhradne piesčité. Stačí zaradiť spiatočku, obísť plytký úsek a už sa zase šinieme dopredu. Táto nočná cesta priestorom a časom po rieke, v ktorej tečie snáď viac vody, než vo všetkých riekach Európy, nás posúva ďalej, než predchádzajúcich 15 hodín letu z Prahy do Manausu.
Materská - obytná loď Pescador.
Brieždenie
Keď loďou zavonia vyprážaná cibuľa, začína hladina veľtoku meniť farbu z nekonečnej čiernej na šedo‑striebornú a nad obzorom sa objavuje svetlá linka, ktorá získava oranžový nádych. Po tom, čo som si opláchol tvár vo vode, mi konečne dochádzajú všetky súvislosti: najprv bol let z Európy, potom Manaus, potom malé lietadlo na stredný tok Rio Negro, nejaký bar, vyplávanie na rieku, ktorá svojim rozmerom úplne vybočuje z európskych rozmerov, nadväzovanie udíc na lodnej terase, večera, pár panákov a niekoľko sto kilometrov nočnej plavby. No a teraz sme tu – päť rybárov krstených Vltavou, Ostravicou a hornou Moravou uprostred nekonečných pralesov Amazónie.
Na loviská
Počas raňajok sa natierame krémom proti slniečku, vyberáme pod dohľadom našich sprievodcov nástrahy, pripravujeme prúty a niektorí sa stíhajú aj najesť. Peťo štartuje deň malým pivom (0,25 l). Vodiči lodí a sprievodcovia s presnosťou až nejuhoamerickou chystajú lode a motory pre výpravu do okolitých ramien a lagún. Sotva stačím dopiť pohárik šťavy z „kupuasu“ a už sedím v lodi, držím prívlačový prút a sledujem, ako naša materská loď mizne v ohybe rieky za zelenou clonou pralesa ožiareného ranným slnkom. Z rieky odbočujeme do ramena, z ramena do pár metrov širokého kanála a potom už nás pohlcuje džungľa. Vodič lode – piloteiro kľučkuje v meandroch, ktoré sa stále zužujú, až nakoniec musí vypnúť a zdvihnúť motor. Pádlom posúva loď medzi spadnutými stromami, vetvami a porastom papradia.
Pár metrov preťahujeme loď cez plytčinu, ale potom vody pribúda a clona pralesa sa roztvára. Objavuje sa hladina lagúny a na oblohe ohlásila našu prítomnosť vyplašená rodinka modro‑žltých papagájov ara. Neďaleko nás sa pokojná hladina lagúny rozstrekla pri útoku dravca. Sú tu.
Prívlač na lagúne.
Tucunaré
Cichlidy chvostooké (Cichl. temensis, anglicky peacock‑bass) a jej príbuzní (Cichl. ocellaris, C. orinocensis…) je dravec, ktorý stavbou tela pripomína nášho ostrieža. Až na tú veľkosť – tucunaré, ako túto rybu v Brazílii nazývajú, dorastá do hmotnosti vyše 10 kg a jedince vo veľkostnej kategórii 3-5 kg sú úplne bežné. V sfarbení tucunaré prevažujú odtiene zelenej. Veľké cichlidy (C. temensis, miestny názov „asu“) majú na tele tri priečne pruhy, pričom o niečo menšie druhy bez priečnych pruhov majú telo ozdobené veľkými bodkami alebo mramorovaním (C. ocellaris, miestny názov „borboleta“). Malé cichlidy sa často pohybujú v kŕdľoch, ale veľké jedince žijú v pároch, čo skúsenejší lovci dokážu využiť a pri love vo dvojiciach sa im spravidla po zaseknutí jedného člena páru podarí k záberu vyprovokovať aj druhého, ktorý svojmu partnerovi pravdepodobne závidí ten krásny vobler v papuli…
Taktika a zase taktika
Piloteiro posúval pádlom loď pomaly okolo lagúny a naša trojica rybárov nahadzovala popy a jerky tesne ku brehu, či skôr tesne k pásu zaplaveného lesa a krovísk. Rybár na prove nahadzuje najprv najväčšiu alebo najagresívnejšiu nástrahu – spravidla popper alebo propper (hladinový vobler s vrtuľkou), ktorý láka dravca z úkrytov. Ďalší rybár alebo rybári potom nahadzujú menšie nástrahy s pokojnejším chodom (jerky, voblery, prípadne mušky alebo gumy). Ale v lagúne sa nelovia len cichlidy okolo brehov a spadnutých stromov. V centrálnej časti lagúny sa často zdržujú aj veľké cichlidy, ktoré tu strážia vyliahnuté potomstvo. Tieto veľké exempláre bývajú často veľmi opatrné a keď sa im nástraha nezdá alebo o prítomnosti rybára už vedia, podnikajú síce k nástrahe výpady, ale do tlamy ju nevezmú. Na našej lodi je najskúsenejším lovcom tucunaré Vojtek, ktorý v Brazílii žije a loví cichlidy už viac ako 8 rokov. Neúnavne prehadzuje každé zákutie, ktoré vyzerá, že by mohlo slúžiť ako úkryt veľkého dravca, nahadzuje aj pod konáre a kmene previsnutých stromov, často medzi stromami do zaplaveného pralesa, jeho nástrahy dopadajú len pár centimetrov od brehu a každý záber premieňa v zdolanú rybu. Potom sme tu ja a Tom – nahadzujeme síce dobre, ale z času na čas sa nám podarí nástrahu zavesiť na previsnutú vetvu alebo zaseknúť do brehu, keď je nahodenie o pár čísel dlhšie, než by malo byť.
Adrenalínové lovy
Záber cichlidy pri love na hladinové nástrahy by mohol prepásť snáď len rybár, ktorý by bol súčasne slepý, hluchý a k tomu ešte poriadny truľo. Útoky rýb na poppy, jerky aj hladinové strímre sú absolútne nekompromisné. Žiadne ozobávanie, ale okamžitá a dôsledná likvidácia nástrahy, pri ktorej strieka voda, prebúdzajú sa zaspávajúci rybári a plašia sa vtáky v korunách stromov (no, to som možno trochu prehnal). V každom prípade sa pri útoku cichlidy najprv zastaví a potom prudko rozbúši srdce každého rybára, či už je to kaprár, prívlačiar alebo muškár. Po prvom dni lovu cichlíd každý európsky rybár pochopí, prečo je táto ryba pre veľkú časť rybárov z amerického kontinentu športovou rybou číslo 1. Ani zdolávanie tucunaré nie je jemná práca pre slečinky – dravce obvykle ihneď po záseku opakovane vyskakujú nad hladinu a trepaním hlavou sa snažia zbaviť nástrahy. Potom prichádza pokus o únik do spleti konárov, vyvrátených stromov alebo zaplavených kríkov, prípadne opakované výskoky vo chvíli, keď už si myslíte, že máte vyhrané. Síce pri love cichlíd nie je potrebné používať lanko, pretože cichlidy nemajú ostré zuby (to by tak ešte chýbalo), ale šnúra, prípadne vlasec by mal byť s nosnosťou 15 kg a mal by odolávať oderu, pretože spravidla pri zdolávaní príde do kontaktu s vetvami, koreňmi alebo kôrou stromov.
Cesta k lagúnam vedie pralesom po riečnych ramenách.
Prvé cichlidy
Kým Tom a Vojtek chytajú s krátkymi a tvrdými dvojmetrovými prútmi s multiplikátorom, ja volím klasický navijak a prút ako na šťuky – dĺžka 2,4 m, vrhacia záťaž 30 g. Správne vedenie hladinového jerka mám síce trochu ťažšie, a nemám tak dokonalý kontakt s nástrahou, ale zaseknutá ryba má na mäkšom prúte predsa len menšiu šancu vyklepať si nástrahu z papule. Čochvíľa má niektorý z nás záber. Hoci všetky útoky sprevádza akustický efekt rozstrekovanej hladiny, nie vždy ryba naozaj útočí na nástrahu ako na korisť. V niektorých prípadoch len podniká smerom k nástrahe divoké výpady, akoby sa snažila nástrahu vypudiť zo svojho rajónu. Snáď súvisí toto správanie s obranou teritória, alebo sa ryby snažia striasť soka, ktorý by im mohol odlákať partnerku. Ktovie. V každom prípade je na lodi veselo a vylovovacie kliešte s váhou ukazujú hmotnosť zdolaných rýb 1,5 kg, 2 kg, 2,8 kg, 3 kg, 4,1 kg… Ide o ryby dĺžky 45-60 cm a naše rybárske srdcia tlčú radosťou i vzrušením z napínavého lovu. Keď zasekáva Vojtek asi trojkilovú cichlidu, naschvál ju nechá chvíľu jazdiť bez toho, aby ju zdolával a kričí na Toma, ktorý práve doťahuje svojho jerka k lodi: „Hádž, rýchlo hádž, bude tam niekde veľký samec“. „Ako to môže vedieť“, pochybovačne mi znie hlavou, ale keď Tom nahodil a po sekunde zasekol ďalšiu, ešte väčšiu rybu, neveril som vlastným očiam: Vojtek zdolal trojkilovú ikernačku a Tom o kilo väčšieho jasne zelenožltého chlapíka s hrbom na hlave. „Je to jednoduché – tieto ryby žijú väčšinou v pároch a partnerky bývajú agresívnejšie, menej bojazlivé. Spravidla sa prvá chytí ikernačka a mliečniak, ktorý býva zvyčajne väčší, zaútočí na nástrahu až po tom, čo podivné správanie partnerky vzbudí jeho zvedavosť (alebo závisť)", vysvetľuje Vojtek.
Cichlida - tucunare 60 cm.
Cichlida - tucunare, ikernačka dĺžky 72 cm.
Na prahu raja
Prechytávame prvú lagúnu potom druhú, tretiu…, až ma napadá, či sme v tom rybárskom šialenstve nestratili cestu a či ešte niekedy nájdeme našu materskú loď. A zrazu bola pred nami – zakotvená na piesčitej pláži, na terase Vlastík a Peťo s pivom, na plytčine sa v priezračnej riečnej vode rozkošnícky povaľuje Pavol so Sašom a na zadnej časti lode počerné telo dlhonohej kuchárky, ktorá v plavkách pripravuje obed. Pri úsmeve odhaľuje biele zuby mladej šelmy a medzi pevnými stehnami zviera lavór, do ktorého krája zeleninu. Akoby z inej dimenzie, počujem Sašu: „Tak čo, ako to šlo? Ja na popp tri kúsky, najväčší 76 cm, skoro osem kíl a Pavol na mušku dva zábery a jeden veľký mu to odtrhol.“ „Dobré, to si nasadil latku celkom vysoko. Ale počkajte, až zajtra vyjdeme do rieky, kam už sa rybári z väčších lodí nedostanú, to ešte len uvidíte ten tanec“, odpovedal Vojtek. A mal pravdu. Stáli sme ešte len na prahu rybárskeho raja.
Keď kuchárka práve nevarila, zvládla aj chytať ryby...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
