Taliansko
Petrov zdar, no tentoraz z Talianska. Ako všade vo svete, tak aj nám pred Vianocami veľa času na ryby nevychádza, keďže všade je kopa práce a zhonu. No aj napriek tomu si s priateľkou nájdeme hoci len jeden deň na vychádzku k vode.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Tak to bolo aj tentoraz, no s rozdielom, že sme sa vybrali na tzv. „denné jazero“, kde je rybolov obmedzený časovo a v noci je tam chytať ryby zakázané. V zimnom období je otvorené od 7.00 do 17.00 a od apríla do októbra do 20. 00. Jazero sa nachádza v blízkosti milánskeho letiska Malpensa, takže denne vám nad hlavou preletia desiatky lietadiel. Po hodinke si na to zvyknete a už vás to vôbec neruší.
Na každom metri bol nejaký rybár
Jazero Lago dei Gabbiani (jazero čajok) má rozlohu 13 ha a je rozdelené na 2 časti. V jednej je možné chytať pstruhy a kapry, v druhom je spravený „storiodome“, kde sú čisto iba jesetery. Hĺbka jazera sa pohybuje od 1 do 7-8 metrov. My máme skúsenosti s celým jazerom, tak vám aspoň troška priblížime ako to tam chodí. V 1. časti si príde na svoj štýl chytania rýb každý, či už kaprári, prívlačiari, alebo tí, čo radi chytajú na sbirolino. Kapria obsádka je pekná a platí tam, samozrejme, režim „chyť a pusť“. Nám sa tam už podarilo pochytať kusy aj cez 15 kg. Problém je, že kvôli pstruhom je tam, najmä počas víkendov, veľmi veľa rybárov, lebo miesto si rezervovať nemôžete, skrátka kde je voľné, tam môžete chytať. Zažili sme tam aj to, že na každom metri bol nejaký rybár, aj keď vám neprehodia vašu montáž, tak to dosť ruší a ako sa vraví, nemáte svoj pokoj na rybách. Pstruhy sú tam veľmi pekné a zdravé, a tých si môžete vziať neobmedzene. Počas dňa ich tam niekoľkokrát aj nasádzajú, no záleží to aj od počtu rybárov na brehu. Denná povolenka stoji od 15 do 35 € na osobu a chytá sa max. na 2 prúty, ale dá sa zakúpiť aj na pol dňa. Na mieste si môžete kúpiť aj nástrahy, alebo aj nejaké drobnosti, či už sú to plaváky, gumy na prívlač alebo klasický policajt ako signalizátor záberu.
Aj tu platí pravidlo „chyť a pusť“
Nechýba ani občerstvenie, či už káva, čaj alebo aj niečo ostrejšie. Urobia vám tu aj klasické panini (zapekané sendviče), ale za tú cenu to nestojí a radšej si niečo pribaľte. My si stále berieme vlastnú „carp survival“ tašku, kde nechýba varič, káva, čaj a niečo pod zub. Ako som spomenul, druhá časť je čisto na lov jeseterov, ale aj tu platí pravidlo „chyť a pusť“. Voda je tu čistá a stále chladnejšia vďaka stálemu prítoku. Zarybnenie tejto časti je úžasné, nachádza sa tu niekoľko druhov jeseterovitých rýb a to od albínov, sibírskych, veľkých až po vyzu. Vaše rybárske náčinie preveria na 100 %, keďže sú tu kusy aj cez 2 m a až do hmotnosti 57 kg! Tohto roku v septembri tu boli chytené 3 ks nad 50 kg a vraví sa, že tam pláva aj vyše 70 kg kus. Zlomených prútov tu nájdete v košoch na brehu dosť. Všimli sme si, že Taliani používajú prúty robené čisto na jesetery (storione), tie pripomínajú prúty na sumce. My sme sa rozhodli overiť naše kaprárske teleskopky a navijaky, ktoré využívame len na také krátkodobé denné rybačky a vieme, že aj niečo vydržia. Nebudeme predsa kvôli 2-3 vychádzkam v roku na jesetery kupovať nové prúty a nemusíme predsa ťahať veľké puzdro s dvojdielmi. Sme kaprári, ale takú výzvu prijme každý rybár. O 5. ráno sme vyrazili z nášho domu vo Švajčiarsku a o 7 sme si už kupovali povolenku. Počasie bolo priaznivé a teplota sa počas dňa pohybovala od 2 do 11 stupňov. Zrána bola tma a dosť zatiahnuté a nevyzeralo to, že slnko vôbec vykukne. Ale o desiatej sa to zmenilo. Na december skutočne fajn.
Na Gabiani platí pravidlo "chyť a pusť".
Autor článku s pekným, tmavým talianskym jeseterom.
Boilies blízko pri háčiku
Taliani chytajú jesetery väčšinou na syr a pelety. My sme preto chceli vyskúšať niečo iné, a preto sme ako nástrahu zvolili boilies značky, pre ktorú robíme aj testerov. Výber bol jasný – „black hash“. Toto boilies má typický pach konope a rybaciny. Vydrží či už v teplej alebo chladnej vode a arómu púšťa taktiež veľmi skvelo. Boilies sme si už cez víkend nadipovali. Na zakŕmenie sme použili pelety a vtáčí zob, ktorý sme nadipovali taktiež. Táto kombinácia sa nám už osvedčila viackrát pri chytaní týchto úžasných rýb. Každý má svoje metódy a techniky, a keďže sme kaprári, tak preto aj montáž bola so závesným olovom na safety klipe. Montáž aj komplet bižutériu používame výhradne od firmy Fox. Nadväzce sme si pripravili doma cez víkend, keďže sme vedeli, na čo pôjdeme chytať. Samozrejme, dĺžky boli rôzne a pri vode sme si ich prispôsobovali na to, čo nám fungovalo najlepšie. Oplatil sa najmä nadväzec s dĺžkou zhruba 15 cm a s boilies blízko pri háčiku. Tie sme mali klasické kaprové - Fox Kuro s2. Keďže jeseter má svoju papuľu v spodnej časti hlavy, tak sme zvolili všetky nástrahy potápavé s priemerom 20 mm. Priateľka rada skúša, tak skúsila na jeden prút dať aj sladké boilies „scoberry“. Taktika sa vyplatila. Po hodinke dostala Anika prvý záber. Bol to malý, 4 kg albín na prút blízko pri brehu.
Anika s albínom jesetera sibírskeho.
Zábery aj na dva prúty naraz
Zábery potom začali prichádzať pravidelne. Dopoludnia nám brali v blízkosti brehu na nejakých max. 10 m, no potom sa stiahli na druhú stranu, preto sme aj my prehodili. Veľkou výhodou bolo, že na tejto časti, okrem nás, boli len ďalší traja rybári a miesto sme si vybrali také, kde sme vedeli, že nikto tam nepríde, lebo každý sa ťahal ku krajom jazera. Pri pozorovaní Talianov sme si všimli, že im to príliš nejde a až na 2 zábery, ktoré sme videli, im ryba nešla. To nás napĺňalo pocitom, že zmena je dobrá a naša taktika je ešte lepšia. Až na 3 nepremenené zábery sme všetky ostatné premenili. Boli aj chvíle, keď sme mali zábery aj na 2 prúty naraz. Zopár vecí, na ktoré nikdy nemôžete zabudnúť pri chytaní týchto „žralokov“, sú dlhé kliešte na vybratie háčika z veľmi tvrdej papule a veľká podložka. Okrem toho nikdy nepoužívame na vylovenie podberák – jednou vecou prečo ho nepoužiť – je jeho poškodenie, no hlavne poškodenie ryby v oblasti žiabier, kvôli omotanému silónu alebo šnúry. Preto je fajn mať dobrú rukavicu, vojsť do vody a pri možnosti chytenia za chvost to hneď využiť.
Náš nový rekord – 155 cm a 30 kg
Z vlastných skúsenosti vieme o čom vravíme. Obom sa nám počas dňa podarilo zdolať 11 krásnych jeseterov rôznych druhov od 60 do 155 cm a s hmotnosťou do 30 kg. No najkrajší zážitok sme mali počas prípravy obeda na variči, keď sa priateľke rozpípal signalizátor a po necelej pol hodine boja sa jej podarilo zdolať náš nový rekord v chytaní jeseterov a to 155 cm dlhého a necelých 30 kg vážiaceho jesetera bieleho, ale nebol jediný, keďže mne sa taktiež v rovnakom čase podarilo zdolať 138 cm krásavca. Krásny pohľad mať naraz 2 obrov na podložke. Nastavili sme si samospúšť, aby sme si tento moment navždy uchovali v našom rybárskom fotoalbume. Priateľke zabral obor na sladké boilies scoberry a mne na black hash. Zdolávanie rýb sme si užili, ale dali nám troška po fyzickej stránke aj zabrať, keďže každý súboj stál za to a ryby bojovali až do konca. S kmeňovým vlascom 0,35 mm a šokovej šnury 0,30 mm to šlo super, o čom svedčí aj výsledok našej rybačky a nepretrhnutie ani jednej z montáží. Po skvelom dni nás čakala ešte cesta domov a večer do práce, keďže bol pondelok. Aj keď únava bola na nás viditeľná, tak úsmev na tvári svedčil o tom, že sme prežili zasa ďalšiu skvelú rybačku. Viac informácii o tomto jazere nájdete na www.lagodeigabbiani.it. Už teraz sa tešíme na ďalšiu výpravu a zážitky od vody. Všetkých čitateľov Slovenského RYBÁRA pozdravujeme.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
