Nebýva takým častým javom, že sa v takom krátkom čase podarí uloviť dve ryby s hmotnosťou prevyšujúcou 20 kg, tobôž nie na zväzovej vode, či na pretekoch. Poďme však pekne po poriadku.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Je sobota 17. 9. 2016 a náš tím Orthodoxcarp sa v zložení Marek Ivanco, Rasťo Muchanič a Stano Homza opäť ocitá na brehoch Zemplínskej šíravy. Áno, rok ubehol veľmi rýchlo a je tu v poradí už ôsmy ročník súťaže pod názvom Zemplínsky kapor. Tá obrovská radosť, ktorú prežívame, keď sa opäť stretávame s našou, povedal by som „rodinou“, sa len ťažko opisuje. Známe tváre, kamaráti z Čiech, Slovenska a Poľska hovoria za všetko. Tváre, na ktorých vidieť zápal pre tento nádherný šport, pre túto doslova mániu, ktorej sme my, orthodoxní kaprári úplne podľahli.
Ťahám veľmi ťažký sektor
Zišli sme sa tu v hojnom počte, celkom 44 dvoj- až trojčlenných tímov, odhodlaných bojovať a podstúpiť všetku tú drinu, za čo najlepším výsledkom na takej ťažkej a náročnej vode akou Zemplínska šírava bezpochyby je. Po vzájomnom zvítaní a po chutných raňajkách nasleduje očakávané žrebovanie lovných miest. Na tvárach súťažiacich je badať vážnosť, značnú dávku napätia a nervozity. Tentoraz to bolo na mne. Kapitán nášho tímu Marek Ivanco mi vraví: „Rasťo, choď…“ Nuž idem. Trochu nervózny kráčam po ortieľ, nech už je akýkoľvek. Ťahám Zalužice č. 2. Na našich tvárach sa objavili čudné grimasy. Či sme boli spokojní, ťažko povedať. V tej chvíli sme si uvedomili, že je to veľmi ťažký sektor, keďže sme tam už veľakrát chytali, no upokojoval nás však fakt, že sme tam boli vždy viac‑menej úspešní. Na Zalužiciach sme lovili aj na predchádzajúcom ročníku týchto pretekov, keď sme s prehľadom vyhrali tento sektor a aj preto by som sa rád vrátil tak trocha do histórie. Siedmy ročník súťaže Zemplínsky kapor bol zatiaľ najrekordnejší vo všetkých oblastiach.
Rok predtým…
Stalo sa snáď už pravidlom, že skoro na každom ročníku tejto súťaže, je väčšinou veterné počasie sprevádzané silnými búrkami a dažďom. No tým najväčším strašiakom, ale aj výzvou, sú obrovské vlny, ktoré vtedy vedia vystúpiť až do výšky takmer 2 metre. Nebolo to inak ani na už spomínanom siedmom ročníku, keď sme celých 6 dní lovili počas silnej búrky a dažďa, čo bolo extrémne náročné a namáhavé. Vyvážanie do veľkých vzdialeností, či zdolávanie bolo na hranici zvládnuteľnosti. Situáciu nám navyše sťažoval jav, ktorému sme nevedeli predísť, či eliminovať ho na minimum. Stávalo sa to, že okamžite, alebo len krátko po zábere došlo k prerezaniu kmeňovej šnúry. Mohli za to ostré mušle, slávky, ktorými sme mali dno doslova posiate. Zmena k lepšiemu nastala snáď až po navinutí monofilu priemeru 0,60 mm s dĺžkou aj 100 m. No stálo nás to cca 15 stratených rýb, čo bola veľmi nelichotivá bilancia. Aj napriek tomu sme nachytali skoro 180 kg bodovaných rýb, vybojovali si tak celkové slušné 8. miesto a vyhrali sektor Zalužice. Veľkú zásluhu na peknom výsledku mali, ako inak, návnady a nástrahy z dielne Orthodox carp. Ako prvý nastúpil náš „bestseller“ Joint a spoľahlivo šliapal až kým nezobudil skutočného kráľa Golem S, ktorý nás bezpečne držal až do poslednej hodiny lovu a produkoval ryby väčších hmotností.
Komfort pre troch ľudí je dôležitý
Vrátim sa však k ostatnému, ôsmemu ročníku a pokúsim sa vám podrobnejšie priblížiť dianie na súťaži, či samotný lov. Presun na lovné miesto za sprievodu rozhodcov bol plynulý a veselý. Tá istá trojica z minulého roka, vlastne už naši kamaráti. Sme na Zalužiciach č. 2. Naozaj pekný štand z pohľadu táborenia. Bivak staviame na rovnom trávnatom teréne. Komfort pre troch ľudí je naozaj dôležitý, nehovoriac o šesťdňovom pobyte pri vode, a preto sme s priestorom, ktoré poskytuje toto obydlie, veľmi spokojní. Prípravu sme si rozdelili, každý z nás vie čo má robiť. Bežná rutina ako fúkanie člna, napojenie motora, či montáž sonaru, nám ide od ruky. Aj tieto činnosti milujeme rovnako tak, ako zvuk signalizátora, či fotenie sa s úlovkom. Spolu s Marekom vyrážame na vodu. Očami upretými na sonar sondujeme dno. Prečesávame ho doslova centimeter po centimetri. Nič nenechávame na náhodu. S veľkým záujmom sledujem počínanie Mareka Ivanca, ktorý lyšiacky a s doslova chirurgickou presnosťou vyhadzuje H‑bójky na čo i len nepatrné nerovnosti, prekážky, či rozdiely v tvrdosti dna. Ešte naposledy kontrolujeme vytypované miesta, meníme „háčka“ za tyčovky, ktoré rozmiestňujeme diagonálne do vzdialenosti 600 až 900 m. Medzi tým už asistent Stano, pripravuje návnady na prvé – masívnejšie zakŕmenie. Prekrajuje, zalieva, zatraktívňuje. V sobotu večer putuje do vody cca 15 kg boilies, ku ktorému pridávame aj nejaké to kilo tigrieho orecha. Kŕmime kobercovo väčšiu plochu. Práca na vode je ukončená, návnady na dne začínajú pracovať. V perfektnej nálade, za sprievodu nejakého toho štamperlíka preťahujeme šnúry cez očká našich prútov, montujeme signalizátory na tripody, dolaďujeme koncové montáže. Dipujeme a obaľujeme nástrahy, ktorým venujeme maximálnu pozornosť. Keď už je všetko ako má byť, pri chutnej večeri preberáme taktiku boja a radíme sa medzi sebou. Pomaly si líhame s prianím nech už je 6 hodín ráno.
Tak, a je to tu!
Nedeľa, budík oznamuje 5.50. Vyrážame na vodu, začíname vyvážať prvú udicu. Fúka silný severný vietor priamo na nás, no vyvážame bez problémov a s prehľadom všetky štyri prúty. Podberák v člne, záchranné vesty po ruke, adrenalín v krvi. Ostáva už iba čakať, čakať na prvé „píííp“, na prvého bodovaného kaproša. Prvý záber zaznamenávame v utorok krátko po polnoci a na brehu sa ocitá kaprík s hmotnosťou 7 kg. Tešíme sa, hlavne že je bodovaný. Pomaly spoznávame našich susedov. Naľavo sympatický tím z Česka, napravo tím Extrem carping z Košíc pod vedením skúseného Marcela Juhása a jeho kolegov, ktorí nám robia fantastickú spoločnosť. Nálada dobrá, sme plní síl, pripravení bojovať. Úlovkov pomaly pribúda a potom to nastalo. Utorok, tretí deň súťaže prišla na Marekovu udicu brutálna jazda. Reagujeme okamžite a do 30 sekúnd sme v člne. Vyrážame za rybou. Marek s prútom v ruke cíti väčšiu rybu, ja zase čo najopatrnejšie riadim čln, snažiac sa nespraviť žiadnu chybu. Pomaly sa dostávame nad rybu a jemne ponárame podberák, no silný ťah, ktorý ponára špičku prúta hlboko pod vodu, veští naozaj niečo veľké. V tej chvíli si uvedomujeme, že to nebude vôbec ľahké. Jeden z nás zviera prút pevne v dlani, ten druhý zasa podberák. Len nespraviť žiadnu chybu! No stalo sa to, čoho sme sa najviac obávali… Ryba zašla do prekážky a udica je na tvrdo. Čo teraz? Dno Šíravy poznáme a vieme, aké ostré mušle skrýva – to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré nás môže pripraviť o úlovok. Neostáva nám nič iné, len pokúsiť sa kapra „vyrúčkovať“. Marek sa nahýna z člna, omotávajúc si šokáč okolo dlaní, odhodlaný za každú cenu dostať rybu do člna. Monofil 0,60 mm mu zrazu „ožíva“ v rukách.
Trvá to snáď celú večnosť
Je to veľmi nebezpečné, no Marek si počína veľmi opatrne. Dvíha a povoľuje – dvíha a povoľuje… takto to trvá asi 20 minút. Zrazu sa pred nami vynára veľký konár obrastený mušľami, na ktorom je navyše omotaných niekoľko metrov starej šnúry, odtrhnutých koncových montáží, no aj náš kapor. Príšerné! Pohľad na ten mix rôznych šokáčov, oloveniek, či klipov nás desí.
No ryba tu stále je. Preto sa nevzdávame a snažíme sa dostať celé to bremeno na hladinu a zachrániť tak úlovok. Ja s nožnicami v rukách strihám staré silóny a šnúry s obavou, že omylom odstrihnem úlovok. Trvá to snáď celú večnosť. No nakoniec sa to predsa len podarilo a s maximálnym vyčerpaním dostávame kapra do podberáka. Pohľad na statného šupináča veští 20 kg. Sme šťastní, doslova vo vytržení. Váha ukazuje 20 850 gramov! Víťazný pokrik bol naozaj hlasný. Obrovský kapor zdolaný za extrémnych okolností. Na Marekovych dlaniach badať krvavé zárezy a to už myslím si hovorí za všetko. Radosť je neopísateľná, zvládli sme to, sme na seba naozaj hrdí. Po vyfotografovaní sa s úlovkom, vyvážame úspešnú udicu a primerane dokrmujeme. Nalievame si pol deci a sme šťastní. Prichádzajú SMS od kolegov, gratulácie od rozhodcov. No to sme ešte netušili čo nás čaká.
Je tam!
Je krátko po 16-tej hodine a môj príposluch hlási „pííííííp“. Asistent Stano, ktorý sa nachádza bližšie k stojanu dvíha prút a podáva mi ho. Marek je už v člne, motor naštartovaný. Situácia sa opakuje, len v opačnom garde. Ja zdolávam, Marek riadi čln. Fúka nepríjemný severný vietor, člnom narážame na obrovské vlny, voda špliecha do tvárí a tečie dole krkom. Nevadí, dôležité je chytiť ďalšiu rybu a získať ďalšie body. Ťah je silný, ryba pláva veľmi rýchlo. Konečne sa nám darí dostať sa nad rybu a pri pohľade na breh si uvedomujem ako ďaleko nás odtiahla, takmer 1 500 m. Obrovské vlny sťažujú zdolávanie, začína sa tuhý boj. Snaha dostať sa nad rybu vo veľkých vlnách sa zdá byť márna. Dookola sa opakuje to isté a len čo nadídeme nad rybu a ponoríme podberák, silný vietor nás otáča po vlnách a zdolanie za takýchto okolností je priam nemožné. No nevzdávame sa a ustavične opakujeme ten istý manéver. Na nejaký siedmy či ôsmy pokus sa to predsa len darí. Dávam cievku na tvrdo a s veľkým rizikom dvíham naozaj ťažkú rybu do podberáka. Je tam! Spoločne odhadujeme hmotnosť na 17 – 18 kg. No to ešte netušíme, aké prekvapenie nás čaká na brehu. S trasúcimi sa rukami ukladáme kapra do vážiaceho saku. Všetky pohľady sú upreté na displej digitálnej váhy, keď s vypleštenými očami hľadíme na údaj 20 390 gramov! Neuveriteľné! Dve ryby s hmotnosťou 20+ v priebehu šiestich hodín. Nielenže si posúvame nové osobáky, ale s pribúdajúcou hmotnosťou ulovených rýb v nás ožíva nádej na dobrý výsledok.
Šíravský 17kg bojovník.
Bojujeme dňom i nocou
Radosť je dvojnásobná, sme šťastní a o to tu predsa ide. V nasledujúcich dňoch zdolávame kapry rôznych hmotnostných kategórií, hlavne, že sú bodované. Vo veľkých vlnách pri silnom vetre bojujeme dňom i nocou a predbežne sledujeme výsledky s tvárami upretými na mobilných telefónoch. V prvej päťke je to tesné. Ustavične sa mení poradie. Sme trochu nervózni, značne vyčerpaní z vyvážania do vzdialenosti skoro 1 000 m, no odtiaľ nám ide ryba. Je piatok, posledný deň súťaže a Marek navrhuje zmenu taktiky: po každom ďalšom zábere ukladáme montáž vždy viac dozadu a chytáme už len bodovo bez kŕmenia. Zafungovalo to takmer okamžite a odmenou nám sú ďalšie kapry s hmotnosťami 12 až 17 kg. Týmto by som vyzdvihol neuveriteľnú schopnosť Mareka Ivanca v momente vyhodnotiť situáciu a veriť svojmu inštinktu. Je polnoc z piatka na sobotu, začína sa rozhodcovské embargo a výsledky sa už nezverejňujú. Veríme vo víťazstvo v sektore, keďže zo Zalužíc sa veľmi na debnu nechodí. V sobotu ráno sa dozvedáme radostnú správu. Sme štvrtí, vyhrávame sektor a k tomu cenu za najvyšší hmotnostný priemer. Naša novinka, boilies Goral spolu s naším kráľom Golem S, ukázali ohromnú silu a kvalitu. Goral začal to veľké dielo a Golem S ho dokončil. Montáže sme používali naozaj jednoduché s kvalitným ostrým háčikom veľkosti 6 až 8 so stuženou šnúrkou, s klipom na pevno so záťažou 190 až 250 gramov. A čo dodať na záver? Radosť sprevádzajú pravé nefalšované emócie a nevýslovný pocit šťastia. Boli to úžasné preteky so špičkovou organizáciou a bolo nám naozaj cťou súperiť s takými kvalitnými družstvami. Ďakujeme MO SRZ Michalovce za bezchybný priebeh súťaže, ďakujeme firme Orthodox carp za starostlivosť, podporu a špičkové nástrahy, ktoré nám pomáhajú napĺňať naše sny. Ďakujeme všetkým, ktorí nám priali a „žili“ s nami po celý týždeň. No v úplnom závere by som sa chcel poďakovať Zemplínskej šírave za nádherné ryby a nový osobák, no hlavne mojím kolegom Marekovi Ivancovi a Stanovi Homzovi za náš obrovský spoločný zážitok.
Ďalšia zdolaná ryba pre Orthodox Carp.
Víťazstvo za najväčší hmotnostný priemer troch najťažších rýb (19,420 kg) a víťazstvo v sektore (219,840 kg).
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
