Chlebovka. Keď pri vode začujem toto slovo viem, že niekto z prítomných rybárov mal tú česť s ploticou lesklou. Rybou, ktorá je síce na zozname vzácnych a chránených živočíchov, ale jej ulovenie už nie až taká veľká zvláštnosť. Jej stavy sa na mnohých úsekoch našich vôd dosť výrazne zvýšili, čo je len dobre. Je to totiž ryba, ktorá dorastá do úctyhodných rozmerov a zdolávať „chlebovku“ cez 50 cm je už celkom zaujímavý zážitok.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: FEBRUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.08.2017.
Pred takmer dvadsiatimi rokmi som si v jednom zahraničnom rybárskom časopise prečítal krátky článoček o plotici lesklej. Bola tam aj fotografia malej, takmer ako dlaň veľkej, štíhlej rybky s drobným hrbolčekom nad ústami a celkom ma zaujala. Keď som si potom začal o nej zháňať informácie, zistil som, že u nás žije v Dunaji a jeho prítokoch, ale zároveň sa všade písalo, že je pomerne vzácna. Mal som ju prakticky doma pred domom, ale ubehlo ešte zopár rokov, kým som si ju mohol dôkladnejšie prezrieť a popýšiť sa jej zdolaním.
Dodnes si pamätám ten krásny, slnečný, januárový deň, keď sa mi pošťastilo uloviť svoju prvú „chlebovku“ – ploticu lesklú. Keď som ju podobral a vzal do rúk, srdce mi podskočilo. „Mám ju!“ Jej fotografiu mám stále starostlivo uloženú vo svojom archíve a občas sa pokochám jej krásou. Odvtedy som ich už na breh dostal niekoľko desiatok a sú medzi nimi aj kusy atakujúce 60 cm, ale tá prvá sa mi stále zdá byť najkrajšou, hoci mala len necelých 25 cm.
Plotica lesklá môže dosahovať úctyhodné rozmery.
Neviem čím to je
Takmer všetci, komu sa pošťastilo zdolať túto zaujímavú a aj celkom peknú rybu, ju ulovili počas zimných mesiacov. Tradovalo sa, že je to zimná ryba a ulovil ju len ten, kto sa nášmu koníčku venoval aj počas chladných dní. Od istého času sa však stále častejšie s touto rybou stretávam, a nielen ja, aj uprostred leta. Keď sme ich začali z Dunaja dosť pravidelne ťahať v júni a júli, kamoš len nechápavo krútil hlavou. Na brehoch Dunaja strávil takmer celý čas svojej vyše tridsaťročnej rybárskej kariéry a nešlo mu do hlavy, ako je možné, že ju lovíme aj o takomto čase, keď sa predtým občas ulovila nanajvýš do konca marca a potom ju až do neskorej jesene nikto ani len nevidel.
Neviem čím to je, ale podľa môjho názoru má na to vplyv viac okolností. Jednou je výrazné zlepšenie kvality našich vôd. Sú neporovnateľne čistejšie ako pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi a rybám sa v nich oveľa lepšie vodí. Väčšie percento poteru prežije a dorastá na dospelé jedince, ktoré sa potom zapájajú do procesu rozmnožovania. Niektoré druhy rýb sú na vzostupe, čo sa početnosti ich populácie týka. Veľmi dobre sa darí napríklad nosáľovi, ale aj plotici lesklej. Na niektorých úsekoch Váhu ich je už riadna hromada. Začiatkom septembra som sa zúčastnil na jedných feedrových pretekoch, ryba nebola dajako príliš aktívna, ale priebežne sme dajakú rybku ťahali. Mne sa podarilo zdolať 19 rýb a z toho bolo 15 plotíc lesklých. Nebol som však žiadnou výnimkou, podobne na tom boli aj ostatní pretekári. Jednoducho, chlebovky boli pri chuti a tvorili podstatnú časť ulovených rýb. V takom počte som ešte nemal tú česť sa s nimi stretnúť. Stávalo sa, že sa počas pretekov ulovilo pár kusov, ale to boli 3 – 4 jedince na celú trať, ale teraz? Teraz tvorili tri štvrtiny celkovo ulovených rýb.
Feeder je na jej ulovenie ideálny
Ďalšiu príčinu častejšieho ulovenia plotice lesklej vidím v spôsobe lovu. Musím priznať, že odkedy chodím na ryby s feedrom, počet ulovených chleboviek z roka na rok narastá. Jednoducho povedané, feeder je na jej ulovenie ideálny, ba povedal by som až smrtiaci. V minulosti sa tiež lovilo podobne, sledovala sa špička nahodenej udice, ale v tých časoch sa našlo len veľmi málo rybárov, ktorí by používali na lov v rieke kŕmidlo. Väčšinou sa na vlasec priplo väčšie olovo, na pomerne veľký, zväčša kaprový hák sa navliekla dážďovka, alebo hnoják a čakalo sa na záber. Dnes sú brehy riek doslova posiate množstvom feedristov a každý sa snaží ryby k sebe nalákať všakovakými dobrotami. Pravidelné dávkovanie malej porcie krmiva robí doslova divy. Ak je na danom úseku okrem nás len pár rybárov, nie je veľmi dôležité čo rybám v košíku ponúkame. Podstatné je, aby to tam padalo v pravidelných intervaloch. Najlepšie je, ak máme chvíľku po dopade na dno záber. Vtedy máme istotu, že najneskôr do päť minút na dne pristane ďalšia porcia krmiva a ryby sa nepresunú inde. Veľa rybárov robí chybu, že keď nemajú záber, neprehadzujú a čakajú a čakajú… Ryby už všetko vyzbierali a už aj pomaly zabudli, že tam niečo bolo a oni ešte stále čakajú na pohyb špičky. Niekedy trvá aj hodinu, alebo aj dlhšie, kým sa jemne, nesmelo pohne špička nášho feedra, signalizujúc záujem rýb o nástrahu. Túto hodinu čakania však musíme pravidelne prehadzovať a dávkovať porcie krmiva, najlepšie obohatené o dajaké kostniaky, alebo kukuricu, aj keď stále z vody vyťahujeme nedotknutú nástrahu. Živej, ani kukurice nemusíme dávať veľa, stačí zopár, do 10 kostniakov a tri – štyri zrnká kukurice na košík. Takéto striedme dávkovanie je dôležité hlavne teraz, v chladnejšom období, keď je ryba menej aktívna. Keď začnú pravidelné zábery, môžeme dávku dobrôt v košíku zvýšiť. Ale už trochu predbieham a pozabudol som na hlavného hrdinu tohto článku – chlebovku.
Na háčik stačilo nastražiť dva kostniaky.
Alebo hnojáka s kostniakom.
Záber chlebovky sa nedá nevšimnúť
Prečo sa plotici lesklej vraví chlebovka, netuším, ale priznám sa, páči sa mi to meno pre túto rybu. Ryby nad 50 cm svojim tvarom, tak trochu pripomínajú peceň chleba, hlavne ak je to statná ikernačka pred neresom. Pre nás je však podstatné, že ich tu máme a robia nám svojimi zábermi radosť. Záber chlebovky sa nedá nevšimnúť. Je to poriadna šupa do palice s následným potriasaním špičky. Zdolávanie tejto ryby tiež nie je na zahodenie, hlavne v časoch, keď sa ostatné ryby príliš nebránia a pomerne ľahko idú z vody.
Každá, čo len trochu väčšia chlebovka s nami dosť pocvičí. Nie je to síce mrena, alebo riečny kapor, ale bojuje statočne. Možno som teraz zopár ľudí navnadil na jej vyhľadanie a ulovenie. Pripomenulo mi to kamaráta, ktorý ju veľmi chcel uloviť. Na východe, kde žije, tieto ryby nie sú a tak, keď si ju chcel uloviť a pridať do svojho zoznamu ulovených druhov rýb, musel za ňou vycestovať na západ. Vypravil sa za ňou už dva razy, ale neúspešne. Síce sa na oboch výpravách dajaká ulovila, ale jemu nebolo súdené povodiť si ju na udici. Zakaždým ju chytili jeho sprievodcovia, domáci rybári. Pomaly chystal ďalšiu výpravu, ale ten termín sa mi veľmi nepozdával. Chystal sa za ňou v polovici apríla. V tom čase síce je stále šanca na jej ulovenie, ale pri zvyšujúcej sa aktivite ostatných druhov „bielej ryby“, znižujú. Jeden známy mi vravel, že bol na Váhu a okrem chlebovky neulovil nič. Síce si dobre zachytal a šiel od vody spokojný, ale chcel aj iné ryby. Toto sa udialo koncom januára.
Jarovi zasvietili oči
Nedalo mi a poslal som Jarovi krátku, trochu podpichovačnú súkromnú správu na diskusnom fóre. „Na Váhu idú chlebovky, nie je problém lapiť hoc aj 10 ks za doobedie.“ Na odpoveď som nemusel dlho čakať. Nasledovalo pár správ, potom telefonátov a dohodli sme sa na termíne v polovici februára. V deň Jarovho príchodu nebolo najlepšie počasie, mrholilo, pofukoval studený vetrík, ale neodradilo nás to. Vyzdvihol som ho na stanici, zaviezli sme sa k vode a pomaly sa do nich pustili. Už po treťom nahodení som dostal záber, ale bol to len menší nosáľ. Po ňom nasledoval dlaňový piest a po chvíli prišiel razantný záber, to už som vedel, že na druhom konci bude cieľová ryba. A veru aj bola. Nebola veľká, ale bola. Krásna štíhla chlebovečka okolo 25 cm. Jarovi zasvietili oči, „sú tu“. Rybačka sa celkom dobre rozbiehala, rybky brali, ale bolo dosť záberov od neveľkých nosálikov. Na toto ročné obdobie to nebolo zlé. Už som mal na konte zo tri chlebovky a Jaro stále nič, len nosále a piesty. Po chvíli však aj jeho feeder podskočil po razantnom zábere. Už som vedel, že sa Jarovi práve začal plniť sen. Neostávalo mu iné, len ju zdolať. Podarilo sa. Dlhá cesta bola korunovaná úspechom a Jaro si mohol zaevidovať ďalší druh ulovenej ryby. Bol som rád, že sa mu to konečne splnilo. Už počas našej spoločnej rybačky som si všímal rozdiely v počte ulovených rýb, ale aj v spôsobe rybolovu. Obaja sme lovili s feedrom, ale výsledok bol veľmi rozdielny. Keď som sa Jara pýtal, čo si myslí, prečo bol taký výrazný rozdiel v našich výsledkoch, len sa pousmial a vraví: „ta, ty si profík“. Musím povedať, že ku profíkovi mám hodne ďaleko. Akurát, vďaka svojim skúsenostiam z pretekov rýchlejšie analyzujem záujem a nezáujem rýb o ponúkanú nástrahu a podľa toho sa potom uberajú moje nasledujúce kroky.
Nosálik tejto veľkosti sa staral o neustály pohyb špičky.
Cieľ misie bol do bodky splnený
V tomto prípade bolo zopár dosť podstatných rozdielov, ktoré sa podpísali pod naše výsledky. Pozrime sa na ne bližšie. Jaro si priviezol, ako s úsmevom vravel, špeciálne chlebovkové krmivo, ktoré si však vlhčil až po príchode k vode. Moje krmivo, už ani neviem čo som miešal, bolo vlhčené večer pred lovom. Malo čas dostatočne „dozrieť“ a všetky časti krmiva boli dosť a rovnomerne prevlhčené a podstatne menej sa z nej vyplavovali drobné čiastočky krmiva, za ktorými ryby veľmi rady plávajú, lebo si myslia, že chcú pred nimi ujsť.
Ďalšou vecou bolo množstvo živej zložky v krmive a následne aj na lovnom mieste. Jaro si doviezol škatuľku kostniakov a škatuľku dendroben a ja som mal so sebou pol litra kostniakov, ale minul som možno dve deci, počas štyroch hodín spoločnej rybačky. Síce som mu núkal, nech si nasype viac do krmiva, ale s hrdosťou odmietol, že musí to ísť aj bez nich. No a v neposlednom rade bol rozdiel aj vo frekvencii prehadzovania, samotného kŕmenia a udržiavania rýb na lovnom mieste. Kým ja som za štyri hodiny vyhádzal cca 4 l krmiva, Jaro ani nie polovicu z tohto. Dosť veľkú rolu zohrávala aj presnosť nahadzovania. Musím sa priznať, že oproti Jarovi mám „nahádzané“ neporovnateľne viac, takže aj s presnosťou je to u mňa o čosi lepšie. Nešli sme na preteky, takže vôbec nešlo o počet ulovených rýb. Netuším koľko som ich vlastne v ten deň ulovil, ale bolo ich dosť. Týmto malým porovnaním som len chcel poukázať na pár, pre niekoho bezvýznamných rozdielov, ktoré dosť podstatne ovplyvnili výsledok. Takáto analýza nám toho veľmi veľa napovie. Nie je na škodu si podobnú urobiť po každej rybačke, najlepšie, ak sme tam viacerí a navzájom si porovnáme výsledky a, hlavne, ak si otvorene povieme čo a ako sme robili. Až pri takomto porovnávaní zistíme, kde robíme chyby a môžeme sa zlepšovať. V tento deň nešlo o počet nami ulovených rýb. Podstatné bolo, že Jaro zdolal chlebovku a môže sa pýšiť jej ulovením. Cieľ misie bol do bodky splnený. Keď som s Jarom naposledy hovoril, spomenul, že má v pláne na to miesto zájsť znovu a zachytať si. Pevne verím, že si budeme vedieť vzájomne zladiť dni voľna a opäť strávime spoločnú rybačku zameranú na chlebovku. Veď sme im už na stope. Tento raz sa však nebude miešať žiadna špécia až pri vode, ale krmivo pripravím už deň vopred, nech je pekne „vyzreté“ a aj živej zložky zabezpečím pre oboch dostatok, aby chlapec ešte dlho spomínal na to, ako ho ruky boleli zo zdolávania chleboviek, aj iných rýb.
Takéto veľké chlebovečky sme zdolávali najčastejšie.
Statná ikernačka je až ohromujúca.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
